K jeseni stále patria aj husacie hody

Deti pobehujúce po ulici a pozývajúce hostí do domu na husacinu už v obciach pod Malými Karpatmi neuvidíte. Aj ponuka žltučkých doma vykŕmených husí na trhoviskách je už zriedkavá. Husacinársky biznis však stále prekvitá.

Viac informácií o Husacine

Moderná technika už umožňuje zvládnuť pečenie husí väčšine reštaurácii. A predsa väčšina milovníkov tohto mäska chodí na husacinu stále najmä do obcí pod Malé Karpaty. Kvôli tradícii, atmosfére. A ešte aj niečomu inému, čo k tomuto jedlu na jeseň neodmysliteľne patrí – burčiaku. Veď ide o najznámejšiu slovenskú vinársku oblasť a mastné mäsko doslova volá po spláchnutí.

Začínali s prednými izbami

Kedysi sa na pečené husi chodilo do rodinných domov a gazdiná vítala hostí zvyčajne v prednej izbe, po dnešnom obývačke. Pre mnohé rodiny to bývalo príjemné prilepšenie si do rodinného rozpočtu, čo sa tak hodilo najmä pred Vianocami. Predné izby sa neskôr rozrástli do zadných častí domu a dnes už ide viac-menej o reštaurácie, aj keď mnohé s obmedzenou prevádzkou – iba na jesenné mesiace. Po Vianociach sa zvyčajne zatvára a rodina oddychuje.

Nečudo, že tieto špeciálne reštaurácie dnes mnohí volajú husacinárne. V niektorých domoch, napríklad U Gálikovcov či v Zelenom dvore pribudlo viacero prístavieb, samostatných priestorov pre rôzne rodinné či firemné partie. Iní išli na to cestou výstavby nových zariadení, ale pečené husi a všetko, čo k ním podľa tradície patrí, sú hlavným sortimentom na ich jedálnom lístku.

Foie gras po slovensky

Kto sa vyberie do niektorej husacinárne v Slovenskom, ale aj Chorvátskom Grobe, Svätom Jure či Limbachu, zrejme začne hodovanie predjedlom – teplými alebo studenými husacími pečienkami. Slávne foie gras, ako nazývajú husacie ale aj kačacie pečienky Francúzi, ktorí ich považujú priam za svoje kultúrne dedičstvo, nie sú totiž ničím výnimočným ani v našich končinách.

Tobôž už nie v Maďarsku či Rumunsku, v krajinách, ktoré patria v súčasnosti v produkcii „bielych pečienok“ z umelo dokrmovaných husí či kačíc, tzv. štopaním (štopovaním) k európskej i svetovej špičke. Aj väčšina husí a pečienok, na ktoré chodíme do husacinární pod Malé Karpaty, pochádza z veľkochovov alebo z Maďarska alebo južného Slovenska. Pod Karpatmi už gagot husí začujete zriedka.

Kto ochutnal „biele“ husacie pečienky vie, že sú jemné, maslové, delikátne. A typická je aj ich svetlá žlto-ružová farba. Husi sú totiž pomocou špeciálnych „lievikov“ dokrmované predvarenou kukuricou alebo kukuričnou zmesou, vďaka čomu sú ich pečene oproti tým, čo sú chované bežným spôsobom, aj šesťnásobne väčšie.

Kým však husi treba vedieť špeciálne upiecť, prípravu pečienok zvládnu kuchári v hociktorej lepšej reštaurácie.

Niet nad jednoduchosť

Na Slovensku máme najradšej pečienky pripravené celkom jednoducho – upražené na masti. Niekde ich pre zvýšenie jemnosti zvyknú predtým namočiť na niekoľko hodín do mlieka. Aj dochucovadlá sú jednoduché: trochu soli a čerstvo pomletého korenia. A potom sú tu rôzne paštéty, paté či terinky napríklad aj s hľuzovkami. Tie však v poslednom čase strácajú na popularite, pretože obľube sa viac tešia prírodné, „surové“ produkty. Spôsobil to rozmach nových technológii, konkrétne vákuového balenia, ktoré umožňuje transportovať suroviny v chladiacich boxoch veľmi rýchlo. Takže produkty z ktoréhokoľvek kúta sveta sa vzduchom dostanú k pôžitkárom za pár hodín.

