Začína sa podujatie a vy stojíte s pohárom šampanského bokom a nikto si vás nevšíma? Stáva sa to tak dámam ako aj pánom. V tom sa vám niekto prihovorí a vy hneď zostra začne kritizovať, že šampanské je teplé, hudba hučí, klimatizácia nefunguje a ešte to miesto, kde sa party či večera koná, je strašne bokom. Trapas, hneď na úvod. Ten pán, čo sa vám prihovoril, bol totiž najlepší priateľ hostiteľa, jeho partner, ba dokonca on sám.
Malé rozhovory na rozohriatie
Nuž aj konverzácia na spoločenských podujatiach má svoje pravidlá. Začína sa zvyčajne„small talk“, teda malým rozhovorom. Ako zdôrazňuje odborníčka na etiketu Utte Wittová v bedekri Správne správanie sa pri stole, neznamená to viesť jalové reči. Práve malý rozhovor môže byť začiatkom nového priateľstva či uzatvorenia úspešného obchodu. Vraví sa tomu aj „light talk“, teda ľahký rozhovor, čo by sa dalo definovať ako malé „rozohriatie sa“ pred vážnejším rozhovorom. Mala by to byť malá, nenútená konverzácia. Ani viesť „small talk“ nie je vrodené, treba sa to naučiť.
Najskôr hodiť šípku
Cudzinci sa zvyčajne neobávajú prihovoriť sa na spoločenských podujatiach ani cudzím ľuďom. Slováci sa zvyknú viac ostýchať. Kým ich niekto niekomu nepredstaví, zvyčajne postávajú niekde bokom. Pritom sa môžu prihovoriť niekomu inému aj sami a práve to môže byť začiatok priateľstva či partnerstva.
Stáva sa však aj to, že niekto vám bol predstavený a vy zrazu neviete, čo ďalej. Netreba panikáriť. Veď všetci máme niečo spoločné. Dá sa spýtať na povolanie, záľuby. Ale úplne najideálnejším začiatkom je spýtať sa, odkiaľ váš spoločník pochádza, čo ho na dané miesto zaviedlo, ako sa mu tam páči.
Malý rozhovor je spočiatku úplne nezáväzný. Cieľom nie je hneď trafiť terč, najskôr treba hodiť šípku. V tom vám môže pomôcť aj to, čo sa okolo vás deje. Napríklad hrá hudba, tak možno začať reč o nej. Ale sa spýtať spoločníka, či už bol v bufete a ochutnal, čo tam majú. Otázky sú vždy na mieste, pretože váš partner by mal na ne odpovedať a konverzácia sa môže celkom ľahúčko rozbiehať.
Utte Wittová pripomína, že ak stojíte celkom osamote vo veľkej sále, nie je neslušné pridať sa k niektorej skupinke, ktorá už diskutuje. Pravdaže, nie skočiť hneď niekomu, kto práve rozpráva, do reči. Chvíľku stačí počkať a zdvorilí ľudia vás medzi seba začlenia.
S kritikou opatrne
V zásade možno hovoriť o čomkoľvek, treba však zvážiť či sa to niekoho nedotkne. Nebezpečné sú predovšetkým témy o zdraví, či smrti („Žije ešte váš manžel?“). Všetkému, čo by mohlo vyvolať hádku, je lepšie vyhnúť sa. Týka sa to politiky, otázok náboženstva a podobne.
A nepatrí sa ani kritizovať hostiteľa. Čo ako sa vám niečo na podujatí nepáči, držte radšej svoj jazyk na uzde, lebo ako naschvál váš spoločník je onou rodinou či najlepším priateľom hostiteľa, ktorého podujatie či vzhľad ste práve podrobne zhodnotili.
Kompliment nič nepokazí
Oveľa lepšie je začať milým prihovorením sa. Tu majú výhodu páni prihovárajúci sa dámam. Komplimentom nič nepokazia. Ani jedna sa neurazí, ak jej poviete, že šaty jej slušia a účes je úplne okúzľujúci. Ak sa bude tváriť, že jej to nepríjemné, dá sa zo situácie „elegantne“ vycúvať. Stačí povedať, že umierate od hladu a odoberiete sa do bufetu. Ak sa bude naopak tváriť prívetivo, môžte do bufetu zájsť spoločne, alebo jej tam skočiť po ďalší pohár šampanského či iného nápoja. Ani snáď netreba pripomínať, že nevhodné je začať debatu so staršou dámou o veku, alebo niečím v duchu, že ako skvele sa jej podarilo vek zamaskovať. Vetou: „Ako stále dobre vyzeráte! s dôrazom na slovo „stále“ veru staršiu dámu neokúzlite.
Tém je nekonečno
Témou na malý rozhovor sú napríklad ročné obdobia. V lete sa dá spýtať na to, či už bol vás spoločník či spoločníčka na dovolenke, alebo sa ešte len chystá. V zime môžeme debatovať o lyžovačkách, alebo napríklad neupravených cestách, kvôli ktorým sme sa skoro na dané podujatie nedostali.
Najhoršie je, ak ste na podujatí úplne sám. Nikoho tam nepoznáte a aj na danom mieste ste cudzí? Hurá! Práve to sú témy, ktorými možno začať rozhovor. Spýtajte sa suseda či človeka stojaceho na blízku, čo by ste v meste mali určite vidieť, alebo či tu tiež nikoho nepozná. Až už sa rozhovor rozbieha.
Hovoriť možno aj o prostredí. Napríklad, že je tam pekný interiér, nápadité dekorácie, zaujímavé obrazy. Ale tiež sa patrí hovoriť radšej pozitívne. Lebo opäť: čo ak stojíte práve pred hostiteľkou, alebo organizátorom party?
Aj denné udalosti sú vďačnou témou: do kín práve uviedli nejaký zaujímavý film, alebo sa stalo niečo významné vo svete. Ale tiež je lepšie vyhnúť sa politickej téme a nezačať rovno nadávať na Američanov či Rusov, že sa zamiešali do nejakého svetového konfliktu. Čo ak ide o politika, ktorý s tým má niečo spoločné?
Pracovné témy na neskôr
Pri obede so svojim obchodným partnerom môže pár viet o lete, ceste do reštaurácie, mieste stretnutia („Tiež ste tu prvýkrát?“), alebo organizácií („Usporiadatelia odviedli poriadny kus práce.“) preklenúť počiatočný ostych.
Vetou: Ak mám byť úprimný, síce pripúšťate svoju neistotu, ale dá sa tým získať. A netreba sa ani hanbiť povedať, že takéto podujatia sú pre vás trochu stresujúce, najmä ak človek nevie, s kým sa má skôr porozprávať. Väčšinou vám ten druhý „pribehne na pomoc“ práve tým, že si nad vami zoberie „patronát.“
Elegantne sa vzdialiť
A pokiaľ skutočne rozhovor viazne, alebo už si nie je čo povedať, treba sa vzdialiť. S ospravedlnením sa dá napríklad povedať, že chcete niekoho pozdraviť, alebo si idete pre občerstvenie. Ako dlho potom taký moment bude trvať, to je už iná vec.
Autor: restauracie
