Bolo to pred pár rokmi, keď sa ešte masovo oslavoval Medzinárodný deň žien a dámy boli jednotne obdarúvané červenými karafiátmi. Práve tieto kvety slúžili jednému z kolegov na pravidelnú ukážku svojho „vrcholného čísla“. Za zvukov hudby, obklopený oslávenkyňami, predviedol na parkete efektný tanec s karafiátom v zuboch, aby nakoniec jeho kvet labužnícky zjedol. Tváril sa, že mu veľmi chutí.
Či to tak bolo, nevedno. Isto však vedel, že ide o jedlý kvet. Chuť karafiátu (klinčeka) je naozaj prekvapivo sladká a cítiť v nej aj muškátový oriešok. Toto využili v 17. storočí aj francúzski vynálezcovia, ktorí použili okvetné lístky karafiátu ako jednu z tajných prísad na výrobu likéru Chartreuse. Tieto kvety využívajú kuchári aj dnes na ozdobu dezertov, zmrzlinových pohárov či cukroviniek. Hodia sa aj do vína, na zdobenie šalátov či sladkých predjedál.
Nielen dekorácia
Použitie čerstvých kvetov v kuchyni je mnohoraké. Nezačína a nekončí sa pri pestro vyzerajúcich šalátoch či ružových lupienkoch v čokoláde. Samozrejme, treba dobre zvážiť chuť jednotlivých kvetov a zladiť ju s daným jedlom.
Zoznam jedlých kvetov je ale riadne široký: okrem tekvice či cukiny, karafiátu či kapucínky je to aj aksamietnica, ďatelina, fialka, levanduľa, margarétka, púpava, ruža... A zaiste sa objavia aj nové druhy. Napokon aj brokolica, karfiol alebo artičoky sú nerozvinuté kvety. Kapary sú zase neotvorené kvetné puky z kríkov Capparis spinosa, ktoré rastú najmä v okolo Stredozemného mora. Dokonca aj šafran je z kvetov krókusu – sú to peľové tyčinky. Jedlé sú aj takmer všetky kvety záhradných byliniek a majú zväčša jemnejšiu chuť ako listy rastliny. V kuchyni možno využiť aj kvety ovocných stromov, pravda ak nie sú chemicky ošetrené.
Toto poznali nielen Číňania. V Európe to boli Rimania, ktorí radi videli na tanieroch jedlé kvety a s obľubou ich konzumovali. Populárne boli aj vo viktoriánskych časoch v Anglicku. O ich opätovný návrat do Európy sa však postarali najmä indickí, čínski či thajskí kuchári, ktorí túto tradíciu doniesli zo svojich domovských krajín.
S rôznymi plnkami
S jedlými kvetmi sa vedia pohrať aj kuchári v bratislavskej reštaurácii Kogo. Často nimi zdobia dezerty, obzvlášť torty. V týchto dňoch si tam však môžete zájsť aj na vyprážané cuketové kvety v jemnom cestíčku. Ochutnali sme ich a zaujala nás ich sladká nektárová chuť, ktorú výborne dopĺňala plnka z mäkkého syra ricotta. Kuchári tiež prezradili, že kvety je dôležité vypražiť rýchlo, aby si zachovali krehkú konzistenciu.
Tekvicové a cuketové kvety sa v poslednom čase dajú kúpiť aj vo viacerých slovenských veľkoobchodoch. Toto jedlo pod názvom fiori di zucca je obľúbené najmä v Taliansku. Plnky môžu byť na sto spôsobov, napríklad aj z morských plodov.
Ktoré kvety ešte chutia?
Ruža – má sladkú chuť, je aromatická, môže pripomínať jahody alebo kyslé jablká. Lupienkami možno zdobiť šaláty alebo torty, ideálne sú v nápojoch, hodia sa aj do džemu. Všetky ruže sú jedlé, výraznejšiu chuť majú tmavšie odrody.
Púpava – mladé nerozvinuté puky majú sladkú medovú príchuť. Vypražené na masle chutia podobne ako vyprážané šampiňóny. Dajú sa nakladať do vína alebo octu, robia sa z nich sirupy. Otrhané okvetné lístky sa hodia aj do ryže, mladé listy zase na šaláty alebo omáčky.
Kapucínka – tieto oranžové či žlté kvety majú sladkú, korenistú, niekedy aj mierne štipľavú chuť podobnú žeruche. Pridávajú sa do pikantných predjedál, na šaláty, syrové taniere. Nedozreté plody tejto rastliny možno dokonca nakladať do kyslých nálevov a sú náhradkou za kapary.
Ďatelina – jej čerstvé kvety ba i celé rastliny možno pridať do šalátov.
Fialka – jej chuť je sladká, výrazná a silne vonia. Barmani si ich radi zmrazujú do kociek a dekorujú nimi koktejly, kuchári zase dezerty či zmrzlinu. Dajú sa dokonca kandizovať. Jedlé sú aj listy fialky. Kto ich ochutnal, potvrdí, že majú chuť podobnú špenátu.
Pažítka, cesnak – všetky kvety z rodu Allium (pór, pažítka, cesnak) sú jedlé a chutné. Chute oscilujú od jemnej pórovej po robustnú cesnakovú.
Nechtík – kvety sú korenisté, hodia sa do polievok, cestovín, ryže, bylinkového masla i do šalátov.
Rukola – kvety majú pikantnú príchuť podobne ako listy.
Levanduľa – sladká kvetinová vôňa sa výborne hodí k dezertom, zmrzline, čokoláde, kvety ozdobia šampanské, šľahačku, sorbety, ovocné šaláty.
Margaréta – kvety treba najprv jemne blanšírovať. Používajú sa na dochutenie octov. Mladé listy a stonky pod názvom shungiku alebo chop suey greens dávajú v Japonsku do šalátov i teplých jedlál.
Citrusy – (pomaranč, citrón, limeta, grapefruit, kumquat). Ich kvety sú sladké a veľmi voňavé. Ak sa nepridávajú opatrne, jedlo môže byť prevoňané.
Chryzantéma – má ostrú až štipľavú chuť, na tanieri je zaujímavá pre širokú škálu farieb.
Aksamietnica – používa sa ako náhrada šafranu. Pre jej korenistú až mierne horkú chuť ju kuchári dávajú do šalátov.
Fuksia – pikantné farebné kvety sú vždy krásnou prílohou.
Alergici pozor
Ešte niečo treba pripomenúť. Nie všetko, čo je pekné a chutné, musí byť pre každého dobré. Platí to najmä pre alergikov a astmatikov. Tí by mali vedieť, že sa majú vyvarovať konzumácie kvetov margaréty či púpavy. Aj peľ niektorých kvetov môže po požití vyvolať u citlivých osôb problémy s dýchaním, kožné alergické reakcie, pri konzumácii väčšieho množstva zažívacie ťažkosti. A rozhodne je lepšie nekonzumovať neznáme rastliny, ale aj tie, ktoré sú čerstvo chemicky ošetrené, napadnuté škodcami či chorobami.
