rese?
Kategória pivární je nesmierne rôznorodá. Niekto si pod týmto označením predstaví dobrú pivovarskú reštauráciu, iný myslí na hostinec či pub. Tam i tam však platí, že hlavným objektom je pivo.
To všetko okolo je už len pridaná hodnota, ktorá začlení zariadenie do honosnejších, alebo naopak ľudovejších a jednoduchších prevádzok. Pivovarská reštaurácia musí spĺňať nároky pre reštaurácie (písali sme o nich v prvej časti seriálu), zatiaľ čo v hostinci postačia chuťovky k pivu a prijateľná hygiena. Ak sa v ňom žiadne jedlo nepodáva, fajčiari ju raz-dva premenia na začadené miesto. Správna krčma by však mala nefajčiarom ponúknuť aspoň dobrú ventiláciu.
Cení sa vlastné a tankové
Odborníci sa zhodujú, že pre piváreň je najdôležitejšia ponuka pív. Ak by sme spravili rebríček, tak na najvyššej priečke by stáli pivárne s vlastným pivom – tzv. reštauračné pivovary, pod nimi pivárne s cudzím tankovým pivom, o latku nižšie pivárne so širokou ponukou pív a na poslednej aspoň pivárne s personálom, ktorý získal ocenenie alebo sa zúčastnil na výčapníckych súťažiach. Vo všetkých takýchto prevádzkach sa hosťovi pravdepodobne dostane dobre načapované pivo.
Hostinskí (ťažko) menia zvyky
„Je veľmi ťažké presvedčiť slovenského krčmára, aby čapoval produkt iba kvôli tomu, že je vynikajúci a kvalitný. Prevádzkar spravidla núti hosťa piť pivo z pivovaru, ktorý mu najviac zaplatil – a to bez ohľadu na kvalitu produktov,“ hovorí predseda Asociácie malých pivovarov Ing. Ľubomír Vančo. „Ale situácia sa pomaly mení a hostinskí sa začínajú správať proklientsky. Pochopili, že sa musia odlíšiť od konkurencie.“ Majiteľ rožňavského pivovaru Kaltenecker Ing. Ladislav Kováč vidí budúcnosť pivární optimisticky. „Nie sú to už len »zafajčené putiky«, ale slušné podniky, ktoré majú dušu. Pred desiatimi rokmi klienta oslovovalo lacné pivo a štandardné jedlo, dnes už hľadá zaujímavejší servis, ale ani ten najoriginálnejší interiér to nevytrhne.“
Dali si námahu aj s jedlom?
Podľa šéfkuchára hotela Diplomat v Rajeckých Tepliciach Vladimíra Lokšíka musí byť už pred vstupom do pivárne každému hosťovi jasné, aké značky piva tam čapujú. Ale tabuľa by mala informovať aj o ponuke jedál ku pivu. Vyčíta slovenským pivárňam, že oproti českým pokrivkáva nielen samotné servírovanie piva, ale aj ponuka vhodných jedál – hoci aj len utopencov či nakladaného syra. Umocňovanie zážitku z piva pomocou vhodného jedla leží na srdci aj hlavnému bartendrovi spoločnosti R. Jelínek Slovensko Tomášovi Gyénovi. Patrícia Madajová z Bratislavského meštianskeho pivovaru tvrdí, že to musia byť „papky“, ktoré chutia aj majiteľovi – pripravené s láskou a nadšením. Člen Gourmet klubu, šéfkuchár Juraj Hruška „závidí“ pivárňam s vlastným pivom, že ho môžu používať do jedál a získať tak chute, aké ich odlíšia od iných zariadení. Bratislavský Slang Pub prostredníctvom produktovej manažérky Tamary Pavelkovej upozorňuje, že ponuku treba formulovať omnoho jednoduchšie než v reštaurácii, aby sa hostia rýchlo orientovali. A reštauráciu odlišuje aj väčšia „naškrobenosť“. Tá v pivárni hostí odrádza.
Plaťte len orosený pohár
„Pred vstupom do podniku môže konzument rozpoznať kvalitu podávania piva pomerne ťažko - zdanie môže niekedy klamať,“ tvrdí obchodný sládok spoločnosti Heineken Slovensko Karol France. Po vstupe do pivárne sa však oplatí zastať pred pípou. „Nech sa hosť pozrie, či čapujú pivo do čistého pohára so správnym logom značky a samozrejme na mierku, s penou vo výške cca 2 cm vo forme klobúčika alebo hustejšou rovnou penou bez veľkých bubliniek. Pivo má byť správne podávané pri teplote 7 -10 °C a indikátorom správnej teploty je orosený pohár. Samozrejmosťou je podávanie piva na podpivníku príslušnej značky. Už pri prvom dúšku musí preniknúť chmeľovo-sladová vôňa bez cudzích prímesí. Chuť má byť čistá, príjemne horká a primerane plná, hodnotíme aj sviežosť a ostrosť piva.“
Obchodný sládok Pivovarov Topvar Ján Píry ešte upozorňuje, že výčapník musí pred čapovaním pohár aspoň opláchnuť studenou vodou, nečapovať z výšky, neprelievať, nezlievať. Pri podávaní na stôl by mal čašník otočiť pohár a podpivník logom k tvári hosťa.
Nedajte sa zlákať
• Čašníci postávajúci pred vchodom – nemajú koho obsluhovať, alebo sa potom zafajčenými rukami dotýkajú čistých pohárov
• Dlhé čakanie na obsluhu – dlho potrvá aj cesta načapovaného piva k vášmu stolu
• Prázdna terasa, aj keď je pekne – je indikátorom aj napriek tomu, že interiér býva zaujímavejší a na vyššej úrovni
• Nesprávne načapované pivo – radšej odíďte
• Pena nevydržala až do posledného dúška – pivo nebolo správne načapované; nejde však len o vizuálnu chybičku, pretože pena ochraňuje nápoj pred prienikom kyslíka a zároveň bráni bublinkám unikať von
• Príliš veľa značiek na pípe - každý druh živých pív sa varí, kvasí, leží, skladuje i podáva inak. Podľa riaditeľa minipivovaru Victoria v Martine Ing. Ondreja Čuraja si ťažko trúfnuť na viac naraz než na štyri-päť pív, aby neutrpela kvalita.
• Primálo jedál k pivu – nestarajú sa tam o celkovú pivársku gastronómiu
• Celková hygiena – keď sa personál nestará o čisté stoly a toalety, ťažko uveriť v čisté pivné potrubie
Vyberajte si aj podľa restauracie.sme.sk
V hodnotiteľskom systéme restauracie.sme.sk, kde sa môže o svoj názor podeliť každý hosť zariadenia, sa už ocitlo vyše 3000 prevádzok, z toho len v kategórii piváreň a pub takmer 150. O postrehoch z návštevy, ktoré si berú na mušku servis, ceny, ponuku i prostredie, hovorí 20 000 hodnotení a každú chvíľu pribúdajú nové. Keďže pivárne a puby patria k najnavštevovanejším, aj hodnotení majú najviac. Aura v Trnave získala už 25 poznámok, košický Beer House 34 a Bratislavský meštiansky pivovarom dokonca 80 poznámok.
