Gurmáni mávnu rukou, vraj priveľmi obyčajné a najmä časté. Niet totiž takmer reštaurácie, kde by ich neponúkali. S čokoládou, orechmi, lekvárom, šľahačkou alebo zmrzlinou. Manažéri tvrdia, že ich hostia stále chcú a popri štrúdli ide o najpredávanejší dezert. A netýka sa to len obľuby u detí.
Dezert z prehistorických dôb
Zrodili sa omnoho skôr než v starom Grécku, odtiaľ však pochádzajú najstaršie palacinkové zmienky. Už v 5. stor. pred n. l. tam pripravovali tagenias – placky z olivového oleja, múky, kyslého mlieka a medu. Piekli ich v panvici, z čoho vzišiel aj ich názov. Podávali sa na raňajky.
Sto typov „pancakes“.
Dnes sa v medzinárodnom kulinárskom jazyku vraví o pancakes. Tento výraz zahŕňa celú rozvetvenú rodinu okrúhlych múčnych špecialít. Kým americké majú až centimetrovú hrúbku, v Bretónsku sa do tenkého dezertu používa pohánková múka. Nemecko obľubuje palacinky ako obal na jablkové kolieska, vo fínskom v rúre pečenom alandspannkaka je aj ryža a kardamóm. Na Islande považujú za dôležité, aby sa palacinkáreň nikdy neumývala. Holandsko prekvapuje pri pannenkoeken kombináciou slaninky a ovocného sirupu, v Španielsku sa pri príležitosti zabíjačiek jedia palacinky s bravčovou krvou. Vo Walese niektoré druhy pripravujú aj s použitím kvásku alebo ovsených vločiek. Indický kuchár necháva na cesto fermentovať ryžu s fazuľou a vodou, etiópsky používa kvasinky injera, ale kenský by aj našu slovenskú holú palacinku pokladal za svoju a servíroval by ju na raňajky.
Nech fantázia nekončí šľahačkou
Klasické zatočené palacinky nie sú presvedčivým dôkazom kuchárovej invencie. Ani Radovan Žigray, šéfkuchár hotela Privilege v Košiciach, ich tak neponúka rád. „Pretože ich pripravujú všade. V našej reštaurácii vedú iné dezerty, ale kvôli zopár hosťom ich stále pripravujeme.“ Napriek tomu zvolil práve palacinkovú kreáciu ako dezert v nedávnej ochutnávke nového beaujolais. Do cesta pridal zázvor a hnedý cukor, nakrájal, upravil do hniezda, dozdobil zmrzlinou a prelial jahodami pripravenými s kvapkou balzamika. Alebo ich na slano upečie v grile, nakrája na rezance a podáva vo vývare s mäsom a zeleninou.
Šéfkuchár bratislavskej reštaurácie Leberfinger Ján Duda upravuje palacinky do batôžkov s hubovou plnkou, Michal Škorec z Gašperovho mlyna v Batizovciach plní palacinky syrovo-šalátovou zmesou a v bratislavskom hoteli Avance ich Peter Šoltés flamboval s koňakom a podával k husacej pečeni.
Zvládne to aj dieťa
„Keďže deti tento dezert milujú, k pravidelnému nedeľnému divadelnému predstaveniu vždy pripravujeme popoludnie palaciniek. Deti sa nahrnú k bufetovým stolom a samé si palacinky natierajú obľúbenými chuťami; vedie nutela, granko a šľahačka,“ hovorí riaditeľ Premium – biznis hotel Bratislava Ján Kresánek. Na palacinky sa vždy dajú zlákať viac než tri desiatky detí. S ešte väčším záujmom počíta šéfkuchár Michal Kružic, keď deťom rozdá čiapky a zástery a tie si pod jeho dozorom pripravujú palacinky samé – od namiešania cesta, cez pečenie až po naplnenie a zjedenie.
Opradené slávou i príbehom
Crêpes Suzette – sú tenké flambované a do trojuholníka skladané palacinky s omáčkou z masla a karamelu, mandarínkovej a pomarančovej šťavy, kôry a likéru Grand Marnier. Hovorí sa o náhodnom vzniku v roku 1895 v Monte Carlo, keď čašník Henri Carpentier servíroval jedlo budúcemu kráľovi Eduardovi VII. Podľa iných prameňov vznikli až o dva roky neskôr, keď majiteľ reštaurácie Macrivaux pripravoval jedlo pre herečku Suzannu Reichenberg.
Gundelpalacinky – zatočené palacinky plnené orechmi, hrozienkami, ovocnou kôrou a rumom a poliate čokoládou má na svedomí peštiansky hotelier bavorského pôvodu Karl Gundel. Recept však získal od manželky spisovateľa Sándora Máraiho
Hortobágyi palacsinta – patrí k tradičným jedlám hortobágyiskej puszty. Plnku na štvorce zloženej palacinky tvorí na masti a cibuli pripravovaný kurací alebo teľací paprikáš; palacinky sa na tanieri zalievajú zahustenou smotanovou omáčkou.
Kaiserschmarrn – do cesta rakúskeho dezertu sa primiešava bielkový sneh, potom sa palacinky potrhajú. Tradícia velí podávať so slivkovým kompótom, môže byť ale aj kyslý džem. Legendy o ich vzniku spomínajú cisára Františka Jozefa II.
