Kto ochutnal tureckú kuchyňu, potvrdí, že patrí k najlepším na svete. Problémom je často, čo si vybrať. Ide o veľkú krajinu a každý región má svoje špeciality. Široká škála dobrých jedál i dezertov je veľké dedičstvo otomanskej kuchyne, čo sa dá popísať ako mix Strednej Ázie, Stredovýchodu a Balkánu.
Prvé, čo v Turecku zistíte, je, že na jedlo si treba urobiť čas. Či už ide o raňajky, obed alebo večeru. Žiadne náhlenie podľa domácich neprichádza do úvahy. Stôl musí byť plný a treba ochutnať zo všetkého aspoň trochu. A vyberať si je naozaj z čoho.
Mäso okrem bravčového
Turci milujú mäso – všetky druhy okrem bravčového, čo súvisí s náboženskými zvyklosťami. V dovolenkových rezortoch však kvôli turistom ponúkajú aj jedlá z neho. Samotní Turci však skôr dávajú prednosť jahňacine a baranine. A pri mori, ktorého majú tiež dosť, sú zase populárne ryby.
Veľmi obľúbený je najmä kebab/kebap. Tento názov pochádza od kočovníkov, ktorí piekli mäso na táborovom ohni. Takže pod slovom kebap sa rozumie najmä grilované mäso. Najznámejší je döner kebap, čo sú plátky mäsa okrajované z veľkého ražňa. Kebap ale môže byť aj zeleninový i rybací. Medzi obľúbené patria şiş kebab (mäsové kocky sú napichané na tenkej ihle a grilované), adana kebab (na tenkej ihle je napichnuté spracované mleté mäso), či iskender kebab (je podobný döneru, ale pridáva sa rajčinová omáčka).
Aj s mletým mäsom vedia tureckí kuchári doslova čarovať. Napríklad také mäsové guľky (köfte), alebo plnené vínne listy či plnené papriky, ochutené bylinkami a špeciálnymi koreninami, chutia výborne.
Čaj je skrátka čaj
V kuchyni sa často používa zelenina. Najčastejšie sú to rajčiny, uhorky, baklažány a nesmú chýbať olivy i olivový olej. A na chlieb, najmä na raňajky, ale i do zeleninových šalátov Turci s obľubou pridávajú skvelý mäkký biely syr.
A ak sa vyberiete do tejto krajiny, aj bez znalosti jazyka si budete vedieť objednať ich najobľúbenejší nápoj – čaj. Povie sa to rovnako ako po slovensky. My sme totiž slovo čaj prevzali práve od Turkov, pravdepodobne v čase ich nájazdov na naše územie. Ochutnať treba aj osviežujúci tradičný turecký nápoj ayran. Pripravuje sa jednoduchým zriedením jogurtu vodou a na dochutenie sa pridáva trochu soli. Najlepšie chutí v horúcich dňoch dobre schladený. Niekde ho obľubujú hustejší, ide redší, často sa do neho pridávajú aj bylinky.
Aj zhrešiť občas treba
V čom je turecká kuchyňa mimoriadne vynikajúca, to sú dezerty. Veď aj recept na slávnu jablkovú (a inú) štrúdľu doniesli vraj do Európy práve Turci.
Najväčšou sladkou špecialitou tejto krajiny je však helva (helva, chalva). Tú dostanete na každom rohu. Kedysi ju pripravovali najmä na náboženské sviatky. V Anatólii tiež patrí k tradíciám, že nesmie chýbať v dome zosnulého. Po pohrebe ju pozostalí roznášajú po susedoch, aby na zosnulého „sladko“ spomínali.
Helva je vlastne opražená pšeničná múka alebo krupica s maslom a píniovými orieškami, mandľami či pistáciami, do čoho sa pridáva cukor, mlieko alebo voda. Jej príprava trvá pomerne dlho, a tak v tejto krajine dodnes pozývajú za dlhých zimných večerov priateľov na „rozhovory pri helve“. Keďže halvu vyrábajú v rôznych chuťových i farebných podobách a aj praktickom balení, je to výborný darček z dovolenky.
Za najstarší dezert v tureckej kuchyni sa však považuje ašure. Podáva sa najmä v mesiaci Ašure, ktorý nasleduje po Sviatku obety. Recepty naň sú veľmi zložité, zase sa líšia podľa regiónov. Pozostáva najmenej z pätnástich druhov surovín. Niekedy je základom uvarená ryža, inokedy pšenica, biela fazuľa i cícer, či ich kombinácia. Nemali by chýbať mandle, hrozienka, lieskové orechy, ovocné želé.
A potom je tu baklava. Pre niekoho príkro sladká, ale odolať sa je dá len ťažko. Sú to totiž koláčiky z chrumkavého lístkového cesta plnené orechmi a na záver zaliate sladkým sirupom z cukru, medu a citrónovej šťavy. Baklavu kúpite aj v Bratislave. Napríklad v cukrárni v Orient pasáži. Pravej tureckej sa však ťažko vyrovná.
