SME

Mäso z laboratória? Kuchári sú v rozpakoch

Témou médií uplynulého leta bola fašírka z umelo vytvoreného mäsa, ktorý verejnosti dali prvýkrát ochutnať v Londýne. Výsledok? Niečo mu vraj chýba. Čo na to českí a slovenskí kuchári?

Prvé mäso, ktoré vzniklo v laboratóriu, je „vypestované“ z kmeňových buniek kravy. Podľa jeho tvorcu, holandského vedca a cievneho biológa Maastrichtskej univerzity Marka Posta, je prvým príkladom toho, čo by mohlo byť odpoveďou na nedostatok potravín vo svete. Zároveň by vraj mohlo pomôcť bojovať proti globálnemu otepľovaniu.

Ešte si počkáme

Mäso vzniklo spletením zhruba 20 000 vlákien proteínu vypestovaného z kmeňových buniek kravy v laboratóriu M. Posta. To vedec Zmiešal s ďalšími ingredienciami, ktoré sa do fašírky používajú, ako je soľ, strúhanka a vaječný prášok. Šťava z cvikle a štipka šafranu pomohli docieliť prirodzenou „mäsovú" farbu. Projekt stál 250 000 eur a podporila ho tiež organizácia na ochranu práv zvierat PETA. Podľa agentúry AP ale bude pravdepodobne trvať roky, než sa také hamburgery objavia na pultoch obchodov.

SkryťVypnúť reklamu

Ako ale také mäso z laboratória chutná? Naservírovaný hovädzí karbonátok dvojicu dobrovoľných ochutnávačov príliš neoslnil. Vraj mu ešte niečo chýba. Potravinoví kritici Hanni Rützlerová a Josh Schonwald popísali, že karbonátok sa síce v ústach správa ako mäso, ale chýba mu tuk. Príliš výrazná chuť kritikov tiež príliš nenadchla.

A čo na to českí a slovenskí kuchári?

Šéfkuchár reštaurácie hotela Mandarin Oriental v Prahe Jiří Štift hovorí: „Chápem potrebu takýchto vedeckých výskumov. Na zemeguli je čím ďalej viac ľudí. A preto je treba riešiť budúce zdroje obživy. Som ale rád, že v súčasnosti máme stále dosť možností konzumovať skutočné jedlo a nie amaróny zo skúmaviek.“

„Vzhľadom na nedostatok miesta na planéte a narastajúcemu počtu ľudstva nám asi nič iného nezostáva. Len dúfam, že sa toho nedožijem. Na druhú stranu si nemyslite, že v párku za šesť korún nejaké mäso je. A to už sme vynašli," dodáva šéfkuchar reštaurácie Na Konci a spoluautor kuchárky Muži sebe Titus Eliáš.

SkryťVypnúť reklamu

„Poďme si ozajstné jedlo vážiť a správať sa ekologicky, aby sme si ho mohli dopriavať čo najdlhšie. Mne sa veľmi páči postoj ochrancov zvierat. Zaujímalo by ma, čo by sme so všetkými hospodárskymi zvieratami robili a kto by mal záujem ich chovať, keby prestali slúžiť ako potrava," pýta sa J. Štift.

Z hľadiska vedy – výborné

Slovenskí šéfkuchári hodnotia experiment pozitívne - z hľadiska vedy a jej pokroku. Ale jedných dychom dodávajú. „Zostaňme nohami na zemi. Zvieratá sú tu na to, aby bol z nich osoh, či už ide o dobytok alebo hady a larvy plné proteínov. Neviem si predstaviť, že by som umelé mäso vôbec jedol,“ zhodujú sa Ivan Štefula, šéfkuchár reštaurácie Provence v Púchove a Michal Milec z Átria v Žiline.

