Pivnica u zlatej husi: tradície, na ktoré sa slinky zbiehajú

Čím viac sa chute sveta globalizujú, tým sú gastronomické tradície krajín a regiónov vzácnejšie. Aj preto sa podarilo Cechu husacinárov zo Slovenského Grobu získať pred siedmimi rokmi podnikateľskú cenu Európskej únie. (Inzercia)

pivnicaKedysi dávno panoval taký zvyk... pocestní sa zastavili v prvom dome na okraji dediny. Nie náhodou sa to v prípade Slovenského Grobu deje dodnes. Tento dom nestojí totiž len ako prvý na hlavnej Pezinskej ulici, ale po celý rok z neho vychádzajú nesmierne lákavé vône. Aj tomu, kto nie je hladný, sa začnú zbiehať slinky. Húsky, podľa storočného rodinného receptu pečené v hlinenom pekáči, masťou potierané tenučké lokše, červená kapusta pripravovaná na karameli, zlatistá polievka s domácimi rezancami, plátky vzácnej pečene... to všetko sa nad Pivnicou u zlatej husi koncentruje do voňavého oblaku.

Prababičky sú „v kurze“

Odstavte auto na veľkorysom parkovisku. Sadnite si na niektorú zo šesťdesiatich stoličiek krytej terasy, alebo sto piatich miest v zaujímavo členenom interiéri. A deťúrence nech sa zabávajú na ihrisku v záhrade. V tej chvíli vás už vítajú domáci – Jajcayovci, už po štyri generácie známi pečením husí. No a práve z tohto prvého domu malokarpatskej dediny vyšla aj iniciatíva na založenie Cechu husacinárov a na uchádzanie sa o ocenenie z Európskej únie.

Daniela Kisslingová-Jajcayová mala už vtedy za sebou prácu v gastronómii susedného Rakúska. „Zažila som tam, ako sa cenia tradície. Kým my sme si potrebovali rýchlo otvoriť oči do veľkomestského sveta, svet sa zaujímal o „utajené“ kraje, zvyky, odlišnosti. Tradície praprababičiek sa stali vyhľadávanou a atraktívnou vzácnosťou,“ hovorí. Aj preto je grobská husacina medzi cudzincami taká populárna. Aj preto sa v Pivnici u zlatej husi ročne vystrieda pár tisíc hostí zo Slovenska i zahraničia

Zážitok aj pre oči

Slovenský Grob nie sú len husi, ale aj tradícia paličkovanej čipky; najmä cudzinkám nedá táto zvláštna technika spávať. „Najznámejšou čipkárkou bola Anička Jajcayová, rodená Javorková, moja babka, ktorá získala titul Majsterky Slovenska. Naši hostia môžu grobské ornamenty poobdivovať počas hostiny – reštauráciu sme zariadili v ľudovom štýle,“ chváli sa jedinečnou atmosférou Pivnice u zlatej husi Daniela Kisslingová.

pivnica

V pekárovej peci

Kedysi sa v týchto končinách vďaka mokrinám darilo kukurici - ideálnej potrave pre husi. Gazdovia ich chovali v hojných kŕdľoch, cestovali do Bratislavy, Pešti i Viedne a tam húsky predávali. Bohatí mešťania si ich radi kupovali, lenže upiecť 8-kilového vodného vtáka nebola maličkosť. A tak pozmenenému dopytu Grobania odpovedali „pridanou hodnotou“ – predávali už upečené husi. Ležali vo vaničke a pod nimi chutnučké lokše, ktoré sa takto vlastne mastili. „Piekli ich vtedy u tunajšieho pekára. V piatok, keď skončil so svojimi chlebami a rožkami, vložil do pece 40 hlinených pekáčov. Každá gazdinka mala svoju značku. Počas pečenia ich obracali, zlievali masť,“ pamätá si na rozprávanie svojej babky i mamy Daniela Kisslingová. Na pekárovom dvore už v tých chvíľach čakali zákazníci.

No a keď mal labužník cestu do Grobu, aj tam si pod strechou chovateľov mohol dopriať pečenú hus s lokšami. To sa však už písali sedemdesiate roky, ktoré „vyhnali“ pred domy aj detiská a babky v krojoch. Nech len pekne volajú návštevníkov dnu do kuchyne, do obývačky i do spálne.

Z koníčka podnikanie

„Tento »okrídlený« biznis je moja srdcová záležitosť. Mala som len štyri roky, keď moja mama prebrala žezlo od svojej mamy a začala sa venovať pečeniu husí pre hostí – ako tzv. predaj poľnohospodárskych prebytkov. Po revolúcii získalo štatút súkromného podnikania, aj keď len vo veľmi skromnej podobe. Na prelome tisícročia však prišiel čas profesionalizovania a rozvoja. Mohla som popustiť uzdu stavbársko-zariaďovacej vášni a prebudovať reštauráciu tak, že si do nej začali nachádzať cestu aj štátne návštevy,“ spomína na časy pionierskeho nadšenia Daniela Kisslingová a dodáva, že husacím hodom sa na jeseň síce venuje celé Slovensko, ale tie pravé grobské spĺňajú prísnejšie pravidlá – tradičné svojské finesy chovu, pečenia i samotného predaja. Predovšetkým ide o doma chovanú hydinu (samotný chov sa z Grobu presunul do južnejších regiónov Slovenska), ktorá „ide na stôl“ až pri hmotnosti 6-8 kilogramov. S húskami v supermarkete sa teda nedá ani porovnať. S ich gastronomickou prípravou sa začína deň vopred; hoci do pecí sa hus vkladá až v deň konzumácie. To všetko sú dôvody, pre ktoré sa husacia hostina objednáva. Čo všetko sa s ňou deje od očistenia po rozloženie na tanieri, to husacinári hosťom len naznačujú a to najtajnejšie si nechávajú pre seba.

Nech si hus zapláva

Vraví sa, že ryba rada pláva. Ale ani hus nerada ostáva iba na suchu. V duchu tohto gastronomického pravidla sústredila Pivnica u zlatej husi 260 vín spravidla zo slovenskej produkcie, približne 15 percent tvoria zahraničné. No a keďže práve oblasť Malých Karpát patrí medzi vinársky silné, nechýbajú v reštaurácii ani riadené degustácie. Aké vína sa v nej ocitnú a či sa bude ochutnávať po slovensky, po nemecky alebo po anglicky, to závisí od želania organizátora.

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Poistky môžu opäť zdražieť, Kažimír premýšľa o zavedení DPH

DPH by nahradila dve mimoriadne dane, ktoré teraz poisťovne platia z poistenia nehnuteľností či áut.

Neprehliadnite tiež

Svet karamelovej vône - čerstvo pražená káva z Caffe4U

Arabské víno, tak mnoho Európanov v minulosti nazývalo kávu. Dnes ju mnohí poznajú len ako tmavé čokoládové zrniečka uchované v rôznych nádobách, ktoré sú skladované v obchodných reťazcoch.

Rýchlo a zdravo vo vlastnej réžii

So zvyšujúcimi teplotami nás prirodzene prechádza aj chuť na ťažké jedlá, ľudia viac preferujú ľahké šaláty, studené polievky či smoothie. Prinášame vám preto pár zaujímavých kombinácií, ktoré vás nie len osviežia, ale aj spoľahlivo zasýtia.

Ako si doma pripraviť suši, pozrite si podrobný postup

Prečo hipsteri uprednostňujú surovú rybu pred údenáčmi?

Rýchla večera: Kuracie rolky

Chutia dobre za každých okolností a sú skvelým jedlom aj na cesty.