Uplynulý víkend sa naplno zberalo aj vo vinohradoch vinárstva Tokaj Macík Winery v Malej Tŕni. „Je to dobrý ročník,“ pochvaľuje si jeho majiteľ Jaroslav Macík, ktorý v tomto rodinnom vinárstve pracuje aj s manželkou Máriou, synom Jaroslavom ml. i nevestou Erikou. „Po troch zlých rokoch boli opäť vhodné podmienky na to, aby sa na strapcoch hrozna vytvorili hrozienka – cibéby, bez ktorých sa klasický Tokaj vyrobiť nedá.“ Jeho manželka Mária, ktorá pútavo sprevádza ochutnávky v tamojších historických pivniciach, dodáva „Tokaj je o slnku. A tohto roku ho bolo u nás našťastie dosť.“
Rovnako pochvalne sa o tomto ročníku vyjadruje aj ďalší známy vinár z tejto oblasti Jaroslav Ostrožovič z Nižnej pri Veľkej Tŕni. „Aj my sa tešíme z dobrej úrody cibéb. Ale tento rok je dobrý aj z iného pohľadu. Hrozno je zdravé, a tak sme používali minimum chémie. V septembri nám dobre napršalo a potom prišli teplé dni. Noci sú ale chladné a vlhké, v údoliach sa tvorí hmla. Takže sú to ideálne podmienky na tvorbu ušľachtilej plesne.“
V čom je Tokajská oblasť unikátna?
Práve ušľachtilá pleseň (Botrytis Cinerea) je základom výroby klasických sladkých tokajských výberov. To ona v priaznivých rokoch naruší šupky hroznových bobúľ a prispeje k odparu vody. Vzniknú hrozienka – cibéby s vysokým obsahom cukru i buketných látok.
Hoci základnou podmienkou tvorby plesne je dlhá, slnečná jeseň s rannými hmlami, nestačí to. Také bývajú aj v iných oblastiach a cibéb sa nedočkajú. Tokajská oblasť je však unikátna. Vinohrady sa tam rozkladajú na kamenistých úbočiach staručkej sopky, ktoré prehrieva teplý vietor z maďarskej pusty. Pôda cez deň naberie slnko a v noci akumuluje, čo pomáha dozrievaniu bobúľ. A keďže tam navyše býva vlhko a hmlisto, spomínanej ušľachtilej plesni sa vtedy darí. Kto vie cibéby dopestovať a nazbierať – ide o pipľavý ručný zber – má aj dobrý biznis. Veď kilogram sa tohto roku predáva za desať eur.
V prípade tokajský vín je však nemenej dôležitá aj osobitá technológia spracovania hrozna a výroby vín i jedinečný spôsob skladovania v v podzemných tufových pivniciach s konštantnou teplotou.
Klasické i moderné vína
Tokajská oblasť sa preslávila hlavne klasickými sladkými vínami, hodiacimi sa k dezertom. Podľa množstva pridaných cibéb sa tokajský výber sa člení na 3-putňový až 6-putňový – podľa toho, koľko putní (drevených nôš) cibéb bolo pridané do hroznového muštu.
Klasické dezertné vína však tvoria len 20-30 % tamojšej produkcie. Čoraz väčšie uznanie – o čom svedčia aj rôzne ocenenia – získavajú aj tiché vína, či už odrodové alebo s prívlastkom. J. Ostrožovič hovorí, že obľube sa tešia preto, že ide o moderné, ľahké, svieže vína.
Samorodné nie je z oteláku
Na výrobu tokajských vín sa používajú odrody Furmint, Lipovina a Muškát žltý. V posledných rokoch sa k nim zaradil aj maďarský novošľachtenec Zeta. A ak vás niekde ponúknu samorodným tokajským vínom, vedzte, že nejde o víno zo „samoroďáku“, teda nešľachtenej odrody nazývanej aj otelo. M. Macíková vysvetľuje, že u nich sa takto označujú vína z hrozna, ktoré nemalo ideálne podmienky na tvorbu cibéb, takže sa nedali samostatne zberať, ale nejaké tam predsa boli. Čiže istú špecifickú chuť samorodnému vínu dali.
Fľaše s plesňou
Tufové pivnice vinárstva rodiny Macíkovcov patria k najstarším v oblasti a návšteva tohto podzemného bludiska patrí k ozajstným zážitkom. Nájdete tam okrem sudov s vínom aj množstvo fliaš, nevšedne uskladnených na stojato. K vlastnostiam Tokaja totiž patrí, že má veľký zrecí potenciál, takže sa ho oplatí archivovať. Súkromné archívy majú u Macíkovcov aj mnohí zberatelia, ktorí si tam odkladajú vína na slávnostné príležitosti alebo ako dobrú investíciu. Keďže tamojšie pivnice sú vlhké, fľaše so staršími ročníkmi sú pokryté hrubou vrstvou plesne. Aj to patrí k unikátnosti tejto oblasti.
Macíkovci i Ostrožovičovci sa okrem výroby vína venujú aj vínnej turistike. Návštevníkom ich vinárstiev ponúkajú nielen unikátny Tokaj, ale v tamojších reštauráciách aj miestnymi špecialitami – v duchu snúbenia jedla s vínom. A kto chce ochutnať mladé vína z tohtoročnej úrody, nech sa tam vyberie 25. mája budúceho roku. Ich koštovku tradične organizujú na sviatok Sv. Urbana, patróna vinárov.
Víno kráľov – kráľ vín
Tokajská oblasť sa dvomi tretinami rozkladá v Maďarsku a zhruba tretinou na Slovensku. Kým ale v Maďarsku majú v súčasnosti približne 5 500 rodiacich vinohradov, na Slovensku je to zhruba 560 ha (oficiálne je uznaných907 ha) v katastri siedmich obcí: Čerhov, Malá Tŕňa, Veľká Tŕňa, Černochov, Bara, Viničky a Slovenské Nové Mesto.
Pomenovanie Tokaj je slovanského pôvodu, odvodené od „stokaj“ – sútok riek Bodrogu a Tisy.
Tokajské víno sa v minulosti vyvážalo najmä do Poľska. Najväčšiu slávu a obdiv si ale získalo na francúzskom kráľovskom dvore Ľudovíta XIV., kde ho vždy podávali ako posledné. Nazvali ho Vinum regum - rex vinorum, teda Víno kráľov - kráľ vín.
Spor o značku medzi Maďarskom a Slovenskom, verme, dala na poriadok nová európska legislatíva. Do nej však muselo aj Slovensko preklopiť značku Tokaj. Názov Tokajské víno (ani iné názvy s hononymami) totiž Európa neuznáva.
Jana Janku
Autor: Jana Janku