Podľa šéfkuchára Oliva restaurant bratislavského biznis hotela Premium Michala Kružica je poplach o nedostatku potravy na planéte aj tak falošný. „Táto fáma sa používa len na to, aby potraviny mohli zdražieť. Peniaze na takéto výskumy by sa mohli využiť účelnejšie a rozumnejšie – na ochranu prírody, ktorú si tak strašne ničíme. A na podporu prirodzených vecí, domáceho chovu. Ale obávam sa, že keď tento experiment dôjde do konca, výsledok ľuďom nanútia tak ako doteraz mnoho iného zlého tovaru.“

SkryťVypnúť reklamu

Jazýček sa (ne)dá oklamať

Šéfkuchár hotela Diplomat v Rajeckých Tepliciach Vladimír Lokšík namieta, že vlastnosti hmoty v žiadnom prípade nemôžu verne kopírovať skutočné mäso. „Chuť dobrej hovädziny spočíva aj v lojovitosti, ktorá sa správnou prípravou mäsa „vytiahne“. Veď ako príklad stačí uvariť dve polievky – jednu z čerstvých surovín a jednu z kocky. Pri prvom hlte cíti jazýček rozdiel.“

Opačnou optikou sa na vec pozerá Vladimír Morochovič, executive chef spoločnosti Sodexo. Podľa neho využívajú potravinové reťazce v mene svojich ziskov práve to, že jazýček sa dá oklamať „Varenie je vlastne chémia. Minule som pripravil kapustový šalát s medom, zázvorom a citrónom a hostia vraveli, že to je určite z jablka. Cvikla s pomarančom chutí ako mrkva. Ľuďom však treba vravieť pravdu.“ A dodáva, že aj umelé mäso má niekoľko svojich právd. Povedzme aj tú, že mu na záver bude treba synteticky pridať látky, ktoré obsahuje mäso so zvierat a sú vo výžive človeka prospešné. Teda presne tak, ako sa to dnes, žiaľ, musí diať pri väčšine potravín.

Komerčné články

  1. Rodina ako opatrovatelia: Slovákov straší nesebestačnosť
  2. METRO na Slovensku podporuje gastro a obchod už 25 rokov
  3. First minute 2026: Rezervujte si dovolenku s extra bonusmi
  4. Slovenské firmy šetria a hľadajú flexibilné riešenia
  5. Chcete dobrý chlieb? Nezačína pri pekárovi, ale ešte skôr
  6. Hodnotenie profesionála: Maldivy sú mimo sezóny oázou pokoja
  7. Problém s vlasmi či pokožkou? Krása začína vo vnútri
  8. Táto firma úspešne digitalizuje dopravné riešenia na Slovensku
  1. METRO na Slovensku podporuje gastro a obchod už 25 rokov
  2. Slovenské firmy šetria a hľadajú flexibilné riešenia
  3. First minute 2026: Rezervujte si dovolenku s extra bonusmi
  4. Chcete dobrý chlieb? Nezačína pri pekárovi, ale ešte skôr
  5. Hodnotenie profesionála: Maldivy sú mimo sezóny oázou pokoja
  6. Rady pre začínajúcich podnikateľov: na čo nezabudnúť pri štarte
  7. Filantropia slovenských milionárov s tichým vplyvom
  8. Špeciálna krížovkárska príloha v denníkoch SME a Korzár
  1. Chcete dobrý chlieb? Nezačína pri pekárovi, ale ešte skôr 11 850
  2. Nutričný odborník varuje: Syry nie sú to, čo si myslíte 7 650
  3. Hodnotenie profesionála: Maldivy sú mimo sezóny oázou pokoja 6 498
  4. Moderné okuliare: technológia, ktorá vám uľahčuje život 6 005
  5. Táto firma úspešne digitalizuje dopravné riešenia na Slovensku 5 268
  6. Rodina ako opatrovatelia: Slovákov straší nesebestačnosť 4 723
  7. Problém s vlasmi či pokožkou? Krása začína vo vnútri 3 655
  8. Hanba bokom, je čas tancovať. Tieto karnevaly Európy treba zažiť 1 311
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu