Poháre sú podľa známeho českého odborníka na etiketu Ladislava Špačka dominantami stola a dobrú reštauráciu poznáme na prvý pohľad aj podľa ich kvality. V dobrých podnikoch by sa mali vyvarovať hrubostenných pohárov z veľkopredajní. Víno najlepšie vyniknú v tenkostenných čašiach na vysokej stopke, kde môžu nápoje naplno rozvinúť svoje ušľachtilé vlastnosti, farbu a vôňu. Takéto poháre majú aj pekný zvuk pri priťuknutí si a dokážu sa doslova rozospievať.
Ak sa vám nepozdáva ich čistota, nepustite sa do ich čistenia obrúskom. Podľa L. Špačka je to považuje z hľadiska bontónu za nemiestne. Je to urážka hostiteľa, ktorý reštauráciu vybral. Lepšie je nenápadne pohľadom požiadať čašníka o vymenenie pohára. Ak je to odborník, urobí to bez mihnutia oka. A takúto „nehodu“ sa ani nepatrí komentovať.
Tvar chuť zlepšuje
To, čo vždy tvrdili výrobcovia drahšieho skla, bolo medzitým dokázané i vedecky: tvar pohára ovplyvňuje chuť. Na víno sa najlepšie osvedčili vajcovité tvare. Odborníci hovoria, že je to tým, že v tomto tvare je vôňa lepšie uzavretá a aróma sa ideálne koncentruje. Lebo až súhra vône a chuti vytvára celkový dojem z vína.
K slávnostnému stolovaniu, kde sa bude podávať niekoľko chodov, neodmysliteľne patria tri až štyri poháre. Sú postavené vpravo vedľa taniera a najväčší pohár by mal stáť centimeter nad špičkou noža určeného na hlavný chod. Hostia by poháre nemali prekladať až do chvíle, keď sa začne stolovať. Mohlo by sa potom totiž stať, že sa poháre pomiešajú a zmätie to aj obsluhujúcich.
Línia, ako majú byť naukladané poháre, môže byť rôzna. V niektorých podnikoch dávajú prednosť rovnej ako šíky vojakov. Inde zase tvoria oblúk či blok. Najbližšie pri ruke stojí pohár na biele víno, nasleduje pohár na vodu , ktorá býva často o kúsok vpredu. Skupinku uzatvárajú poháre na červené víno. V lepšej reštaurácii by však hosť nemal mať starosti, ktorý na čo slúži. O napĺňanie pohárov by sa tam totiž starať čašník a ten by mal aj vedieť, čo do ktorého naliať.
Poháre držíme za stopku
Ďalším pravidlom podľa etikety je, že poháre držíme za stopku. Čím je víno studenšie, tým nižšie. Ak budete totiž telo pohára držať v dlani, nápoj sa tým bude ohrievať a navyše na skle zanecháme od dlaní či prstov nepekné stopy, ktoré by ďalšom prezeraní obsahu mohli prekážať. Stopku pohára s červeným vínom môžeme držať vyššie, s bielym či ružovým aspoň v strede a v prípade sektu je ideálne miesto spodok stopky. Nič z tohto však neplatí pri ochutnávaní koňakov a brandy. Vtedy sa naopak odporúča dať si telo pohára do dlane, lebo zohrievaním sa zvykne vôňa a chuť týchto nápojov krásne rozvinúť.
Na ochutnávkach niekedy vidno, že viacerí milovníci vína držia pohár netradične – dvomi prstami za plochú spodnú časť, alebo aj obomi rukami za telo. L. Špaček však hovorí, že pri spoločenskom stolovaní treba dať prednosť prvému spôsobu – teda držať pohár za stopku.
Čistota pod kontrolou
Aj pri pití sa ukáže elegancia človeka. Nepatrí sa vycediť naraz celý obsah, ale popíjať pomaly, tak aby sa dala chuť nápoja dokonale vychutnať A ešte na jedno pravidlo by sme nemali zabúdať. Predtým, než sa počas jedenia ideme napiť vína, mali by sme sústo jedla najskôr prehltnúť a potom si utrieť ústa obrúskom. Odtlačky mastných perí na jemnom skle nevyzerajú práve efektne.
Čo však dámy s narúžovanými ústami? Ak sa pohára dotýkajú perami jemne, tak ako sa to patrí, odtlačky rúžu ani nemusí vidieť. Skrátka, čistotu pohára by sme si mali neustále kontrolovať. Sú to najušľachtilejšie predmety na stole a naši spolustolovníci ich vidia z niekoľkých desiatok centimetrov. Ak je na nich nalepený kus jedla, nepôsobí to príjemne.
