„Podľa toho, čo sa na vašich tanieroch vrátilo do kuchyne, som zistil, že vám chutilo,“ povedal nám nedávno po obede šéfkuchár a majiteľ reštaurácie Kaštieľ v Čereňanoch Marian Filo. Mal pravdu, jedlo bolo výborné, hodné jeho mena majstra-kuchára a okrem zvyškov prílohy sme nenechali nič. Pre neho to bol signál našej spokojnosti.
Oči by jedli, ale žalúdok máme len jeden
Nedojesť jedlo návštevník reštaurácie samozrejme môže. Nie vždy totiž zvládne všetko, čo dostal na tanieri.
Ak však ide o bufetový spôsob podávania jedál, mal by každý zvážiť svoje schopnosti. Nepatrí sa naložiť si toľko, že z jedlo z taniera padá a nakoniec tam polovicu nechať, ako sme toho svedkami často v dovolenkových hoteloch all inclusive. Niektorí akoby sa báli, že im nezostane a zmiešajú mäso s rybami, prikryjú to pizzou, zalejú omáčkou, na bok dajú niekoľko druhov šalátov a ešte aj nejaké sladké zákusky. Hrôza sa beztvarú kopu pozrieť! Pritom nabrať si možno niekoľkokrát, použiť na všetko vhodné taniere, postupne ochutnať po kúsku z toho i onoho a odchádzať s pocitom dobrého gurmánskeho zážitku a nie s takmer praskajúcim bruchom.
Ak aj vám aj v reštaurácii chutilo, nemusíte to dávať za každú cenu najavo tým, že budete zvyšky vytierať chlebom do poslednej kvapky, či naháňať po tanieri poslednú guľku hrášku. Ani zvyšky omáčky sa nemajú vyjedať nožom či lyžičkou. Elegancia nadovšetko!
Nedotýkajme sa rukami ničoho, čo majú jesť ostatní. Ak je na miske pečivo, chlieb, zákusky či ovocie, treba si očami vybrať len ten kúsok, na ktorý máme chuť a nie ohmatávať pečivo, či je čerstvé, alebo ovocie, či je zrelé. Čoho sme sa raz dotkli, to si musíme zobrať.
Vo dvojici
Zvykli ste si vo dvojici objednať dve rôzne jedlá a potom si ich vymieňať? Je to dobrý spôsob, ako ochutnať viac lahôdok a pritom neplytvať peniazmi. A je to aj zábava, najmä na cestách svetom, keď často podľa názvu jedla ani len netušíme, čo si objednávame.
Otázka však znie: či sa to patrí? Odborníci na etiketu hovoria, že nie je to prehrešok, avšak vo väčšej spoločnosti je vhodné spýtať sa, či to nikomu nekazí chuť. Napokon, dostávať jedlo na spoločnej mise nebývalo v minulosti nič neobvyklé a znova sa to často využíva najmä pri rôznych väčších oslavách.
Toto nejem
Na spoločenských obedoch či večerách, kde objednáva hostiteľ, sa neraz stane, že sa pred vami ocitne jedlo, ktoré nemáte radi, alebo ho nejete z princípu. Príkladom je, keď vegetariánovi prinesú steak, alergikovi na morské potvorky mušle, či abstinentovi ako aperitív sekt. Čo v takomto prípade? Ak sa ostatní zvedavo vypytujú, prečo to nechávate tak, treba otvorene a bez škrupulí vyhlásiť: toto nejem alebo nepijem a čašníka pokojne požiadať, aby priniesol niečo iné. Najlepšie je však nechať jedlo či nápoj bez dotknutia. Rozhodne sa nepatrí zoširoka vysvetľovať, ako vám to či ono kedysi raz nezapasovalo a spôsobilo žalúdočné či iné problémy.
Ešte by som si dal
Stávajú sa však aj iné prípady. Jedlo ste s chuťou skonzumovali a radi by ste si ešte dali „dupľu“. Aj keď to bolo fantastické, je proti etikete dožadovať sa prídavku. Výnimkou je prípad, keď sa jedlo podáva na misách. Vtedy si môžeme doložiť, alebo o to požiadať čašníka. Dá sa to tiež naznačiť uložením príboru, a to tak, že vidličku dáme do kríža cez ostrie noža. Prejedanie a poznámky v duchu: ja asi prasknem, si treba nechať na doma.
Pozor na oči
Nápoje sa nalievajú do troch štvrtín pohára. Pred napitím sa patrí utrieť si ústa obrúskom, aby nezanechávali na okraji pohára či šálky mastné fľaky. Pijeme malými dúškami a nesnažíme sa všetko vycediť z pohára naraz, či nebodaj si ešte nechať zvyšky nápoja – čo ako dobrého – vykvapkávať do otvorených úst.
Pri pití teplých nápojov platí, že si ich treba najskôr osladiť, položiť lyžičku na tanierik a až potom začať piť. Inak vám môže lyžička celkom ľahko vypichnúť oko.
