Niektorí šéfkuchári to vítajú a berú to ako reklamu, iných to naopak z rôznych dôvodov hnevá. Situácia dospela až tak ďaleko, že viaceré zahraničné špičkové reštaurácie fotenie jedál zakazujú. Niektorí šéfkuchári to považujú takpovediac za porušenie autorských práv, pretože podávajú jedlá, na ktorých príprave, vhodnom skombinovaní surovín i prezentácii pracovali celé týždne.
Nie menším problémom je často sa vyskytujúca amatérska kvalita fotiek, čo reštaurácii a jej kuchárom vlastne kazí meno. Slávny šéfkuchár Jamie Oliver hovorí, že čerstvo pripravené jedlo má na rozpálenom tanieri fotografickú životnosť len niekoľko minút a šanca urobiť „najchutnejší“ záber trvá iba 45 sekúnd od naservírovania.
A čo na to slovenskí šéfkuchári?
Túžba pochváliť sa
Vlado Morochovič, nezávislý šéfkuchár berie fotenie jedál a vkladania fotiek na sociálne siete za bežnú súčasť návštev reštaurácií. „Neraz mi to ale pripadá, akoby mal hosť potrebu pochváliť sa svojmu okoliu, že navštívil dobrú reštauráciu. Iní to zase robia pre svoju či cudziu inšpiráciu. Nepozdávajú sa mi ale komentáre k jedlám i službám, neraz vytrhnuté z kontextu, času, miesta i deja. Robí to žiaľ veľa hostí.“
V prípade, že sú nespokojní, mali by to podľa V. Morochoviča riešiť na mieste s personálom, najlepšie kuchárom. A podobne by to malo byť, ak bolo jedlo nad ich očakávania. „Najhorší scenár pre kuchára je, ak mu nespokojný hosť nedá spätnú väzbu a fotku jedla zavesí rovno na sociálnu sieť. Nie je to fér, lebo kuchár je postavený do úlohy štatistu. V našom biznise stále platí a platiť bude, že dobré meno si človek buduje dlhé roky, ale pokaziť sa dá za pár chvíľ. Žiaľ fotky sa často stávajú aj nástrojom konkurenčného boja medzi reštauráciami - kuchármi - majiteľmi podnikov - reštauračnými sieťami. Ja osobne na sociálnych sieťach nie som. Mne stačí môj Boh, rodina a priatelia, s ktorými zdieľam naozajstný život.“
Nie každý je profesionál
Aj Igor Čehy, chef v Grand hoteli River Park v Bratislave si myslí, že nemá zmysel brániť sa foteniu jedál a ich umiestňovaniu na sociálne siete. „Má to však dve strany. Ak fotiaci umenie fotografie ovláda, pre reštauráciu to môže poslúžiť ako reklama. Veľa mladých ľudí sa rozhoduje, kam sa ísť najesť podľa Foursquere, či Instagramu, prípadne podľa toho, kde chodia jesť >>celebrity<<, ktoré tiež z reštaurácií postujú. Na druhej strane je zanietenec so zlým fotoaparátom či nie najlepším telefónom. Jedlo neodfotí dobre, ešte aj použije filter, ktorý originálne farby posunie úplne niekde inde. Tým môže úplne pokaziť renomé reštaurácie. Nie nadarmo sa príprave kvalitných fotografii do časopisov venujú odborníci – foodstylisti. Jedlo sa navyše nasvecuje, aby na fotke vyzeralo minimálne tak, ako v realite.“
Nie je jedlo ako jedlo
Podobný názor má aj Pavol Krištof, sous-chef v hoteli Taurerwirt Kals am Grossglockner v rakúskych Alpách: „Vkladanie fotiek jedál na sociálne siete je inšpirácia i hnacia sila zlepšovať sa. Pravda, pokiaľ sú tie fotky pozerateľné, teda na nejakej úrovni. Nemyslím si to ale o fotkách bežných obedových menu. Vyprážaný syr alebo rezeň z bufetu nafotený mobilom asi nie sú pre nikoho inšpiratívne, hoci môže ísť chutné a výborné jedlá.“
Prichádzajú o zážitok
Ani Tomášovi Repášovi, šéfkuchárovi Zuckmann Villy v Piešťanoch neprekáža, ak si hostia jedlá fotia. Tvrdí však, že ak je všetko na internete, tak už chýba ozajstný zážitok, moment prekvapenia. „Navyše, mnohí pri fotení zabúdajú, čo majú na stole, nevšímajú si kvalitnú obsluhu, ani čo im čašník hovorí. To všetko fotka nezachytí. Ale napriek tomu som proti zákazu fotenia. Avšak tým, čo stále fotia, chcem odkázať, že si nestihnú jedlo užívať a prichádzajú o zážitok.“
