anočných.
Slovensko si zo svetových súťaží Apimondia a Mazer Cup prinieslo už desiatku najvyšších kovov. Medzi ocenenými najviac „hviezdi“ firma Apimed z Dolnej Krupej a jeho Staroslovenská medovina. Získala zlato v Dubline ´05, bronz v Melbourne ´07, dve striebra ´v Montpellieri ´09, zlato a dve striebra v Colorado ´10 a ´11, zlato a bronz v Buenos Aires ´11 i najčerstvejšie zlato, striebro a bronz z Mazer Cup v Colorado ´12. Bez medailí z týchto súťaží spravidla neodchádza ani Včelco Trnava a jeho Bohemiana, ale aj Včelovina Smolenice, Jozef Štefaňák z Blatnice, Ľudovít Gál z Jelenca i ďalší výrobcovia.
V bojnickom Biografe ako digestív
Ak sme v úvode kritizovali reštaurácie a bary, že kvalitu slovenskej medoviny viac-menej ignorujú, treba dodať, že výnimky sa nájdu. „Ako bodku za vašim obedom by sme si dovolili ponúknuť pozornosť podniku - digestív v podobe medoviny,“ usmiala sa na nás čašníčka bojnickej reštaurácie Biograf a dodala, že ide o regionálny nápoj. Začudovali sme sa, lebo podľa fľašky nešlo o oblasť Hornej Nitry, ale o Považie. Nepriviedlo ju to do pomykova. Vraj ide skrátka o slovenské pitie, ktoré dokonca zožalo v Dubline zlato... Ku štamperlíku sme dostali zasvätenú prednášku. A tešilo nás, že s takýmito novými vedomosťami odchádzali z reštaurácie aj cudzinci, obedujúci pri ostatných stoloch.
Včela je staršia ako človek
Na Zemi ešte nežil človek a v stromoch už tiekla medovina, včely tu totiž lietali už pred nami. Archeologické nálezy ukazujú, že aj „lovci mamutov“ popíjali nápoj z medu. Kvasinky ešte nepoznali, a tak boli odkázaní na ruku prírody. V neskoršej histórii ľudstva sa však med v nápoji dostal na každý stôl: kým v Dánsku, Nemecku, u starých Slovanov, Keltov, Longobardov a Húnov radi popíjali skvasený med, v Ríme a antickom Grécku si iba medom sladili víno. Za čias Bélu II. až 59 dedín platilo dávky v podobe medoviny. V roku 1015 ňou hasili požiar Meisenu, pretože im došla voda. Pri korunovácii cára Mikuláša II. sa vypilo 14 tisíc vedier. No a v Anglicku ešte koncom 17. storočia v kráľovských dielňach vyrábali metheglin – korenenú medovinu, aj keď v podzámčí už víťazilo pivo a liehoviny.
Ide aj o zážitok
Mead, met, mjód, idromel, aquamel, skrátka medovina. Starí Slovania ju radi pili, a tak sa vtedy popri vínnych šenkoch darilo aj krčmám, špecializujúcim sa na medovinu. Dnes v baroch dostaneme tie najexotickejšie nápoje, medový drink málokedy. Pritom ide o typicky zimný nápoj, ktorý sa dokonca môže zohriať na teplotu 50 – 60 ºC. Nalievaný do keramiky z rôznych kútov Slovenska umocní „regionálny“ gastronomický zážitok. Vedia to najmä predavači na Vianočných trhoch, aj keď tí skôr používajú plastové poháriky. Aj v jednom z klasických koktailov – drambui, sa mieša medovina s whisky, v poľskom nápoji krupnik zase s vodkou.
Kráča s dobou
Čím menej sa postupne medovina predávala a pila, tým viac ju výrobcovia inovovali v duchu všeobecných trendov - s príchuťami. Najčastejšie sa na dochucovanie používa echinacea, klinčeky, škorica, mäta, koriander, badián, zázvor, vanilka, muškátový oriešok a zaujímavú chuť dokáže vytvoriť prídavok chilli alebo pomarančovej kôry. Ovocné medoviny sú silnou nápojovou skupinou predovšetkým vo Veľkej Británii a USA. Príchute však často iba zakrývajú fakt, že medovina nebola celkom bez chybičky. Preto znalci oceňujú čistý nápoj, pripravený výlučne z medu a vody; v nej najlepšie vynikne chuť i vôňa medu.
Teplá a studená výroba
Niektorá medovina je voňavejšia a iná zase čírejšia, tá potom najlepšie ukáže vo vínovom pohári. To však nezávisí len od medu samotného. Medovinár má totiž na výber dve možnosti – teplú alebo studenú výrobu. Pri prvej sa ničia čiastočky peľu a tým aj vôňa. Pri druhej ostávajú aromatické látky v medovine, ale kvôli obsahu bielkovín má medovinár viac roboty s čírením. Vtedy smie na etikete uviesť prívlastok kráľovská. Ak sa stáča ešte nedokvasená, bublinkami pripomína šumivé víno.
Pokles záujmu o tento sladký nápoj vysvetľujú včelári globálnym otepľovaním a tým aj rozširovaním pestovania hrozna, ale aj poklesom celkovej kvality medu a medoviny.
Proti zhubným bunkám
Podobne ako víno, aj medovina obsahuje antioxidačné látky na báze polyfenolov, o ktorých sa v poslednom čase hovorí ako o zbrani voči voľným radikálom. K tomu pristupuje ešte všeobecná prospešnosť medu. Z neho vie telo získať najmä vitamín C, tiamín, niacín, riboflavín, pyridoxín, B12 a kyselinu pantoténovú, teda predovšetkým vitamíny skupiny B. Okrem toho draslík, vápnik, fosfor, horčík, železo, mangán, meď, síru a sodík.
Európa: med áno, sladkosť nie!
Podľa predstaviteľa siedmej generácie rodinnej spoločnosti, vyrábajúcej najpredávanejší bourbon na svete Jim Beam, ambassadora značky i páleníka Fredericka Noeho III., zbožňuje Európa medovú chuť, ale pritom nemá sladký zúbok. Preto síce začali výlučne pre starý kontinent miešať novú Jim Beam Honey, museli v nej však potlačiť sladkosť medu a vyzdvihnúť horkosť bourbonu. Aj to je možno odpoveď na otázku, prečo sa medovina tak málo ocitá na slovenskom stole. Odborníci ju však chuťovo delia na sladkú a suchú – aj keď suchá medovina je omnoho sladšia než suché víno. Obsah sacharidov merajú muštomerom a potom nariedia nápoj na požadovanú sladkosť. Nádej pre lepší predaj medoviny dáva fakt, že mladá generácia smeruje celkovo k sladším chutiam a že doba praje liehovinám s nižším obsahom alkoholu. Medovina ho spravidla obsahuje 12 – 14 percent.
Ako ich rozoznáte
Braggot – medovina s prídavkom piva, chmeľu alebo sladu
Cyser – medovina s jablkami alebo jablkovou šťavou
Hippocras – medovina s hroznom a korením
Melomel – medovina s drobným ovocím alebo jeho šťavami – čiernymi ríbezľami, šípkami, malinami, morušou, višňami, čerešňami a pod.
Metheglyn – medovina dochutená koreninami a bylinkami
Mulsum – víno s pridaním medu
Pyment – medovina s hroznom alebo hroznovou šťavou
