Podľa majiteľky horskej chaty Šindľovec na Zverovke Marice Daňovej tam často zavítajú českí turisti. „Prichádza k situáciám, že nerozumejú slovenským surovinám, a to najmä mladší ľudia. Aj personál má problém preložiť do češtiny kvaku, zubáča či kuriatko levikovité. A oni by zase radi ochutnali niečo z „karabáčku“ alebo na spôsob štrachandy.“
Dnes tam majú problém vyriešený – jednoducho zanesú k stolu česko-slovenský a slovensko-český slovník gastronómie. Pod názvom Kuriatko v kastrůlku ho pre vydavateľstvo Kontakt zostavila gastropublicistka a prispievateľka restauracie.sme.sk Soňa Hudecová-Podhorná. „O kulinárske umenie sa zaujíma čoraz viac ľudí. Rodia sa stále nové relácie o varení, vychádzajú desiatky kuchárskych knižiek. Vydavateľstvá využívajú jazykovú príbuznosť oboch národov, zabúdajúc, že v tejto sfére nestačí priemerná znalosť jazyka z druhého brehu rieky Moravy,“ vysvetľuje dôvody, prečo sa vydala do sfér, do ktorých doteraz ešte nikto nevstúpil.
V kuchyni nestačí „kuchynský“ jazyk
Najťažším orieškom bolo mapovanie názvov rýb, plodov mora, málo známych bylín, zelenín, húb či mäsa, ktorého výrobné a komerčné delenie sa v oboch krajinách odlišuje.
Aj to je dôvod, pre ktorý za knihou rýchlo siahli kuchári, cukrári a barmani, potravinári i žiaci na stredných odborných školách v oboch republikách – dnes totiž nie je pre nich výnimkou zúčastniť sa na profesionálnej súťaži v susednej republike, študovať tam časopisy, sledovať internet... Slovník nesie prívlastok výkladový – okrem približne 5 200 výrazov ho totiž dopĺňa množstvo zaujímavostí zo slovenských i českých kulinárskych a potravinárskych reálií, starodávnych a ľudových výrazov, názorov českých kuchárov, pracujúcich na Slovensku a slovenských, ktorí pracovali u susedov.
V duchu trendu regionálnosti
Trendu regionálnych kuchýň vychádza v ústrety desaťdielna zostava Poklady slovenskej kuchyne od gastronomickej nadšenkyne Silvie Pilkovej. V prvej knižke sa kuchári dozvedajú, ako kedysi vyzeralo kulinárstvo Bratislavy, Podunajska a Záhoria, už v januári nasleduje druhá o jedlách na Považí.
Vianočné zvyky v rôznych regiónoch Slovenka vrátane 350 receptov si vzala na mušku etnografka Zora Mintalová-Zubercová v knihe Vianoce na Slovensku. O ľudové tradície aj v súvislosti s varením a stolovaním sa zaujíma i etnografička Katarína Nádaská, nuž nečudo, že z jej pera vyšla kniha Slovenský rok v ľudových zvykoch, obradoch a sviatkoch.
Od prababičiek ku kuchárskej elite
Na jednom konci praprababičky, na druhom dnešní majstri varešky. Aj to posúva slovenskú profesionálnu gastronómiu vpred. Edícia Kuchárska elita vydavateľstva Direct Press má preto na svojom konte už štvrtú knižku – Slow Food s podtitulom Známe chute v novom šate. „Nie je to tak dávno, čo sme za úžasné považovali všetko, čo bolo zahraničné – oblečenie, nábytok, autá i jedlo. A vidíte, doba sa mení. Dnes nadobúda na atraktívnosti to, čo je autentické, domáce, naše. Označenie slovenské sa stalo synonymom kvality,“ vraví zostavovateľka Zlatica Kramárová, keď prezentuje gastronomickú zručnosť Mariána Filu z kaštieľa v Čereňanoch, Mariána Korbeliča z bratislavského Le Monde, Romana Kováča z Troch studničiek v Jasnej, Romana Pekného zo žilinskej Villy Nečas, Mareka Brezinu z košického Hiltonu a ďalších špičkových šéfkuchárov.
Viete že?
- Špecialitou starého Prešporku boli vajíčka slimákov?
- Úhrabky sú kysuckou špecialitou zo zemiakových halušiek, zemiakov, kyslej kapusty a opečenej slaninky?
- Šéfkuchár z Brna Zdeněk Michálek je už päť rokov členom slovenského tímu špičkových profesionálov Gourmet klub?
- Kysnutý frgál z Valašska sa uchádza o ochrannú pečiatku Európskej únie?
- Šrůtek alebo zákrčí znamená pre hosťa českej reštaurácie baranie mäso druhej akosti?
- Koruška je morská ryba a v Česku vám ju ponúknu ako řepachu?
(Z knihy Kuriatko v kastrůlku)
