Áno, šunka bývala synonymom kvality. Navyše, nie je to len raňajková záležitosť. Kuchári šunku radi pridávajú do chuťoviek, na chlebíčky, do šalátov i hlavných jedál. Napríklad taký vyprážaný syr plnený šunkou patrí v slovenských reštauráciách priam ku klasike.
Každý má tu svoju
Vo svete sa údajne vyrobí denne okolo tri tisíc ton šunky. Takýto údaj poskytol Ladislav Steinhauser, český odborník na spracovanie mäsa. Všetci však vieme, že nie je šunka ako šunka. Existujú stovky receptúr a viaceré z nich sú chránené národnou alebo aj európskou legislatívou. Spomeňme napríklad španielsku Jamón Ibérico či taliansku Prosciutto di Parma, nemeckú Schwarzwälder Schinken, francúzsku Jombon d´Ardene, anglickú York Ham či belgickú Gonda Ham. Ale nemusíme ísť ani ďaleko. Stačí zájsť do susedného Česka. Pražská šunka je celosvetový pojem a bežne ju vyrábajú aj slovenské mäsokombináty.
Sušená, dusená i údená
Už len vymenovanie tých najznámejších šuniek hovorí o rozdielnosti technológie výroby. Niektoré sú sušené, iné dusené či varené, alebo aj údené. Pri cestách najmä Španielskom radi obdivujeme obrovské šunky visiace pod plafónmi barov, podložené mištičkami, kam z nich odkvapkáva tuk. Dusenú šunku naopak treba uchovávať v chlade, inak by sa pokazila.
Rozdiel medzi šunkou dusenou a sušenou však nie je len v chuti, ale aj konzistencii. Kým sušená šunka by mala byť v náreze suchá, plátok dusenej naopak vlhký, šťavnatý. Je to zásluhou soli, ktorá viaže vodu. Ružovú farbu jej dodáva dusitanová soliaca zmes, skrátene rýchlosoľ. Tá zvyčajne obsahuje okrem soli aj koreniny, ale zväčša tiež konzervanty, farbivá a príchute, čo sú zvyčajne často spomínané éčka.
A pozor, rýchlosoľ zvyčajne nechýba ani vo výrobkoch, ktoré sa hrdia názvami farmárske a ich predajcovia si za túto „výnimočnosť“ pýtajú neraz nehorázne ceny. Najspoľahlivejšie sú preto osobné skúsenosti a poznanie nielen výrobcu, ale aj jeho pracovných postupov a poctivosti.
Bielkoviny a voda
Žiaľ, v mnohých dnešných šunkách je často priveľa vody. Mäsiari dokážu totiž rôznymi fintami majstrovsky ňou zvýšiť celkovú hmotnosť. Honba za nízkymi cenami sa niekedy prejaví v tom, že na tanier dostaneme to, čo sa šunke iba podobá. Je teda na kuchároch, pre čo sa pri kúpe rozhodnú. Parametrom kvality je obsah čistých svalových bielkovín. Na obale sa to uvádza pod skratkou ČSB. Ide o údaj, ktorý sa dá laboratórne ľahko prekontrolovať. Ak je tam čistých svalových bielkovín pod 10 %, už je používanie názvu šunka zakázané. Šunka špeciál, teda tá najlepšia, by mala mať 16 % ČSB. Ak sa vám aj toto zdá málo, treba pripomenúť, že mäso obsahuje až 58 % vody.
Z čoho má byť vyrobená?
V reštauráciách sa zväčša nedozvieme, z čoho je šunka, ktorú nám dali v akejkoľvek podobe na tanier, vyrobená. Dusená šunka by mala byť podľa pôvodnej slovenskej i českej legislatívy vyrobená z bravčového stehna. Dávno to však už nie je pravda. Dnes to môže byť hydinová, morčacia, hovädzia ale aj husia, jelenia či z diviaka. O rôznych kombináciách ani nehovoriac.
Krájanie je umenie
Na recepciách či rautoch sme často svedkami toho, ako šikovní kuchári krájajú šunku v celku na kosti na tenučké plátky s poriadne ostrým nožom. Najmä v prípade sušených šuniek, ktoré sú najmä stredomorského, teda španielskeho, talianskeho či chorvátskeho pôvodu, je to ozajstné umenie. Odkrojiť tenký a rovnomerný plátok chce skúsenosti a istý grif. Dívať sa na takéhoto zručného majstra je veľkým zážitkom. V mnohých podnikoch v južanských krajinách majú na tento úkon strojový krájač. Niektoré staršie sú doslova umeleckým zberateľským kúskom.
[content type="fb" stype="fanpage" url="https://www.facebook.com/restauracie.sk"][/content]
