Plastové repliky sushi, kreviet, zeleniny, cestovín, morských rias, syrov ale aj kadečoho iného, čo často ani Japonci, nieto ešte cudzinci, nepoznajú. Nechýba však ani atrapa pohára s pivom aj s penou, ktoré akoby práve ktosi načapoval, či trebárs v súčasnosti tak populárneho kapučína zo zeleného čaju, ktoré akoby práve vybrali z čajovaru. Nehovoriac o jedlách z rýb, ktoré vyzerajú tak čerstvo, že sa zdá, že ich teraz doniesli z tokijského rybieho trhu. A sushi vyzerajú tak verne, že by ste po nich najradšej hneď siahli. Aj ovocie má vzhľad čerstvo obratého a chlieb a pečivo akoby teraz vypadli z pece.
Je to dobrá pomôcka. Buď sa vám verne vymodelované jedlo z plastu pozdáva, alebo sa poberiete ďalej. K výkladu ďalšej reštaurácie. Väčšina ľudí to oceňuje, zvlášť tí, ktorí sa v japonskej kuchyni nevyznajú, alebo nevedia prečítať japonské znakové písmo. Stačí si však zapamätať číslo jedla, ktoré sa vám vo výklade pozdáva a môžete vstúpiť. Na objednávku vám stačí zapamätať si číslo jedla a aj japonskí čašníci, ktorí zvyčajne nie sú veľmi zdatní v cudzích jazykoch, sú spokojní. Čísla sa dokážu naučiť ľahšie.
Všetko je vo výklade
Nie je veľmi známe, že pri zrode týchto imitácií nebolo úsilie upútať spotrebiteľov. „Všetko sa začalo tým, že jeden umelec pracoval pre lekárov a zhotovoval im z vosku modely orgánov určených na patologické štúdie. Orgány boli ako živé, a tak jedného majiteľa reštaurácie napadlo, že si objedná repliky jedál," hovorí Jasunobu Nose, novinár z denníka Nikkei, ktorý o týchto napodobeninách jedál píše knihu.
Sme na začiatku 20. rokov a Japonci začínajú chodiť do reštaurácií. Vidiečania prichádzajúci do Tokia vtedy nevedeli, čo ponúkajú reštaurácie v metropole, preto sa zrodil nápad vystavovať špeciality vo výklade. O takmer sto rokov neskôr túto prax používa väčšina reštaurácii. „Japonci vyvinuli trojrozmerné menu,“ hovorí J. Nose. „Ešte než vôbec vstúpite do reštaurácie, viete všetko: aké jedlá tam majú, aké sú porcie, aké nápoje či ceny,“ dodává.
Tieto gastronomické ilúzie majú v Tokiu dokonca svoju ulicu: nazýva sa Kappabaši Dori, kde tisícky týchto nepravých jedál vystavujú desiatky špecializovaných obchodov. Pred sushi z plastu alebo falošnými tempurami, vyprážanou zeleninou, hubami, krevetami či rybami zákazníkom tečú slinky: ide o dokonalú ilúziu čerstvého, chrumkavého a jemného jedla.
Aj na prenájom
Repliky jedla sa dajú kúpiť aj v ďalších ázijských krajinách. 3D jedálne lístky v podobe atráp sú celkom bežné v celej juhovýchodnej Ázii. Predovšetkým v tam veľmi obľúbených food courtoch, teda jedálňach v nákupných centrách. Atrapy sa predávajú aj na tržniciach. Buď ako komplety alebo stavebnice po dieloch.
Jedna z popredných špecializovaných firiem Iwasaki má dokonca celú armádu umelcov, ktorí ručne maľujú nepravé jedlo. Niektoré takto zhotovené atrapy sa predávajú v prepočte za zhruba 70 eur. Menej majetní majitelia reštaurácii si môžu prenajať napríklad falošný hamburger za päť eur mesačne.
Niekedy však môže mať prílišná dokonalosť atrapy opačný efekt, než si majiteľ reštaurácie myslel. Atrapy sú príliš bizarné, je na nich mnoho detailov, dokonca viac ako na skutočnom jedle. A to niektorých cudzincov odrádza.
Autor: Jana Janku
