Vinohrady nad Ženevským jazerom si domáci tak vážia, že ich dali zapísať do zoznamu UNESCO

Dokonale obrobené vinohrady nad Ženevským jazerom zaliate zapadajúcim slnkom pripomínajú v ktorúkoľvek časť roka majstrovské maliarske dielo. Nádherný pohľad. Driapu sa od vodnej hladiny prudkými strminami hore „k nebu“ a prerušujú ich oporné kamenné múry

terás. Na vodnej hladine jazera sa zrkadlia ich dvojčatá.

Tamojší vinohradníci, ale aj obyvatelia miest a dediniek okolo jazera, vedia o bohatstve, ktoré majú vo svojom regióne. A sú naň patrične hrdí. Aj preto dali pred piatimi rokmi 800 hektárov viníc na Lavauxských terasách medzi Lausane a Vevey nad Ženevským jazerom zapísať na Zoznam kultúrneho a historického dedičstva UNESCO.

Neurobili to však iba kvôli ich kráse. Hlavným dôvodom je strach o ich budúcnosť. Výroba hrozna je v tejto oblasti čoraz menej výnosná a rolu hrá aj to, že mladej generácii sa už vo vinohradoch nechce príliš drieť. Hoci štátne podpory sú celkom slušné, vinohradov ubúda a nahrádzajú ich vily a hotelíky s rozsiahlou parkovou výsadbou okolo.

Že vám táto situácia pripomína Bratislavu a malokarpatskú oblasť? Nuž porovnanie sedí iba okrajovo. Hoci solventných záujemcov postaviť si vilu s výhľadom na jazero je nielen vo Švajčiarsku, ale aj za hranicami dostatok, divoký trh – ako sme toho svedkami na Slovensku – v tomto prípade nefunguje. Natoľko sú Švajčiari hrdí na svoju minulosť i súčasnosť. Zápisom viníc do zoznamu UNESCO získali vinohrady na Lavauxských terasách špeciálny štatút a s ním ich majitelia aj väčšie štátne finančné podpory na udržiavanie terás i novú výsadbu.

Biele odrody prevažujú nad modrými

Švajčiarsko nepatrí v pestovaní vína k svetovým gigantom. Vinice sa rozkladajú len na niečo vyše 15-tisícoch hektárov, čo predstavuje zhruba dve percentá svetovej výmery. V každom zo švajčiarskych kantónov majú vinice svoje osobitosti. Súvisí to s rozdielnosťou pôdnych i klimatických podmienok. Veď hrozno pestujú v údoliach rieky Rhône a Rýna i okolí jazier – Ženevského, Konstanského, Zürišského či Luganského.

Hlavná časť vína – vyše 60 percent, sa dorába vo frankofónnej oblasti, a to najmä v kantónoch Valais, Vaud, Ženeva a Neuchâtel. Na juhu Álp pripadá menšia časť produkcie na taliansky kantón Ticino a celá pätina národnej výroby pochádza z nemecky hovoriacej oblasti.

Vo Švajčiarsku pestujú najmenej pol stovky rôznych odrôd. Biele mierne prevyšujú nad modrými. Z bielych dominuje jemné biele víno ovocno-citrusovej chuti Chasselas, ktoré nazývajú vo frankofónnej oblasti aj Fendant a v nemecky hovoriacej časti Gutedel. Predstavuje štyri pätiny celkovej výmery. Ďaleko za ním nasledujú Müller Thurgau, Chardonay a ďalšie odrody. Z červených patrí prvenstvo s vyše polovičným podielom odrode Pinot Noir nasledovanej Gamayom a Merlotom.

Organické víno

Vinárska firma Cave Leyvraz&Stevens, ktorú vlastní E. Leyvraz so svojim synovcom, obhospodaruje 47 hektárov viníc vo výške 450 metrov nad morom. Hrozno a víno tam dorábajú ekologickým spôsobom. Keď sa do toho začiatkom 90. rokov pustili, čakalo ich viac roboty za menšie ceny.

