Tento rok sa stalo pre slovenských cestovateľov hitom Albánsko. Krajina, ktorá je síce spomedzi európskych najmenej rozvinutá a najchudobnejšia, je však zaujímavá nádhernou prírodou, horami i pieskovými plážami, modernými hotelmi i zaujímavou gastronómiou za prijateľné ceny.
Kráľovná zo Slovenska
Posledná albánska kráľovná Geraldina, ktorá mimochodom pochádzala zo slovenských Oponíc, istotne priniesla na kráľovský dvor do Tirany gulášiky a perkelty s patinou Rakúska-Uhorska. Keď však Albánsko okupovali Gréci, Taliani či Turci, miestni kuchári prijali z ich gastronómie nové podnety. A preto sa dnes v naozaj výborných reštauráciách najmä v pobrežných oblastiach ako sú mestá Durres, Sarande a Vlore, stretnete na jedálnych lístkoch so širokou ponukou jedál.
Čo je špeciálne?
Napríklad v reštaurácii hotela Crystal v prístavnom meste Durres si môžete pochutnať na omáčke ferges. Ide o hustú, paprikovú smotanovú omáčku s dusenými vnútornosťami a mäsom. Zajedá sa miestnym chlebom pitou, ktorý Albánci obohacujú špeciálnym voňavým korením. Zaujímavými jedlami sú však aj gofta, ktorú tvoria mäsové guľôčky z mletej jahňaciny alebo dusená jahňacina conlek. Baraninu však Albánci nakladajú i do jogurtu a podávajú špeciálne upravenú pod názvom tave kosi. Napriek tomu, že táto krajina je jedinou v Európe, kde prevláda moslimské obyvateľstvo, v gastronómii sa stretnete okrem baraniny a jahňaciny aj s bravčovým mäsom a teľacinou. Napríklad rosto me salce kosi je roastbeaf pečený s kyslou smotanou a podávaný s vynikajúcimi šalátmi.
Zelenina na obed aj na večeru
Hoci v Albánsku sa raňajkuje skromne – väčšinou ide o kontinentálne raňajky, obedy bývajú bohaté a na večeru ako príloha k mäsu či rybám nikdy nechýbajú šaláty. Odporúčame vyskúšať albánsky zemiakový šalát, ale aj šalát z kapusty, zeleninový šalát a uhorky na sto spôsobov. Hoci miestni kuchári majú recepty podobné ako v susednej Čiernej hore, Bulharsku či Grécku, chuť jedál je iná, pretože pri príprave používajú svoje postupy. Turecký vplyv je cítiť najmä pri príprave jahňacieho mäsa, čiernohorský zasa, ak človek okoštuje byrek – teda albánsky zeleninový koláč s fetou alebo s iným syrom. Kurča podávané s vlašskými orechmi zrejme odkukali z talianskej gastronómie, karbonátky od Grékov a tarator – čiže uhorkovú polievku s kôprom, cesnakom a kyslým mliekom, od Bulharov.
Morské príšery za bagateľ
Albánske pobrežie Jadranského a Iónskeho mora má dĺžku približne 420 km. Preto v prístavných mestách reštaurácie ponúkajú čerstvé plody mora pripravované najčastejšie na grile a so zeleninou. Okrem grilovaných kreviet, vysmážaných sépií a dusených chobotníc na víne si možno dopriať aj veľké porcie mušlí zvyčajne podávaných v cesnakovej omáčke. Pečený sladkovodný pstruh s paradajkami alebo ryba s olivovým olejom na cesnaku naozaj uspokojí aj náročného konzumenta.
Skanderbeg a turek
V Albánsku sedia pri pive väčšinou iba cudzinci. Domáci uprednostňujú tureckú kávu, ktorú pripravujú tak, že kávovinu zmiešajú s cukrom a až potom prelejú horúcou vodou. Svojho turka majú pred sebou v kaviarňach aj reštauráciách a zapíjajú ho dvojdecovými pohármi ľadovej minerálky. Z liehovín je typický koňak pomenovaný po albánskom národnom hrdinovi Skanderbeg. Najrozšírenejším pivom, ktoré si pochvaľujú najmä našinci, je Birra Tirana. Destilát z hroznovej šťavy raki síce často na stoloch reštaurácií nevidíte, je však súčasťou gastronómie tejto zaujímavej krajiny.
Zmrzlina ako spoločenská záležitosť
Keď sa navečer zošerí, Albánci vyrážajú do ulíc. Na viac kilometrové korzá chodievajú celé rodiny, od batoliat až po staré mamy, ktoré si po podvečernej prechádzke radi posedia v obrovských cukrárňach zameraných na zmrzlinu. Práve táto sladká lahôdka je pojmom, ktorý nielen osvieži, ale aj združuje. Nie nadarmo má albánska zmrzlina už historicky svoje renomé aj v našich zemepisných šírkach. Vo svojej vlasti však spája generácie, a preto jej spotreba je zaiste aj vďaka dobrej cene enormná. Aj keď to zatiaľ na krásnych štíhlych ženách nie je vidno.
