Vinárske krajiny Nového sveta z Južnej Ameriky reprezentujú v našich končinách predovšetkým Čile a Argentína. Kto však ochutnal brazílske vína, vie, že mnohé „stoja za hriech.“ Odborníci tvrdia, že brazílske vinárstvo bude čoskoro ďalším výrazne rastúcim trhom Južnej Ameriky, ktorý ovplyvní spotrebu najmä v USA, ale aj vo svete. Tak ako pred pár desiatkami rokov jeho spomínaní susedia.
Najmä na juhu
V tejto piatej najväčšej krajine a desiatej najsilnejšej ekonomike sveta obyvateľstvo ešte len ruka v ruke so zlepšujúcou sa životnou úrovňou začína prichádzať na chuť vína. Jeho domáca výroba má však veľký potenciál. A to nielen v horských oblastiach najjužnejšieho štátu – Rio Grande do Sul, odkiaľ pochádza až 90 % brazílskych vín.
Vinárstvo v Brazílii je naozaj pozoruhodné – od tropických oblastí v údolí São Francisco Valley s tamojšími dvomi oberačkami za rok, s chladnejším kopcami v São Joaquim, pahorkatinami v Campanhe a sviežo zelenými vinohradmi v Serra Gaúcha a Vale dos Vinhedos. Skrátka, táto juhoamerická krajina má rozmanité terroirs i vinárske štýlov. V súčasnosti tam vyrábajú veľké nadnárodné spoločnosti vynikajúce vína, ale v ničom za nimi nezaostávajú ani malé butikové rodinné vinárstva. Je to tým, že stihli zachytiť trend moderných výrobných techník a technológii.
Charles Metcalfe, prezident združenia International Wine Chalange a vínny kritik zdôrazňuje: „Výhodou Brazílie je, že ide o medzinárodne populárnu krajinu a Brazílčania sú známi tým, že sa radi zabávajú a vedia tešiť zo života. Kombinácia krásnej krajiny a úžasných ľudí bude mať nesporne obrovský vplyv na svetový vinársky trh, keď výroba brazílskych vín dosiahnu potrebné objemy a vyrovnanú kvalitu. A nebude to dlho trvať,“ predpovedá.
Túto juhoamerickú krajinu mnohí označujú za spiaceho vinárskeho obra, ktorý sa prebúdza a jeho veľké vinárske chvíle ešte len prídu.
Aktívni v propagovaní
Brazíliu pretína rovník a klíma pod či nad ním s priveľkým teplom a vysokou vlhkosťou viniču neprajú. Preto sa hrozno pestuje najmä vo vyšších polohách južnej časti krajiny, v susedstve Argentíny a Uruguaja. „Hoci brazílsky vinársky potenciál sa ešte naplno nerozvinul, už teraz tam nájdete výborných vinárov, ktorí ukazujú cestu ostatným a regióny, ktoré sľubujú vynikajúce vína,“ hovorí C. Metcalfe
Popularite brazílskych vín však pridáva aj to, že rôzne štátne i súkromné organizácie sa naplno pustili do propagácie. Napríklad združenie vinárov Ibravion nazvalo svoju kampaň: Open your mind, open a Brazilian wine. Tento slogan: Otvorte svoje mysle, otvorte si brazílske víno, sa žiaľ v slovenčine nerýmuje:. Svoje však hrá najmä rastúca kvalita, ktorá ho čoraz viac posúva medzi svetovú špičku. Na domácom trhu má však stále čo robiť, aby obstálo s konkurenciou zahraničných vín, ktoré sa na brazílsky trh valia veľkou silou z najmenej 30 krajín sveta.
Päťstoročná história
- Podľa doložených dokumentov prvým človekom, ktorý sa pokúšal v Brazílii vyrábať vína, bol v roku 1551 muž menom Bras Cubas. Bolo to však z dovezeného hrozna.
- S pestovaním hrozna začali v 17. storočí španielski jezuiti a neskôr kolonisti z Azorských ostrovov a Madeiry. Žiaľ, nie vždy si vybrali vhodné miesta a tak úrody i kvalita boli mizerné.
- Skutočná renesancia brazílskeho vinárstva nastala až s ďalšou vlnou imigrácie po roku 1732.
- Priemyselnú výrobu bielych a červených vín a destiláciu hroznových výliskov zaviedol ako prvý Manuel de Macedo.