Prvoradá je kvalita jedla
Michal Michalec, chef, Atrium Restaurant v Žiline: „Keďže dnešná doba je plná sociálnych sietí, je to dobra cesta, ako reštauráciu i seba prezentovať. Zabúdať ale netreba, že reštaurácia môže byť úspešná len vďaka talentu a vášni profesionálov a hostia prichádzajú kvôli kvalitne a profesionálne pripravovaným zdravým jedlám. Ja tiež preferujem zdravú stravu, dbám na čerstvosť surovín. Naša reštaurácia sídli pri starom trhovisku, kde nakupujem čerstvé a chutne domáce potraviny od slovenských dodávateľov.“
Vytrhnuté z kontextu
Peter Pikovský, šéfkuchár v Grandhoteli Starý Smokovec priznáva, že nie je majiteľ účtu na sociálnych sieťach, ani fanúšikom trendov ako sú selfie, share či like. Preto sa mu aj ťažko vyjadruje k tomu, či ide o dobrú alebo zlú vec. „Isteže, reštaurácii takéto fotky môžu pomôcť, ale rovnako aj poškodiť a niekedy aj neoprávnene, pokiaľ ide o fotky vytrhnuté z kontextu. Napríklad hosť sa zarozpráva či telefonuje a jedlo dlho stojí na stole pred ním. Mäso zatiaľ ochladne a stratí farbu, bylinky zvädnú... Potom sa v ňom povŕta príborom, zistí že je studené a už mu to nechutí. Celé to zakončí tým, že ho odfotí a fotku zavesí na sociálnu sieť s dodatkom: Takto tu varia!. A negatívna reklama je na svete, pritom neoprávnene.“
Aj oči jedia
„V princípe som za fotenie jedál, lebo nikdy neviete, koho daná fotka osloví a tým priláka potenciálnych zákazníkov,“ hovorí Ján Duda, šéfkuchár reštaurácie Leberfinger v Bratislave. „Ba sa tak dá ukázať, že aj „obyčajná“ sviečková vie vyzerať ako od mamy, ale aj úplne inak. Na druhej strane, ak nájdete niekde kópiu „svojho“ receptu, prípadne aj s rovnakým servírovaním, môže vás to potešiť, ale i nahnevať, lebo zákazníci radi porovnávajú. Ak mi dané jedlo inde nechutilo, už si ho nedajú ani u vás. Beriem aj to, ak chce hosť upozorniť na nedostatky reštaurácie. Žiaľ, niekedy sa kritika neoprávnene ujde aj kuchárovi, ktorý vie výborne navariť, ale jedlo nevie vkusne naservírovať.“
Pýšenie sa cudzím perím
Aj Ivan Štefula, chef hotel Magnus v Trenčíne, zdôrazňuje, že umiestňovanie fotiek na sociálne siete má pozitívne i negatívne stránky. „Vieme, že v dnešnej dobe sa dá všeličo zneužiť. Stáva sa, že kuchár nájde fotku svojho jedla na úplne inom profile a niekto sa tak pýši cudzím perím. Vravím to z vlastnej skúsenosti. Ale na druhej strane je dobre, keď verejnosť vidí, aké jedlá v danej reštaurácii pripravujú a aký je tam šikovný kuchársky tím.“
Ján Dudáš, šéfkuchár (čoskoro otvoreného) Bistra Dobrý deň v Kežmarku považuje sociálne siete v dnešnej dobe super vec práve pri rozbiehaní nového podniku. „Rád sa na nich podelím o nové recepty. Vždy ma ale sklame a nemám z toho dobrý pocit, keď niektoré reštaurácie uverejňujú fotky jedál, ktoré nezodpovedajú skutočnosti.“
Stráca sa moment prekvapenia
Michal Hruška je v súčasnosti šéfkuchárom na voľnej nohe a tiež konštatuje, že gastronómia na Slovensku sa posunula. Zákazníci sa viac zaujímajú o to, čo jedia, ako má jedlo chutiť, vyzerať. „Ba osobne sa stretávam aj s tým, že hostia chcú vedieť, akou technológiou bolo jedlo pripravené. Niekedy sú to takí, ktorí doma nevaria, inokedy naopak ľudia s kuchárskymi vedomosťami i zručnosťami. Následne to zdieľajú na sociálnych sieťach, kde prebieha ďalšia komunikácia, zbližovanie sa zákazníkov s danou reštauráciou. Je to dobrá reklama a spätná väzba pre šéfkuchára a podnik, v ktorom pracuje. Aj keď nie som veľký fanúšik sociálnych sieti, myslím si že je to prospešná a motivačná vec, ale možno to uberá čaru a momentu prekvapenia pri návšteve reštaurácií.“
[content type="fb" stype="fanpage" url="https://www.facebook.com/restauracie.sk"][/content]
