Prvým problémom pre labužníka môže byť, prečo niekde nazývajú to isté kreveta a inde zase garnát. S podobným problémom sa trápia aj angličtinári: shrimp či prawn? Odborníci vám vysvetlia, že ide o dva rôzne živočíchy, ktoré sa síce podobajú, ale patria do iných skupín. Zatiaľ čo krevetami sa nazývajú zástupcovia najmä radu Caridea, garnáty, ktoré majú zvyčajne malé klepietka, patria do podradu Dendrobranchiata.
V gastronómii sa však krevety a garnáty rozlišujú podľa iných kritérií. Niekde sú krevetami označované veľké druhy a granátmi malé (často aj naopak). Indezase za krevety vyhlasujú morské druhy a garnáty za sladkovodné. O nič menší zmätok nie je ani v anglickom názvosloví. Kým napríklad v USA sa zvyčajne používa pre toho istého živočícha slovo shrimp, v iných anglicky hovoriacich krajinách, napr. vo Veľkej Británii či Austrálii, je to prawn.
Nuž, návštevníci reštaurácii vyznajte sa! Najlepšie je si to dať vysvetliť čašníkovi. Otázkou však je to, aké poučenie či vysvetlenie predtým dostal.
Čoraz viac z umelých chovov
Milovníci kreviet zvyknú tvrdiť, že väčšie druhy (napríklad tigrie), ktoré zvyčajne pochádzajú z teplejších oblastí, sú lepšie. Netreba však na nich dbať. Mimoriadne chutné môžu byť aj ich menšie sestričky z chladnejších morí.
Faktom je, že čoraz viac kreviet, ktoré sa dostanú do svetových baliarní, spracovní, kuchýň a potom na taniere gurmánov, sú z umelých chovov. V súčasnosti pochádza z aqua fariem viac ako polovica svetovej spotreby a chovajú tam najmä bielonohé a tigrie krevety. Na porovnanie údaj z roku 2010: produkcia z aqua fariem predstavovala 3,9 mil. ton, kým vo voľnej prírode ulovili rybári 3,1 mil. ton.
Najväčší svetoví producenti v umelých podmienkach sú v Ázii – Čína, Thajsko, Indonézia, Vietnam, India, Bangladéš či Filipíny. Z ostatného sveta je to najmä Brazília, Venezuela, Mexiko a Ekvádor. Veľký boj proti aqua farmám však vedie už dlhší čas organizácia Greenpeace, ktorej členovia argumentujú narúšaním prirodzeného života v prírode. Napriek tomu počet a produkcia týchto fariem neklesá, ale z roka na rok rastie.
Čo obsahujú?
Tieto malé potvorky sú plné proteínov, selénu, železa a kalcia, sú bohaté na omega-3 mastné kyseliny, zato majú nízky obsah tuku a málo kalórií. Preto sú vhodné pri racionálnej výžive, pre ľudí, ktorí netúžia priberať. Sú však aj jedným najčastejších nebezpečenstiev pre alergikov. Keďže nie sú kóšer, v židovskej kuchyni je ich používanie zakázané.
V mesiacoch s „r“
Vďaka produkcii aqua fariem možno čerstvé krevety konzumovať po celý rok. V lete sa im však mnohí vyhýbajú, lebo teplo je ich nepriateľom. Nie náhodou preto v prímorských krajinách hovoria, že najlepšie je ich jesť v mesiacoch, ktorým v názve (podľa latinského základu) nechýba „písmeno „r“. Znamená to teda od januára do apríla a potom od septembra do decembra.
Miska s vodou
Hoci surové krevety nemajú príliš lákavú farbu, tepelnou úpravou opeknejú a sfarbia sa do ružova. V šalátoch či sendvičoch ich dostávame na stôl už olúpané. Čo však vtedy, ak nám ich kuchár ponúkne v ich prirodzenom obale - pancieriku. Traumu z toho mávajú tak dámy, ako aj páni. Vylúpnuť mäsko s príborom nie je vždy jednoduché. Často sa takto plod mora ocitne mimo taniera, na vlastných či susedových nohaviciach alebo sukni, ba stane sa, že aj vo výstrihu. Veselé priateľské stolovanie sa tak môže zmeniť na komédiu, ba až tragédiu.
Ako sa teda pustiť do konzumácie kreviet, ak nechceme spôsobiť malér? Netreba sa hanbiť použiť ruky. Najskôr odlomíme hlavičku a potom postupne od nôh odlupujeme pancierik. Napokon potiahneme za chvostík a ostatne nám čisté mäsko. Pravda, v dobrej reštaurácii by pri takejto objednávke na stole nemala chýbať miska s vodou, kde si prsty opláchneme. Krevety môžeme potom jesť príborom. Niekto si však posledný článok a plutvičku necháva a krevety si vkladá rovno do úst. Aj to je podľa pravidiel slušného správania povolené.
Český odborník na etiketu Ladislav Špaček pripomína, že čistenie kreviet nie je práca, ktorú chce kuchyňa preniesť na hosťa. „V lúpaní je istý spoločenský prvok – dobre sa pri tom debatuje. Stolovanie je tak dlhšie a zaujímavejšie. Podobné je to s fondue, slimákmi či slávkami. Účelom spoločenského stolovania totiž nie je iba dopraviť jedlo z taniera do žalúdku.“
Ako zbohatnúť na krevetách
O krevetách sa veľa hovorí aj v kultovom americkom filme Forrest Gump s Tomom Hanksom v hlavnej úlohe. Hrdina si po návrate z Vietnamu kupuje loď a spolu so svojím veliacim poručíkom sa púšťajú do lovu kreviet. Bubba-Gump čoskoro poznala každá americká gazdinka. Svetový úspech tohto filmu využila americká reštauračná sieť Rusty Pelican, zaoberajúca sa práve podávaním kreviet. Po dohode so spoločnosťou Paramount Pictures spracovala motív Forresta Gumpa. V jej reštauráciách, ktoré sa medzitým z USA rozšírili aj do Mexika, Japonska, Hongkongu, Malajzie, na Filipíny či Bali, nájdete množstvo dekorácii pripomínajúcich tejto film.
