Príbeh likérov sa začal písať v apatiekach. Bylinky v alkohole predávané iba v lekárňach mali bojovať proti ľudským neduhom. Prvá správa o pálenke z bylinných výťažkov a medu pochádza z 13. storočia; vyrábal ju katalánsky doktor Amoldus Villanovanus. O päť storočí neskôr sa s rozvojom kúpeľníctva opreteky rozvíjala aj príprava kúpelenských likérov, ktoré mali predovšetkým upravovať trávenie hostí.
Pokazil to absinth
Zlatý vek barmanského umenia, teda dvadsiate roky minulého storočia, povzbudil tvorbu ďalších likérov. Ich výroba akoby nemala žiadne hranice, veď kombináciami všelijakých chutí a farieb i využívaním dovtedy nepoznaných exotických plodov vznikali stále nové a nové nápoje.
A tak ktosi vymyslel aj nazelenalý absint, najprv zbožňovaný, neskôr zatracovaný. Ľudia už poznali účinky alkoholu i mnohých bylín. Ale nedokázali predvídať účinky ich kombinácií, nuž sa dočkali veľkého prekvapenia. Zapríčinil ho vysoký 68-percentný podiel alkoholu v absinte a v podstate nevinná rastlina zvaná palina. Mnohé krajiny napokon po vojne pristúpili k riešeniu zhubného „absintizmu“ zákazom jeho výroby.
Niektoré sú už legendou
Likér pridaním ľadu či sódy znesie aj letné horúčavy, pre svoju sladkosť sa však v čistej podobe hodí najmä v zime a chlade. Samozrejme, najčastejšie ho barmani používajú ako ingredienciu do miešaných drinkov. Určite sa pri tom nezaobídu bez známeho curacao blue z horkej i sladkej pomarančovej kôry, ktorý dáva miešaným nápojom výnimočnú modrú farbu.
Likér Galliano (na počesť talianskeho národného hrdinu) z vyše 70 bylín a kvetov vonia najmä vanilkou a primiešava koktailom iskrivo žltú farbu. Obľúbený fernet vznikol tiež v Taliansku (žiaden iný doteraz neprekonal svetovú slávu Fernet Branca) ako žalúdočný likér s prídavkom červeného vína.
Griotka za svoju chuť i farbu vďačí višniam amarelkám, kým v maraschine zužitkuje výrobca úrodu dalmatínskych čerešní. Slávne francúzske pomarančové Cointreau s vyšším podielom alkoholu sa spomína v receptúrach mnohých short i longdrinkov.
Veľmi zvláštny jantárový likér Southern Comfort zrodený v roku 1860 v New Orleanse sa vyrába z bourbon whisky, trstinového destilátu a stovky bylín i korenín. Tmavohnedú farbu získajú koktaily zo svetoznámeho mexického kávového likéru Kahlua z trstinovej pálenky a mexickej kávy, ktorý čo do sladkosti medzi kávovými likérmi vedie. Zelenú farbu do koktailov zase pridá francúzska štyristoročná Chartreusse s prídavkom koňaku. K legendám už dnes patrí aj relatívne mladé Malibu z karibského rumu, ochuteného kokosom.
Likér zvaný cordial
V likérovej sfére sa často používa výraz cordial. Donedávna neznámy pojem k nám prišiel z Veľkej Británie, Austrálie a USA. Tam sú tieto sladké sirupovité nealkoholické i alkoholické nápoje s prírodnou zložkou, obsahujúcou najmenej 2,5 percenta cukru, veľmi obľúbené. Medzi cordialy patria mnohé spomínané likéry, aj Wikipedia sa však samostatne zmieňuje o karlovarskom Cordiale. Mladí barmani ho neraz prezentujú ako novinku, no jeho výroba ale siaha do roku 1910. Rodina Becherovcov vtedy vyrábala sklené fľaše Cordial-Medoc v zahraničných filiálkach. Obnovená produkcia sa potom začala až v roku 1970; ručne vyrábané porcelánové fľaše patrili k najpredávanejším značkám. Tretí začiatok produkcie sa datuje na marec 2008, opäť však v sklených fľašiach. Od iných cordialov sa odlišuje extraktom z lipového kvetu a bieleho vína a dvoma extrémnymi spôsobmi servírovania – ako veľmi chladný na ľade alebo ako horúci s kávou, čokoládou i čiernym čajom.
Pousse café nie je z kávy
Nápoj zložený z dobre viditeľných vrstiev prišiel na svet v Paríži dvadsiatych rokov a odborníci ho považujú za digestív vhodný ku káve a zákuskom. Jeho prípravu si treba odskúšať a nacvičiť a aj skúsený barman sa pri tom zapotí. Prvou vrstvou býva hustý sirup, potom sa opatrne lejú ďalšie vrstvy likérov či fernetu, na vrchu často tróni kopček šľahačky.
Niekto to rád sladké
Spotreba likérov sa po časoch útlmu opäť pomaly zvyšuje – aj kvôli tomu, že nastupujúca generácia si zvykla na všeobecne sladšie chute. Stredná a staršia generácia sa za obľubu likérov akoby hanbila. „Ja osobne vyznávam v svojej nápojovej gastronómii tri lásky: zrejúce destiláty, miešané nápoje a pivo. Tým ale nechcem povedať, že trebárs likéry sú horšie. Gastronómia je čisto subjektívna záležitosť a je na každom človeku, čo si z nej vyberie. Bez ohľadu na to, čo diktuje móda a označuje sa za »in«,“ hovorí o demokracii konzumácie nestor českej barovej scény Alex Mikšovic.