Rodinné biznisy

Pečenie husí zostáva na Slovensku predovšetkým rodinnou tradíciou, na ktorú sa gurmáni dajú aspoň raz za rok radi zlákať. K takýmto rodinám patria napríklad Konštiakovci-Pluhárovci. Husi piekla babka, potom mama a dnes už rodinný biznis prevzali dve dcéry.

Na pečenie husí používajú vo väčšine husacinární špeciálne hlinené pekáče. Nielen v tom je tajomstvo výbornej chuti a jemnosti mäska. Počas pečenia treba hus niekoľkokrát otočiť, aby sa kožka upiekla do chrumkava. Mäsko pod ňou ale musí zostať mäkučké, šťavnaté, na jazyku sa musí priam rozpadávať. Nesmie sa teda nechať vysušiť.

Lokše patria k tomu

A ešte čosi patrí na Slovensku neodlučiteľne k husacím hodom. Sú to lokše. Hoci recepty, ako ich pripraviť, nájdete dnes hocikde, najmä na internete, pri príprave doma čoskoro zistíte, že výsledok býva neistý. Aj pre lokše platí, že by mali byť šťavnaté, krehké. Aj preto sa do cesta tradične pridávajú uvarené zemiaky. A potom sa placky opekajú nasucho. Buď na panvici, alebo klasicky – rovno na sporákovej platni. Práve to im zaručuje typickú chuť i konzistenciu. K tomu už stačí pridať dobrú červenú či bielu kapustu, kyslé uhorky a inú kvasenú zeleninu a hody sa môžu začať.

Najlepšie je však všetko prenechať na profesionálov. Aj preto tak radi chodíme do niektorej z približne 30 husacinární do obcí pod Malými Karpatmi, medzi ktorými má Slovenský Grob najvýznamnejšie postavenie.

Viac informácií o Husacine

Reštaurácie Slovenský Grob


          Hlavné správy zo Sme.sk

          DOMOV

          Gašpar ide do civilu. O plánoch viac hovoriť nechce

          Ministerka Saková predstaví nového šéfa polície v pondelok. Ohlasuje väčšie zmeny.

          DOBRÉ RÁNO

          Dobré ráno: Fico sa už dohaduje s opozíciou, Bugár to nepovažuje za problém

          Ako Most povedal, že nepodporí návrh Smeru.

          TECH

          Čo všetko o vás vie váš telefón?

          Niektoré aplikácie si skladujú aj nahrávky vášho hlasu.

          Neprehliadnite tiež

          Viete, ako chutí dobrá káva?

          Iba 5 - 10 % ľudí, ktorí pijú kávu, sa zaujíma o kávový svet a vidí hodnotu dobrej a kvalitnej kávy. K zvyšovaniu tohto čísla napomáhajú kaviarne s ponukou kvalitných výberových a filtrovaných káv. Dávajú priestor novým pražiarňam a ukazujú ľuďom, ako chutí dobrá káva.

          Na tradičný japonský ramen chodia do Bratislavy aj Japonci z Olomouca

          O tom, čo znamená pravý tradičný japonský ramen, kde si ho môžete dať a či aj Japonec príde na toto typické národné jedlo do bistra v Bratislave, sme sa rozprávali so spolumajiteľom Gonnsuke Ramen Petrom Bohovom.

          Byť šéfkuchárom znamená kvalitne variť, ale aj pracovať so svojím tímom

          Preto sme vyspovedali šéfkuchára NH Bratislava Gate One, Viliama Turčana, ktorý nám porozprával o svojich začiatkoch, ale aj o miestach, ktoré sa stali inšpiráciou jeho kuchyne.

          Chuť Japonska v Žiline? Aj vy máte príležitosť byť jeho súčasťou

          Japonská kuchyňa sa stáva čím ďalej, tým viac obľúbenou kuchyňou po celom svete. Výnimkou nie je ani Slovensko.

          Miesto, kde sa snúbi tradícia, idylická príroda a prvotriedna gastronómia

          Každá dovolenka, ktorú strávime na vysnenom mieste a s ľuďmi, na ktorých nám záleží, je doslovne rozprávková. Zažiť však rozprávku počas dovolenky neponúka každá destinácia.