SME
Streda, 28. september, 2022 | Meniny má Václav

Multinárodná prešporská kuchyňa opäť nachádza úctu

Neoddeliteľnou súčasťou pri návštevách krajín, miest či regiónov patrí aj ochutnávka domácich kulinárskych špecialít. Čo typické si môžete objednať v Bratislave? Podľa ponuky väčšiny reštaurácii len ťažko to, čo k tomuto mestu na Dunaji naozaj patrí.

(Zdroj: Freeimages.com)

História Bratislavy hovorí o tom, že celé roky to bolo mnohonárodnostné mesto, križovatka kultúr, ktoré sa navzájom ovplyvňovali. Bývali tu najmä Slováci, Nemci, Maďari a Židia, tak ako to bolo bežné v bývalej rakúsko-uhorskej monarchii. Bratislava mala preto aj niekoľko názvov - Požon, Pressburg či po 1. svetovej vojne Wilsonovo mesto. Azda najzaužívanejší názov, až do prijatia mena Bratislava v roku 1919, bol Prešpork.

Stretlo sa to najlepšie

Mnohokultúrnosť sa nemohla neprejaviť na prešporskej kuchyni. Bolo to vlastne šťastie - stretlo sa v nej to najlepšie z týchto kultúr. K staršej dobe, ako to zdôrazňuje aj Peter Ševčovič v knihe Z kuchyne starého Prešporka, patrilo, že okrem korenín sa používali výlučne suroviny, ktoré pochádzali z okolia. Samozrejmosťou bolo mäso z bežných domácich zvierat – hovädzina, jahňacina, sliepky, husi, kačice a široký sortiment zveriny z neďalekých Karpát.

SkryťVypnúť reklamu

„Ryby dodával Dunaj. Rovnako sa jedli žaby, slimáky, dunajské mušle, ale uplatnenie našlo aj konské mäso, ježe, krty alebo holuby a vrabce. V istých kruhoch bolo obľúbené mačacie a psie mäso, ale aj vrany a vrabce. V Prešporku a jeho okolí sa dorábalo vynikajúce víno a ako vieme, vinice sú domovom slimákov, ktorí tiež našli svoje uplatnenie v kuchyniach prešporských gazdiniek,“ píše P. Ševčovič.

Podunajská nížina tiež dodávala široký sortiment zeleniny, ovocia a húb. V miestnej kuchyni tiež cítiť vplyv všetkých armád, ktoré sa tadiaľto prehnali (Turci, Plavci, Kelti, Húni a iní). Prešporčania poznali aj kaviár z výz a rôznych jeseterovitých rýb, ktoré bežne žili v Dunaji. Dokonca poznali aj biely kaviár zo slimákov. Prešporskí vinohradníci zbierali slimáky, chovali ich v debničkách, kŕmili listami burgyne, kvaku, šalátu a kalerábu, aby ich na jeseň, už zapuzdrovaných poukladali do sudov s ovsom a po Popolcovej strede ich priniesli na trh ako veľmi žiadanú pôstnu lahôdku.

SkryťVypnúť reklamu

Ako je to dnes?

Pod dnešnú realitu sa podpísala najmä druhá svetová vojna a bývalý komunistický režim. Ten Bratislavu viac-menej zmenil na slovenské mesto. Prešporáčtinu (prešpuráčtinu), zmesku všetkých možných jazykov, už možno počuť iba v starých bratislavských rodinách, alebo občas na trhoviskách, kam dodnes chodia mnohí Bratislavčania kvôli ich atmosfére nakupovať suroviny najmä na sobotný a nedeľný obed. Ibaže na Miletičke, Žilinskej či na Malom trhu dostane už teraz skôr zahraničné plody dodávané cez veľkosklady, než plodiny od Bulharov či Záhorákov. Väčšina z tradičných pestovateľov totiž už ani nežije a ich potomkom sa zväčša na záhradách, roliach a vo vinohradoch robiť nechce.

Odzrkadľuje sa to aj na jedálnych lístkoch bratislavských reštaurácii. Stalo sa priam módou, a to najmä v centre slovenskej metropoly, že mnohé deklarujú už pri vchode na pútačoch, že ponúkajú slovenskú kuchyňu. Najtypickejším slovenským jedlom sa stali bryndzové halušky, ktoré sú ale skôr regionálnym jedlom z Liptova, či pirohy, ktoré patria skôr do východoslovenskej kuchyne.

SkryťVypnúť reklamu

Hlavné mesto akoby dlhé roky svoju typickú kuchyňu ani nemalo. Našťastie aj to je už minulosťou. Prešporská kuchyňa sa vďaka kuchárom stáva opäť aktuálnou. S jej jedlami sa už môžete stretnúť vo viacerých reštauráciách, ako je Zylinder, Aušpic, Meštiansky pivovar, Hotel Michalská brána, Skaritz Hotel & Residence, Prešporská brána či Leberfinger.

Staré recepty s francúzskym šmrncom

Na starú Bratislavu rád spomína aj jeden z najznámejších slovenských šéfkuchárov Igor Čéhy, ktorý v súčasnosti vedie kuchyňu v bratislavskom Grand Hoteli Park River na brehu Dunaja. „Som rodený Bratislavčan. V našej rodine sa hovorilo po maďarsky, nemecky i slovensky a takto pomiešaná bola aj naša kuchyňa,“ hovorí. „Toto všetko sa mi vybavilo aj keď som pripravoval nový jedálny lístok pre našu reštauráciu a uvedomil som si, že máme byť na čo hrdí. Preto som sa rozhodol nadviazať na históriu a na to, čo v starom Prešporku bolo a dať to do nového šatu. Pridal som šmrnc francúzskej kuchyne, teda pohral som sa napríklad s omáčkami. Nechýbajú sladkovodné ryby, ale trebárs ani holubie mäso. Ja tomuto konceptu prešporskej kuchyne verím a som presvedčený, že osloví aj našich hostí.“

SkryťVypnúť reklamu

[content type="fb" stype="fanpage" url="https://www.facebook.com/restauracie.sk"][/content]

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Rodák z Lučenca Palo Sekerka(spodný rad-tretí sprava) zo svojim tímom za vitrínou, ktorou sa na nich môžu dívať hostia michelinskej reštaurácie v Paríži.

Bolo to komplikované, ale nenechal sa odradiť prvým neúspechom.


16. sep
Branislav Cvik a Ľubomír Vančo zo spoločnosti Banskobystrický pivovar

Branislav Cvik a Ľubomír Vančo oživili banskobystrický pivovar zdevastovaný mečiarovským privatizérom.


2. sep
Ilustračné foto.

Zdraženie chleba bolo na Slovensku tretie najvyššie v EÚ.


TASR 20. sep

Mesto pod Tatrami. Aj takúto prezývku si vyslúžil Poprad ležiaci v Podtatranskej kotline. Ulice tu majú jedinečné čaro – horizont množstva z nich zdobia hrdo sa týčiace štíty Vysokých Tatier.


6. sep
SkryťZatvoriť reklamu