- Ďalšou významnou postavou je Angličan Thomas Messiter, ktorý v roku 1814 vyrobil víno zo slávnej odrody vitis labrusca. Tá sa na rozdiel od iných európskych odrôd dobre adaptovala v nepriaznivej klíme a pôde.
- Skutočný rozvoj vinárstva však nastal až po roku 1860 príjazdom európskych imigrantov, či už Portugalcov alebo Francúzov, ktorí priviezli vlastné odrody i nové spôsoby výroby i obchodovania s vínom.
- O pol storočie rokov neskôr s príchodom nemeckej a najmä talianskej komunity stúpol význam vinárstva aj v ďalších regiónoch.
Radikálne zmeny
Vinice zaberajú v Brazílii celkovo 83 700 hektárov, čo je v porovnaní so Slovenskom zhruba osem násobok. Produkcia vín predstavuje vyše 352 mil. litrov prevažne červenýc, z toho približne 75 mil. litrov ide na export. Najviac sa dorobí v horách Rio Grande del Sul, za nimi nasledujú štáty Santa Catarina., Pernambuco-Bahia, Sao Paulo a Minas Garai, Paraná.
Brazílske vinárstvo prechádza v posledných rokoch masívnymi zmenami. Angažujú sa tam také zahraničné firmy, ako sú Martini a Rossi, Möet Chandon, Maison Forestier, Cinzano a ďalšie. Nielenže tam v posledných 20-30 rokoch investovali obrovské prostriedky na renováciu viníc i vinárstiev, ale aj priviedli popredných enológov, somelierov a ďalších odborníkov z Francúzska či Talianska. Mnohé vína získali v relatívne krátkom čase viacero svetových ocenení, vrátane zlatých medailí z Francúzska, Talianska, Nemecka, USA, Argentíny, Číny a iných krajín.
Výrobe vína sa venuje 1 100 vinárstiev. Ich dodávateľmi sú zväčša malé rodinné farmy, ktoré priemerne vlastnia dva hektáre viníc. Keďže v poslednom čase je cieľom zvyšovanie kvality, viacerí pestovatelia sa rozhodli pre ručný či kontrolovaný zber. Aj vďaka tomu je Brazília schopná vyrábať príjemné, svieže, ovocné a vyvážené vína s primeraným obsahom alkoholu.
Okrem moderných technológii pomáha dosahovať dobrú kvalitu aj používanie sudov i chipsov zväčša z dovezených francúzskych alebo amerických dubov.
Za posledných 40 rokov sa však predovšetkým zmenila skladba odrôd. Presadili sa najmä americké, ktoré sa lepšie adaptovali na tamojšiu klímu a pôdu. V súčasnosti už iba 15 % predstavujú vyšľachtené európske odrody. Pestujú sa všetky ušľachtilé odrody. Najznámejšie biele odrody sú: Chardonnay, Moscato, Gewurztraminer, Riesling Italico, Malvasia Bianca, Pinot Grigio, Prosecco, Chenin Blanc, Trebiano, Sauvignon Blanc. Z červených odrôd sú to: Cabernet Sauvignon, Shiraz, Tannat, Gamay, Pinot Noir, Merlot, Cabernet Franc, Teroldego, Ancelota, Arinarnoa, Marcelan, Sangiovese, Barbera, Malbec, Carmenere, Touriga National, Alfrocheiro, Tinta Roriz.
Aj domáci im prišli na chuť
Domáci – Brazílčania, do 60. rokov minulého storočia pitiu vína príliš neholdovali. Zväčša ho ešte iba objavujú. Bolo ich to treba vychovávať a svoje hrá aj ponuka čoraz kvalitnejších vín. Očakáva sa, že domáca spotreba by mala v najbližších desiatich rokoch zdvojnásobiť.
Do povedomia sa čoraz viac dostávajú aj brazílske šumivé vína. Sú zväčša vyrábané metódou charmat, či už ide o biele z odrôd Rizling, Port Noir, Chardonnay, ale aj ružové z odrôd Chardonay-Pinot Noir. Obe sú vynikajúce a svoju ovocnosť a sviežosť si zachovávajú aj po štyroch-piatich rokoch Tiež sa tam produkuje sekt typu Astis s výraznou osviežujúcou chuťou.
Svetový pohár i olympijské hry
Brazília bude v najbližších rokoch hostiť dve významné športové podujatia roku, ktoré považuje za výbornú príležitosť na predstavenie svojich vín celému svetu. Najskôr to bude v roku 2014 Svetový pohár FIFA vo futbale a potom aj v roku 2016 Letné olympijské hry.
