Na Slovensku sa rodí výborné víno, nuž nečudo, že sa ho tu vypije dosť. Práve jeho obľúbenosť je údajne dôvodom, prečo majú slovenskí konzumenti dobrý vzťah aj k liehovinám z hrozna a vína. „Celkovo ste v tomto sortimente vzdelanejší než iné národy,“ pochvaľoval si hlavný majster miešania gréckej Metaxy - v jej 125-ročnej histórii ešte len piaty - Constantinos Raptis počas svojej prvej návštevy na Slovensku. Chcel konečne na vlastné oči vidieť krajinu, v ktorej sa Metaxa stala najpredávanejšou dovozovou liehovinou (ak opomenieme české).
Vďaka Holanďanom
Aj slovenský abstinent vie, že označením cognac – koňak, sa môže pýšiť len pálenka z vína z francúzskej oblasti Cognac. Aj keď podľa historikov môžu za vznik koňaku holandskí obchodníci, ktorí takto zužitkovali aj nie veľmi chutné víno. No a keď postupne v 17. storočí klesol záujem o víno, začali ho destilovať aj francúzski vinári. Ale až v roku 1909 tamojšia vláda určila územie, ktoré sme produkovať brandy s etiketou Cognac. 0 štrnásť rokov neskôr sa to stalo aj medzinárodným pravidlom. Bobule koňakodarných odrôd dozrievajú na rozlohe 80- tisíc ha v šiestich oblastiach. Hnedý nápoj v pohári je výsledkom dvoch destilácií, potom zrie v sudoch z limousinských a troncaiských dubov.
Ochutnávka na šesť rokov
Keby sme chceli každý deň ochutnať koňak od jedného producenta, tak máme o zábavu postarané na vyše šesť rokov. Pálenkou z vína sa totiž zaoberá dvetisíc výrobcov spravidla pre vlastnú spotrebu a malý predaj, ďalšie tri stovky ponúkajú koňak „vo veľkom“. Najväčší z nich je svetoznámy Hennessy, založený emigrantom z Írska Richardom v roku 1765. Pred štyridsiatimi rokmi sa dokonca spoločnosť spojila s najväčším „šampusárom“ Moet & Chandon. Aj u Hennessyho tvrdia, že Slováci sú koňakomilný národ, čo inšpirovalo k návšteve aj ambassadora značky Fabiena Levieuxa.
Kto si ale potrpí na históriu, siahne za Martellom. Ide o najstaršieho producenta. Zakladateľ Jean Martell prišiel k rieke Charente z Jersey. Dejepisári zdôrazňujú, že tento koňak zohral aj inú historickú úlohu - predstavitelia mocností si ním 11. novembra 1918 pripili v Rethondes na ukončenie 1. svetovej vojny. Slováci dobre poznajú aj značky Rémy Martin, Curvoisier či Otard, menej známe sú Barlaam, Camus, Croizet, Louis Royer, či Hardy – jeden s najstarších. No a samozrejme, desiatky ďalších.
„Mladší brat“ je starší
Prvá zmienka o koňaku pochádza z roku 1529, kým o armaňaku sa napísalo už o 118 rokov skôr. Svetová „nadvláda“ koňaku má však svoje logické príčiny. Koňaková oblasť totiž geograficky siaha až k morským cestám, čo pre tento lahodný nápoj odjakživa znamenalo vynikajúce exportné možnosti. Gaskonsko so svojimi armaňakodarnými vinicami (a s inou pôdou) leží vo vnútrozemí. Za najlepší sa považuje nápoj z oblasti Bas Armagnac. Medzi koňakmi pôsobí niekoľko veľkých spoločností s vypracovaným marketingom a reklamou, armaňak však vyrábajú iba malé firmičky. Pôvodne sa obe brandy vyrábali dvojstupňovou destiláciou, od začiatku 20. storočia je armaňak výsledkom jednej destilácie. To v ňom zachováva viac chuti i vône, preto je drsnejší, trpkejší, naozaj nechutí všetkým a barmani ho neradi používajú v miešaných nápojoch.
Brandy nad koňak
Španielske Brandy de Jerez, talianske Vecchia Romagna či Stock 84, moldavské Prazdnicini či Codru, gruzínske Eniseli alebo arménsky Ararat majú za sebou podobnú výrobnú cestu. Ide o pálenky z vína a jazykovedci by im vraveli vínovica. Názov pochádza z holandského brandewijn – pálené víno. Nie sú koňakmi, a predsa nechutia o nič horšie. Dokonca sa povráva, že Winston Churchill – známy svojim dobrým vzťahom k liehovinám – dal na Jaltskej konferencii prednosť arménskemu Araratu pred koňakmi. Práve poctivosť vo výrobe „záveternejších“ značiek stavia niektoré brandy pred koňaky. Koncern Pernod Ricard dokonca nedávno kúpil spomínaný Ararat do svojho portfólia.
Reštaurácie a bary zahŕňajú medzi brandy aj grécku Metaxu. „Je to chyba, naša liehovina nenesie označenie brandy. Podľa medzinárodných predpisov nesmie brandy obsahovať nič iné len vínny destilát,“ vysvetľuje Constantinos Raptis. Metaxa má inú receptúru - do brandy sa prilieva muškátové víno a výťažky z ružových lupienkov.
Aj grappa tečie z vinohradu
Pri grappe sa nepoužíva víno, ba dokonca ani celé bobule. Zužitkováva sa odpad z lisovania hrozna – šupky, stonky, strapiny, z ktorých vzniká usadenina – matolina. Za nápoj typu grappy možno označiť aj krétsku rakiju, ktorá sa na rozdiel od svojej tureckej sestry tiež vyrába z hroznových šupiek.
Ako ich vychutnať
- Nápoj by sa nemal nalievať do príliš malého ani príliš veľkého pohára; nedokáže sa v ňom rozvinúť vôňa.
- Kedysi sa ľad v koňaku považoval za barbarstvo. Dnes sa mravy uvoľnili. Každému tak, ako mu nápoj viac chutí.
- Nečistoty v koňaku nevadia, niektorí výrobcovia tak schválne ukazujú, že ich nápoj neprešiel filtráciou a je teda prirodzený.
- Na rozdiel od koňaku treba armaňak najprv vypiť, až potom ohrievať pohár v dlani a znalecky ovoniavať arómu, ktorá zostala v pohári.