„Susedia mi vraveli, že som blázon,“ spomína majiteľ firmy Eric Leyvraz. „Dnes vidia, že aj takýmto spôsobom možno vinice udržiavať čisté. Trochu tiež závidia, že tu máme neustále hostí, rôzne oslavy, firemné podujatia. A tiež to, že za organické víno môžeme pýtať aspoň o pätinu vyššiu cenu ako výrobcovia bežných vín. Každý škandál okolo nekvality potravín nám vlastne pomáha. Verím tiež, že moji potomkovia ocenia, že som vsadil na zdravie.“

Ekologické pestovanie hrozna má presne stanovené pravidlá. Nemožno používať chemické hnojivá, iba kompost, s burinou treba bojovať len mechanicky, keď ošetrovanie proti chorobám, tak len skalicou modrou, ale aj to maximálne 4 kg ročne na hektár. Obľúbeným „pomocníkom“ je červený pavúk. Jeho výskyt signalizuje príchod škodcov. Dôležitý je tiež výber odrôd. Hoci hlavnou zostáva tak ako vo všetkých švajčiarskych regiónoch Chasselas, skúšajú ďalších 20 odrôd, najmä rezistentné odrody z Nemecka.

Aj vo Švajčiarsku je však ekologické pestovanie hrozna a dorábanie eko vína stále iba okrajovou záležitosťou. Takého označenie patrí iba jedinému percentu z celkovej produkcie.

Hrozba ide zo supermarketov

Švajčiari nedajú na svoje vína, tak ako na mnohé iné výrobky, dopustiť. Aj táto krajina dlho si chrániaca trh však postupne otvára hranice. Svoje zohrávajú najmä rozširujúce sa nadnárodné siete super a hypermarketov. V ich regáloch sa v posledných rokoch objavili stovky druhov vín nielen z Francúzska, Španielska, Talianska, Nemecka či Portugalska, ale aj Nového sveta – Austrálie, Juhoafrickej republiky, Argentíny, Čile či Kalifornie. Ba nechýbajú tam ani maďarské či bulharské vína. A zvyčajne za ceny oveľa prijateľnejšie ako švajčiarske vína.

Ročne vypije každý Švajčiar priemerne 40 litrov vína. Je to o čosi menej ako sa v krajine vyrobí. Udržať si pozornosť konzumentov sa už nedá bez vyššej kvality vín. Výrobcom preto nezostalo nič iné, iba zredukovať hektárové úrody a zamerať sa viac na výrobu vín s prívlastkami. Tie sa už potom dajú ponúkať za vyššiu cenu.

Ďalším krokom bolo posilnenie marketingu predaja vína. Jedným z hlavných marketingových ťahov je budovanie sietí predajní s domácimi vínami. Nápis Swiss Wine a slogan: Večné objavovanie, sú v nápadnej červenej farbe národnej vlaky.


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Čudne rozdelené peniaze siahajú ku Kaliňákovmu známemu

Spoločnosť Highchem s pätnástimi zamestnancami a vyše miliónovými tržbami nemá podľa hodnotenia dostatočné odborné kapacity.

DOMOV

Sieť čelí exekúciám, dlžoby nespláca ani SDKÚ

Sieť nezaplatila vyše 500-tisíc eur, pre ktoré ju naháňajú exekútori.

Neprehliadnite tiež

Neobmedzujte v sa v jedení a zistite, čo má spoločné Mrlík čilský s avokádom

Všimli ste si, že prvá tretina leta je už za nami? Hoci sa teplé dni striedajú s chladnejšími, viac je tých teplých a tak zhadzujeme nielen jednotlivé kúsky oblečenia, ale taktiež nejaké to kilo, či dva, tri , štyri...

Svet karamelovej vône - čerstvo pražená káva z Caffe4U

Arabské víno, tak mnoho Európanov v minulosti nazývalo kávu. Dnes ju mnohí poznajú len ako tmavé čokoládové zrniečka uchované v rôznych nádobách, ktoré sú skladované v obchodných reťazcoch.

Rýchlo a zdravo vo vlastnej réžii

So zvyšujúcimi teplotami nás prirodzene prechádza aj chuť na ťažké jedlá, ľudia viac preferujú ľahké šaláty, studené polievky či smoothie. Prinášame vám preto pár zaujímavých kombinácií, ktoré vás nie len osviežia, ale aj spoľahlivo zasýtia.

Ako si doma pripraviť suši, pozrite si podrobný postup

Prečo hipsteri uprednostňujú surovú rybu pred údenáčmi?