Debata pri našom stole začala po treťom pohári vína „hustnúť. Spolustolovník argumentoval tak vášnivo, že šibrinkoval pri tom príborom okolo seba. Jeho sused sa obával, že mu pichne nožom do oka a nastavil na obranu vidličku.
Komická situácia. Pripomínala zlú veselohru. Pritom stačilo príbor na chvíľu pri debate odložiť. Tak by to malo byť pravidiel slušného správania sa pri stole. Narábanie s príborom má však podľa etikety mnoho oveľa prísnejších pravidiel.
Nemáte v ruke ceruzku
Už držanie príboru o vás veľa prezradí. Podľa známeho českého odborníka na etiketu Ladislava Špačka by sme vidličku a nôž nemali držať ako ceruzku. To znamená, že konce rúčok by sa mali opierať o stred dlaní tak, aby ich nebolo vidieť. Nesmú teda vykukovať spomedzi palca a ostatných prstov.
Aj ukazováky položené na príbore majú svoje miesto. Nikdy by nemali siahať až na čepeľ noža či ozubenie vidličky. Mäso by sme si nikdy nemali krájať na viac kúskov dopredu, ale odrezať si iba ten jeden kúsok, ktorý práve vkladáme do úst.
Ako spoznať Američanov?
Mimochodom, podľa krájania mäsa zvyčajne spoznáme v reštaurácii Američanov. Tí si ho naopak zvyknú vopred nakrájať, potom nôž odložia, vidličku si prehodia z ľavej do pravej ruky a po kúskoch ňou mäso vkladajú so úst. Jedno z vysvetlení, prečo to robia, hovorí, že v dávnych časoch musela byť jedna ruka vždy voľná, aby mohla slúžiť na prípadné tasenie koltu.
Vidlička a jej hroty
Hroty vidličky by jedení mali smerovať dole. Výnimkou je konzumácia takých jedál, v ktorých je mäso už vopred nakrájané. Býva to tak v čínskych či thajských pokrmoch. Ale môže ísť o rizoto či cestoviny, alebo trebárs aj o omáčku. Vtedy si vidličku zoberieme do pravej ruky, otočíme hrotmi smerom hore a jeme s ňou ako s lyžičkou. Je to tak oveľa pohodlnejšie.
Krížom alebo vedľa seba
Odkladanie príboru po jedle by sme nikdy nemali nechať na náhode. To, ako položíme vidličku a nôž, je totiž pre každého dobrého čašníka jasným znamením – aj bez slov.
- Ak leží konček noža v ohybe vidličky, alebo sú mierne skrížené, dávame najavo, že sme ešte nedojedli, iba sme jedlo prerušili.
- Pokiaľ svoje „zbrane“ zložíme na tanieri vedľa seba, dávame jasnú správu: Prosím, odneste tanier.
- A aj keď sme nôž nepoužili, napríklad v prípade spomínaných čínskych jedál či cestovín, pri odkladaní dáme nôž na tanier tak, aby čašník vedel, či má tanier odniesť alebo nie.
Nekonečné špagety
Namotávanie špagiet na vidličku už dávno nie je majstrovským kúskom, ako to bývalo kedysi, keď išlo u nás o cudzie, teda talianske jedlo. Dnes to už zvládnu aj deti. Lyžica sa ale vždy hodí. Drží sa pritom v ľavej ruke a je iba pomocným nástrojom. Nevkladáme si ju do úst.
Ľaváci sa hanbiť nemusia
Časy, keď ľavákov zvyčajne v škole preúčali na opačnú stranu, sú už našťastie preč. Pri stole to ale občas niekomu robí problémy. Nedokáže najmä tuhšie mäso krájať pravou rukou. Netreba si však z toho nič robiť. Hoci ste našli vidličku a nôž na opačnej strane, ako vám vyhovuje, celkom pokojne si ich prehoďte. Je to vždy lepšie, ako by vám kúsky jedla padali na bielu košeľu, módnu sukňu či na obrus.
Nie všetko však treba prekladať. Poháre by mali zostať na svojom obvyklom mieste – vpravo. Čašník pri nalievaní nebude mať potom problém.
Obrus si to nezaslúži
A ešte čosi: použitý príbor sa nikdy nekladie na stôl, ale na tanier. Obrus či podložka si to nezaslúžia. Ak nás k tomu čašníci niekedy nútia a chcú, aby sme ním pokračovali aj pri ďalšom chode, máme sa slušne ohradiť a požiadať, aby priniesli čistý. Alebo aspoň poprosiť o tanierik, kam si ho odložíme.
