Jeseň je hlavnou sezónou sliviek. V niektorých reštauráciách na to nezabudli a zaradili na jedálny lístok tradičné slivkové gule či rôzne koláče so slivkami.
V obci Drahovce sa tento rok dokonca konali Slivkové hody, ktoré zorganizoval šéf miestnych záhradkárov Vendel Sedláčik. Okrem toho, že do Domu záhradkárov priniesli na výstavu viaceré odrody sliviek – zastúpené boli turkyne, belice, lepotica aj bystrické slivy, návštevníci si pochutili na orechových aj makových slivkových knedliach, ktoré pripravovali miestne gazdinky. Historické fotografie, ktoré na hodoch nechýbali, potvrdili fakt, že slivky sa tešili v tomto kraji obľube aj v minulosti.
Odkiaľ prišli?
Praprastarým otcom sliviek sú podľa vedcov trnky, z ktorých sa na Kaukaze vyvinul nový druh, čo vytvoril základ dnešných sliviek. Najskôr prišli do Grécka a už v 3. storočí pred Kristom sa dostali do literatúry, pretože práve vtedy ich opísal zakladateľ vedy o ovocných stromoch. Za čias starého Egypta ich kládli do hrobiek zosnulým, aby netrpeli hladom. V sušenej forme slivky dodávali energiu aj pútnikom, ktorí prechádzali púšťou. Prvé slivky priviezol do strednej Európy panovník Karol IV. Preto sa v Česku slivky nárečovo nazývajú aj karlátky.
Zdravé a rozšírené
V súčasnosti existuje viac ako 2000 druhov sliviek. Sú obľúbené až natoľko, že napríklad v Kórei považujú slivku za posvätný strom. Slivky blahodarne pôsobia:
- ako prevencia pred rakovinou, lebo majú antioxidačné účinky
- dôležitá je ich funkcia pri liečení reumy, dny a ochoreniach ľadvín i pečene.
- obsahujú množstvo železa a vlákniny
- majú významné laxatívne účinky na ľudský organizmus, a preto napomáhajú tráveniu a prečisťujú tráviaci trakt
- znižujú hladinu cholesterolu a pozitívne pôsobia na ženský organizmus počas klimaktéria
- posilňujú kosti pretože sa v nich spája vápnik a fosfor
- obsahujú vyvážené množstvo vitamínov skupiny B, ktoré sa starajú o zdravú krvotvorbu, prospievajú srdcu, svalom, ale aj kráse vlasov, nechtov či pokožky.
- pretože znižujú k krvi množstvo cholesterolu, ochraňujú nás proti mŕtvici a infarktu
- obsahujú vitamín A, a preto prospievajú zraku
- vápnik a draslík, ktorý je v nich zastúpený, chráni zasa kosti.
Do buchiet a na koláče
Pečené buchty podľa receptov našich starých mám si nedokážeme predstaviť bez klasického slivkového lekváru. V Čechách ho volajú „povidla“. V Rusku sa zasa lekvár varí z plodov slivky vengerky, ktoré majú výrazne sladkú dužinu.
Na Slovensku sme zvyknutí aj na naše tradičné ringloty. Poznáme ich ako guľaté, šťavnaté plody, ktoré majú zelenú alebo žltú farbu, kyslastú chuť a sú vhodné na varenie slivkovej marmelády.
Všetky tieto lekváry sú súčasťou tradičných jesenných hodových koláčov, na Valašsku ich zase dávajú na svadobné frgále, na Slovensku nimi plnia perky...
Tekuté i sušené
Slivky v tekutej forme – ako známa slivovica, sú obľúbeným produktom viacerých slovenských, českých, ale napríklad aj chorvátskych či slovinských liehovarov. Pri kúpe slivovice však treba buď nakupovať od známych, ktorí si nechávajú páliť v malých páleniciach, alebo dobre čítať vignety. Pod rôznymi názvami – najčastejšie slivka – sa často predávajú iba prichutené destiláty, ktoré slivky ani nevideli.
Kým slivovica sa zvyčajne pije ako aperitív, v čínskych reštauráciách vám na záver obedu či večere donesú slivkové víno. Zo spomínaného dôvodu – pomáha tráveniu.
Odjakživa sa slivky tešia obľube aj v sušenej forme. A je to dobre. Obsahujú totiž pektín, ktorý pomáha bojovať so stresom a depresiou. Pravidelná konzumácia sušených sliviek zvyšuje mužskú potenciu a zlepšuje pamäť.
Nemci milujú tradičnú studenú slivkovú polievku, Francúzi jedia slivky vyprážané v obale zo slaniny, Angličania si pridajú aj horčicu. Slivkové čatní sa hojne využíva v ázijskej gastronómii. V susednom Rakúsku už dávno prišli nato, že kombinácia čokolády so slivkami je veľkým pôžitkom. A takmer v každej rakúskej reštaurácii vás ponúknu aj „cisárskym trhancom“ so slivkovou omáčkou.
Autor: Eva Nová
