Toto sídlisko má zhruba 25-tisíc obyvateľov rôznych vekových kategórii – od „starousadlíkov“ dnes už v dôchodkovom veku, až po mladé rodiny. Južanka je však aj sídlom rôznych firiem. A tak sa reštaurácia a pizzeria Paradiso, hoci je otvorená na tomto mieste len pár mesiacov, už teraz teší veľkej návštevnosti.
Dlhoročné skúsenosti
Ak však ľudia radi chodia do nejakej reštaurácie, je to hlavne kvôli dobrému jedlu a atmosfére. A to majiteľ Paradisa Miroslav Malík vie veľmi dobre. On i väčšina jeho personálu nie sú totiž v gastronómii nijakými nováčikmi. Viacerí v jeho firme pracujú od začiatku, teda takmer dvadsať rokov, čo veľa hovorí o vzájomných vzťahoch a dôvere.
M. Malík začal podnikať v gastronómii v Partizánskom. Dodnes mnohí si spomínajú na tamojšiu pizzeriu – tiež Paradiso. Bolo to prvé zariadenie podobného druhu široko-ďaleko. Spomína, že vtedy pramálo tušil, či niečo také, ako je pizza bude mať u Slovákov úspech. Nielenže tu chýbala tradícia tohto talianskeho jedla, ale jemu samému i zamestnancom skúsenosti. Navyše na slovenskom trhu neboli ani potrebné suroviny. Museli si ich dať dovážať.
„Našťastie vtedy pracovali v obuvníckom priemysle v Partizánskom Taliani. Tí potrebné suroviny nielenže prinášali, ale boli aj našimi prvými zákazníkmi,“ hovorí. Z Partizánskeho napokon odišiel kvôli rodine, ale stihol tam rozbehnúť tri prevádzky, z ktorých dve dodnes existujú.
Domácky vyrobené cesto
V Trenčíne začal najskôr podnikať v nákupnom stredisku Laugaricio. Výhodnejšie podmienky ho napokon „posunuli“ do Južanky na sídlisku Juh, kde reštauráciu s pizzeriou Paradiso otvorili v júni tohto roku. Priestor, ktorý bol istý čas prázdny, bolo treba upraviť, skultúrniť. Interiér je jednoduchý ale útulný, nejaké drobnosti na dekoráciu ešte plánujú dokúpiť. Vojde sa tam 70 hostí, pričom v lete využívali aj zastrešenú terasu.
Základom dobrej pizze je cesto,“ pripomína M. Malík. V tomto smere majú v Paradiso jasno: vyrábajú si vlastné cesto, podľa domáckej receptúry. Pec majú elektrickú a suroviny prispôsobili chutiam hostí. Je to takpovediac klasika: šunka, šampiňóny, syr... K slovu sa dostávajú aj špeciálne slovenské objednávky, nad ktorými by sa Taliani možno pozastavili. Znamená to, že na ceste nesmie chýbať klobása či oravská slanina.
K tomu pridali modernú kuchyňu, skúsenosť kuchárov a hlavne čerstvosť surovín. Majú už svojich dodávateľov a čo sa dá, nakupujú slovenské. Okrem ponuky a la carte majú denné menu za 3,80 eura s polievku. Obľubu si získal aj šalátový pult a k najpopulárnejším patria bravčové a kuracie steaky, ktoré sú oproti hovädzím cenovo prístupnejšie. Mnoho hostí tiež prichádza na hustú zeleninovo-rajčinovú polievku minestrone, ku ktorej podávajú čerstvo upečený voňavý pizza chlieb.
Nový vínny lístok
Dobré jedlo možno zapiť pivom – čapujú tri druhy . Na stoloch sa tiež čoskoro objaví čerstvo vypracovaná vínna karta, kde budú dominovať slovenské vína.
Reštaurácia sa prekvapujúco rýchlo uchytila a to aj bez nejakej špeciálnej reklamy. Funguje jednoduchý systém ústneho podania.
Škála hostí je pestrá – mamičky s kočíkmi, mladé páriky, rodinky či skupinky kamarátov, manažéri, ale aj dôchodcovia, ktorí si prichádzajú pre obed s obedárikom. Priestory sa dajú ale využiť aj na väčšie obchodné či firemné stretnutia i rodinné oslavy.
