Grahamová múka je forma celozrnnej múky. Pomenovali ju po americkom propagátorovi striedmeho spôsobu života, kazateľovi Sylvesterovi Grahamovi, ktorý patril začiatkom 19. storočia k významným šíriteľom myšlienok zdravej výživy. Brojil proti konzumácii bieleho pečiva, ktoré začalo byť v USA vtedy veľmi obľúbené. Pekári preto začali používať na bielenie múky a cesta chemické látky, ako kamenec či chlorín. Stavali na tom, že svetlejší chlieb je pre konzumentov atraktívnejší, a to najmä pre nóbl vrstvy. Teórie o škodlivosti chemických látok i samotnej bielej múky sa neskôr naozaj ukázali ako oprávnené.
Spolu so škrobom a klíčkami
S. Graham vyvinul túto formu celozrnnej múky v roku 1830 v nádeji, že ňou odláka ľudí od menej zdravej rafinovanej bielej múky. Bol vlastníkom hotelov a tie mali v ponuke aj vegetariánske a nekorenené jedlá, lebo koreniny údajne podporujú pitie alkoholu. Bol totiž bojovníkom proti jeho pitiu.
Pri výrobe grahamovej múky škrob, ktorý zrno obsahuje, jemne pomelú a spolu s otrubami a klíčkovou časťou ich vrátia späť do múky. Múka má potom relatívne vysoký obsah vlákniny. Je síce hrubšia a hnedá, ale s orechovou a jemne sladkou chuťou.
„Bodkované“ výrobky
Pekárenské výrobky z grahamovej múky, či už chleba alebo rožky, ale trebárs aj tyčinky či krekery, sú akoby „bodkované” a ich chuť je jemne nasladlá. Treba dodať, že podľa slovenskej legislatívy môže mať označenie „grahamové” aj pečivo, ktoré obsahujú len 30 % grahamovej múky. Je to normami určená spodná hranica.
Originálna grahamová múka je teda nebielená a nerafinovaná. Oproti bielej obsahuje výrazne viac bielkovín, vlákniny, vitamínov E, B a minerálnych látok.
Hoci termíny grahamová a celozrnná múka sú často používané ako synonymá, je medzi nimi rozdiel. Grahamová múka má trochu hrubšiu štruktúru ako celozrnná. Biologickú hodnotu a obsah dôležitých látok majú takmer identickú.
Sex bol podľa neho nezdravý
Kazateľ Sylvester Graham bol človek, ktorý si z dnešného pohľadu na stravovanie zaslúži uznanie, ale určite by sa dočkal aj posmechu. Vynašiel síce grahamovú diétu založenú hlavne na čerstvom ovocí a zelenine, výrobkoch buď celozrnných alebo s vysokým obsahom vlákniny, s vylúčením mäsa a korenín. Teda vlastne vegetariánstvo. Čerstvé mlieko, syry a vajcia odporúčal konzumovať striedmo a maslo veľmi zriedka. Hoci sa ale S. Graham takto stravoval, dožil sa len 57 rokov. Jeho stúpenci vytvorili hnutie Grahamitov. Okrem iného verili svojmu vodcovi, že striedmou stravou im odíde chuť na sex a iné pôžitky vrátane masturbácie, ktoré sú - ako tvrdil - ľudskému zdraviu veľmi nebezpečné. Ktovie, kam by ho poslali súčasníci?
[content type="fb" stype="fanpage" url="https://www.facebook.com/restauracie.sk"][/content]
