Pri návšteve maďarských kúpeľných mestečiek, ale aj priamo v Budapešti si môžete objednať želé z dule, dulový kompót k rezňu a ako aperitív dulový likér. V Rakúsku je to podobné.
Na dule a mišpule, ako staré, klasické ovocie, nezabúdajú ani menšie, rodinné reštaurácie, ktoré ich ponúkajú hosťom v rôznych podobách. Napríklad v domácich čokoládovniach v neďalekom Burgenlande v záujme zaujať nápaditými produktmi zákazníkov z nich robia náplň do praliniek.
Do kapusty, syru i pálenky
Dule, niekde nazývané aj biršalmy, sú za surova nejedlé, ale dajú sa rôzne upravovať. A výrobky z tohto sladko-trpkého ovocia chutia výborne. Aj na Slovensku zažívajú opäť návrat. Napríklad v reštaurácii Vinum Galéria Bozen v Pezinku ich šéfkuchár Tibor Samaranský pridáva do bielej kapusty, ktorú podáva ako prílohu k husacine.
V pálenici v Jelšovciach zase z nich pália zaujímavo chutiaci destilát – dulovicu. Dulu tam nazývajú aj hruštičkou húževnatou, elixírom zdravia na prečistenie tela aj duše i ženou samaritánkou, ochrankyňou a liečiteľkou. V tamojšej rovnomennej reštaurácii si môžete objednať aj dulový syr – teda sladké želé.
Dulový destilát má vo výrobnom sortimente aj firma Marsen v Marcelovej. Vyrába ho z duly jablkovitej i hruškovitej. Vyznačuje sa takou výnimočnou vôňou a chuťou, že zaň získala ocenenie v Budapešti.
Príbuzná jabloniam a hruškám
Dula však nie je najmä pre dnešnú mládež príliš známe ovocie. Dá sa o nej povedať:
- že je sestrenicou hrušiek a jabloní
- má rada slnko a jej pestovanie je nenáročné
- jej plody majú hruškovitý alebo jablkovitý tvar
- oberáme ich na jeseň ale do príchodu prvých mrazíkov, čiže v októbri
- naše babičky ich dávali do bielizníkov, kde voňali a odpudzovali mole.
Z kláštorných záhrad
V Európe dulu rozšíril panovník Karol Veľký. Významnú úlohu pri jej popularizácii zohrávali Arabi – pestovali ju najmä v záhradách kláštorov. Používala ju napríklad aj liečiteľka Hildegarda z Bingenu. Historici tvrdia, že v stredoveku sa dula dala bežne zohnať a používala sa na zastavenie opuchlín. Pripravovala sa z nej huspenina a dulový nápoj. V minulom storočí z duly vyrábali koncentrát na ošetrovanie preležanín. Výťažky zo semien sa využívali v textilnom, farmaceutickom a kozmetickom priemysle.
Marmelo ako marmeláda
V Portugalsku je dula veľmi obľúbené ovocie, ktoré často využívajú na výrobu marmelády, a preto ju volajú aj marmelo. Z plodov vyrábajú kompóty, mušty, vína aj destiláty.
Obľúbenou pochúťkou aj na Slovensku je dulový syr, ktorý u nás poznáme ako jelšavský dulový syr, čo je vlastne sladké želé. Dulový syr sa robieva s orechmi, mandľami či pistáciami. Výborné sú aj džemy a to aj v kombinácii s iným ovocím či dulové želé cukríky. Na južnom Zemplíne je obľúbená fazuľovica s dulami, ktoré jej dodávajú výbornú kyselkavú chuť.
Čo obsahuje?
Dula je zdrojom vitamínu C, obsahuje však aj fruktózu, pektíny, draslík, vápnik či železo, zinok, meď a fosfor a slizové látky. Vďaka veľkému obsahu pektínu je vhodná na prípravu džemov. Toto ovocie sa vždy aj u nás využívalo v ľudovom liečiteľstve na upokojenie žalúdka, zlepšenie trávenia a proti hnačke. Sušené plody sa používajú aj pri bolestiach hrdla a dulový sliz je súčasťou kloktadiel pri zápaloch hrtanu a ústnej dutiny. Vo fytoterapii sa využívajú semená, ktoré sú súčasťou mnohých svetových receptov.
Cydonia na svadbách
Pravlasťou tohto ovocia je oblasť strednej Ázie a juh Arabského poloostrova. Vyskytuje sa však aj v Iráne a v zakaukazských krajinách. Vedecké meno dule je Cydonia a odvodili ho od mena starovekého mesta Kydon na Kréte, odkiaľ ovocie vyvážali do sveta. Dula bola v tom čase symbolom plodnosti a lásky a v Grécku patrila k rastlinám, ktoré sa prisudzovali Afrodite. Ľudia verili, že plody dule majú účinky ako afrodiziakum, a preto nesmeli chýbať na žiadnej svadbe.
Pikantéria na záver
Viete, že v Grécku dulou volajú pôrodnú babu, ktorá počas tehotenstva radí ženám, ako sa vyrovnať so svojim stavom a blížiacou sa úlohou matky? Oslovenie dula je rovnako, ako ovocie starodávne a nik sa nad ním nepozastavuje. Dula je potrebná, prospešná a všetci ju jednoducho akceptujú
Autor: Eva Nová
