História hovorí, že rozšírenie zemiakov v európskom poľnohospodárstve začiatkom 19. storočia ochránilo Európu od cyklických hladomorov a epidémie skorbutu, teda nedostatku vitamínu C. Český botanik a buditeľ Ján Svatopluk Presl ich vo svojom Rastlinopise dokonca označil za „najväčší úžitok, ktorý ľudstvo z objavenia Ameriky malo“. A v čase tohto konštatovania asi nebol ďaleko od pravdy.
Dnes najmä z dovozu
Slovensko patrilo roky k významným pestovateľom zemiakov. Už len tých názvov, koľko sa ich dá od západu na východ krajiny nazbierať: zemáky, zemky, bandurky, krumple, grule, grumbír, erteple, kartofle, švábka, kompere, trompaky, repa, krompele, krompľi, krompľe...
Dnes však v supermarketoch či na trhoviskách narazíte najskôr na poľské, francúzske, holandské alebo české zemiaky. Slovenských pestovateľov, ktorí dokázali obstáť v zahraničnej konkurencii totiž rapídne ubudlo.
V 90. rokoch minulého storočia sa dostalo na trh veľa rôznych európskych odrôd. Ľudia ich nepoznali a mali zmätok v ich použití. Rovnaká situácia bola aj v Česku. Preto sa spoločnosť Medigo Agras H.B. s.r.o. v Havlíčkovom Brode, firma rodiny Rasochových, rozhodla zaviesť istý poriadok. Výsledkom je označovanie várnych konzumných zemiakov podľa tried. Postupne to od nich prebrali aj iní výrobcovia. A keďže české zemiaky sú bežné na slovenskom trhu, stojí za to si toto označenie všímať a rozumieť mu. Potvrdia vám to aj profesionálni kuchári z ktorejkoľvek reštaurácie.
Treba si vedieť vybrať
Odrody zemiakov sa delia podľa rôznych hľadísk. Kým pestovateľov zaujíma vegetačná doba (veľmi skoré, skoré, poloskoré poloneskoré, neskoré), spotrebiteľov a kuchárov, ktorí jedlá z nich pripravujú, skôr ich použitie.
Triedy podľa várneho typu:
- A – šalátové, so zeleným pruhom na obale. Majú pevnú, nerozvárajúcu sa dužinu, sú vhodné na prípravu šalátov, používajú sa tak ošúpané ako aj varené v šupke. Pri varení sa nerozpadajú a sú spravidla veľmi chutné.
- B – prílohové, s červeným pruhom na obale. Charakterizuje ich polomúčna dužina po uvarení, nie sú úplne pevné, ale nerozvárajú sa.
- C – pyré, s modrým pruhom na obale. Je to špecifická kategória, lebo pri neopatrnom varení sa v hrnci rozpadnú. Sú ale vhodné na pečenie, na prípravu kaše či „rozsýpavých zemiakoch“ podľa receptu našich starých materí. Ich podiel na spotrebe je ale malý.
Aby prežili manipuláciu
Dnes už by asi málokto siahol po zemiakoch neočistených, zablatených, neoznačených, ako to bývalo v minulosti. Veď už sme si zvykli, že na páse pri pokladni položíme zemiaky rovno k rožkoch. Znamená to ale, povedané slovami pestovateľky Marie Rasochovej, že pestovatelia musia vedieť vybrať odrody zemiakov, ktoré umývanie a balenie pre maloobchodné siete vydržia bez toho, aby utrpela ich kvalita.
Ovocný košík
Zemiaky s ružovou šupkou, tzv. ružiaky, sú už dávno celkom bežnou a obľúbenou odrodou. Čoraz viac sa však na trhu objavujú aj zemiaky s farebnou dužinou nazvané podľa toho, ktoré ovocie pripomínajú. A tak si môžeme kúpiť aj zemiaky jahodové, malinové, čučoriedkové, ostružinové, dalmatínky, slivkové či citrónové. V Európe sú tieto odrody síce stále zvláštnosťou, ale v pravlasti zemiakov – na západnom pobreží Južnej Ameriky, ich pestujú odjakživa. Samotné rozloženie farebných tónov v dužine je špecifické podľa jednotlivých kultivarov a je to tak ako pri iných plodinách, napríklad ovocia, zeleniny či kvetov, výsledok šľachtiteľského procesu.
Moderná potravina
Napriek tomu, že zemiaky sa vo všeobecnosti stále považujú za potravinu, z ktorej sa priberá, odborníci tvrdia, že to nie je pravda. Skôr ich považujú za dôležitú zložku zdravej výživy, pretože sú málo energetické, neobsahujú nijaký tuk a sú zdrojom mnohých ochranných látok – vitamínov a minerálov, vrátane toľko v súčasnosti spomínaných antioxidantov, ktoré posilňujú imunitu ľudského organizmu. Význam týchto hľúz nie je nijako nadsadený. Veď vedci z NASA z roku 1996 konštatovali, že „zemiak je najväčšou vitamínovou pilulkou na svete.“
