Ružové v slovenskej verzii majú svetový šmrnc

Hitom posledných rokov medzi nápojmi je nesporne rosé víno. Je potešiteľné, že slovenskí vinári si tento módny vlak nenechali ujsť. Svedčia o tom aj rôzne ocenenia z domácich i zahraničných súťaží.

O ružových vínach, nazývaných aj rosé, či „roséčka“, sa vraví, že patria na letné terasy, k piknikom či záhradným grilovačkám. Ak sú primerane vychladené, ich svieža chuť výborne pasuje k posedeniu pod holým nebom najmä v horúcich júlových či augustových dňoch. Chutnajú však v ktorúkoľvek ročnú sezónu.

Začína ako červené, dožíva ako biele

V minulosti ružové vína svojou popularitou sotva stíhali bielym či červeným. Čím je to, že sa stali doslova módnym trendom. Rolu nesporne zohráva ich príjemná svieža, ovocná chuť. Siahajú po nich rovnako ženy ako muži.

Dnes by si asi ktokoľvek utŕžil hanbu, ak by tvrdil, že ružové víno vzniká zmiešaním červeného a bieleho. Vyrába sa totiž z hrozna z modrých odrôd metódou krátkeho nakvasenia rozmletých bobúľ. Trvá to zvyčajne 4-6 hodín (môže aj dlhšie), aby sa zo šupiek uvoľnilo iba trochu červeného farbiva.

Hovorí sa, že ružové víno začína život ako červené a dožije ho ako biele. Následne sa totiž mušt od šupiek oddelí a potom sa s ním už nakladá ako pri výrobe bieleho vína. Práve to mu dáva tak žiadaný mladý esprit.

Praje tomu príroda

Čím je to, že do výroby ružových vín sa v posledných rokoch pustili tak vehementne slovenskí (ale aj moravskí či burgenlandskí) vinári? Isteže, chceli vyhovieť chuti vinárskeho publika, ktorému sa ružové víno zapáčilo. Je potešiteľné, že rýchlo rozpoznali potenciál toho fenoménu.

Svoje však nesporne zohráva geografická poloha slovenských (ale aj moravských či burgenlandských vinohradov). Vinice v strednej Európe sú vysadené severnejšie, vládne tu drsnejšia klíma, takže hrozno má viac kyselín ako to, ktoré dopestovali trebárs na juhu Európy. A sviežosť, ktorú od ružového očakávame, si vyžaduje práve potrebné množstvo kyselín. Tie odrody z našich končín nesporne majú. Navyše, čím vyššia je cukornatosť, tým sa farba vína posúva do neatraktívnych nahnedlých tónov. A vysoký cukru – až na výnimočné ročníky, ako bol napríklad aj 2012 – zase modrým odrodám zo stredoeurópskych vinohradov príliš nehrozí.

Tieto fakty nahrali teda výrobe rosé. Prispelo k tomu aj zvládnutie moderných technológii jeho výroby, vhodný výber modrých odrôd. Výsledkom sú vína, ktoré sviežosťou, ovocnosťou a lahodnosťou neraz predstihnú dovážané vína.

Medaily sa len tak hrnú

O tom, že nejde o nadsadenú chválu, svedčia ocenenia, ktoré si slovenskí vinári v posledných rokoch prinášajú z rôznych významných svetových súťaží. Naposledy to boli napríklad najvzácnejšie Veľké zlaté medaily z prestížnej súťaže Concours Mondial de Bruxelles, ktorá sa nedávno konala v Bratislave. Z troch, ktoré si odtiaľ Slovensko odnieslo, boli za dve ružové vína. V oboch prípadoch išlo o Cabernet Sauvignon Rosé – jeden z vinárstva Martin Pomfy – Mavín a ďalší z Poľnohospodárskeho družstva Mojmírovce.

Aj jeden z titulov Šampión Národného salónu vín SR pre ročník 2013/2014 (vína s najvyšším počtom bodov) získal Cabernet Sauvignon rosé, ročník 2012, polosladké, výber z hrozna z vinárstva Dubovský a Grančič, s.r.o.

Celkovo nájdete v kolekcii sto najlepších slovenských vín pre nadchádzajúci ročník desať ružových. Ide najmä o Cabernety Sauvignon rosé a všetky sú ročník 2012. , Pochádzajú z vinárstiev Dušan Durdovanský, Janoušek s.r.o., Michal Sadloň, Sanvin s. r. o. ,Šintavan s. r. o., Víno Matyšák, s.r.o., či Víno Mrva & Stanko, a. s.

Vinárstvo Elesko sa do stovky dostalo s ružovými vínami Frankovka modrá a Petit Merle rosé. Aj v týchto dvoch prípadoch ide o ročníky 2012.

Tieto príklady tiež ukazujú, že na Slovensku sa na výrobu rosé najlepšie hodia odrody Cabernet Sauvignon a Frankovka, ale aj Svätovavrinecké či Zweigeltrebe.

Zaujímavosti okolo ružového

• Ročne sa vo svete vyrobí asi 20 miliónov litrov ružových vín.

• Najväčším výrobcom rosé je už tradične Francúzsko, obzvlášť oblasť Provensálsko. Vlani výroba rosé vo Francúzsku dokonca predstihla prvýkrát v histórii svoju bielu konkurenciu a dostala sa na druhé miesto za tradične uprednostňované červené.

• Významnou produkciou sa môžu chváliť aj USA a Austrália.

• Ružové sa má piť vychladené na teplotu 8-120 C. Ak je však prechladené stráca svoju chuť. Hodí sa aj na strik či do kokteilov.

• Ružové víno nie je určené na archiváciu. Malo by sa piť mladé, dokedy má sviežu ovocnú chuť, najlepšie do jedného až dvoch rokov od výroby.

• Na Morave kedysi rosé vína volali „ryšák“ a v Čechách „ružák“, ako to dokladuje aj etiketa z polovice 19. storočia z pivníc panstva Žernoseky.

Hlavné správy zo Sme.sk

KULTÚRA

Film roka vyhlásili dvakrát, Oscara má Moonlight (minúta po minúte)

Muzikál La La Land vyhral šesť cien, ale na konci večera sa udial veľký trapas.

DOMOV

Kocáb: Kisku už dlho uznávam, ocenenie ma šokovalo

Pre SME hovorí, že je hrdý slniečkar. S tvrdou silou nemáme šancu.

KULTÚRA

Oscar nemá logiku. 5 dôvodov, prečo vyhral Moonlight

Mal šťastie, že nie je sci-fi.

TECH

Nokii sa podarilo vstať z mŕtvych. Ukázali Nokiu 3310

Majú Android, nízku cenu a dobrý hardvér.

Neprehliadnite tiež

Boli ste sa už niekedy najesť v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to

Aj v priemyselnej zóne sa dá nájsť výborné miesto na večeru.

Staré Dobré Mexiko v Prešove: Už rozumieme prečo východniari chvália Šariš

Myslím, že naša premiéra v Prešove dopadla úspešne.

Piano Club v Prievidzi: Plzeň s kuracími dinosaurami

Aj v Prievidzi dostanete nefiltrovanú Plzeň z tanku. Stojí za to.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop