V horúcich letných dňoch si mnohí obzvlášť radi pomaškrtíme na chladivej zmrzline. Jej rodným bratom je ovocný sorbet. Ten však kuchári často zaraďujú na jedálne lístky aj z iného dôvodu – chcú pomôcť nášmu zažívaniu.
Dnes už asi ťažko niekto zistí, čo bolo skôr: zmrzlina alebo sorbet. Veľmi sa totiž podobajú. V oboch prípadoch ide o zmrazenú tekutinu do podoby krému. Kuchárske príručky však hovoria, že kým v zmrzline by mala dominovať sladká smotana a vajcia, sorbet by mal byť ľahšou, menej tukovou alternatívou, kde by smotanu malo nahrádzať mlieko, ba neraz stačí aj obyčajná voda. Hlavnou zložkou má ale byť ovocie alebo ovocné šťavy. Pre sorbety je tiež typické, že nie sú zvyčajne také hladké ako zmrzlina, lebo voda – aj v mlieku – sa rýchlo zráža do ľadových kryštálikov.
Sladký sneh
Historické dokumenty hovoria, že na rozdrvenom ľade ochutenom medom a ovocnou šťavou si pochutnávali už starí Gréci a Egypťania. Pravdaže, iba tí z vyšších kruhov, lebo mrazničky vtedy neexistovali a uchovávať ľad nebolo také jednoduché. Recept na zmrzlinu zo smotany údajne priniesol do Európy v 13. storočí z Číny známy cestovateľ Marco Polo. Iní zase pripisujú tento vynález rímskemu vládcovi Nerovi, ktorý keď sa so svojimi vojskami šplhal alpskými priesmykmi, zmiešaval sneh s vínom a medom a pripravoval z toho výborný dezert. Slovo sorbet má ale pravdepodobne arabský pôvod, kde má aj podobu šerbet a znamená to sladký sneh. Ako sme sa na Slovensku a v Čechách dostali k slovu zmrzlina, nie je ťažké uhádnuť. Chceli sme mať niečo originálne, pochádzajúce z našich jazykov. O autorovi tohto slova však nie je známe nič. Mimochodom, zmrzlinový kornútok patentovali v USA v roku 1903, o necelé dve desaťročia tam začali predávať aj nanuk s drievkom. V bývalom Česko-Slovensku začali mrazené krémy vyrábať priemyselne v roku 1949 v mliekarni Laktos v Prahe.
Nič nie je nemožné
Mraziarenský priemysel všetko zamiešal a nájsť niekedy rozdiel medzi zmrzlinou a sorbetom či šerbetom je ťažké. Mliečne súčasti totiž v posledných rokoch v mnohých zmrzlinách, tak ako aj iných dezertoch a pekárenských výrobkoch, nahradili lacnejšie rastlinné tuky. A ovocie i ovocné šťavy a drene zase rôzne syntetické príchute.
Celosvetovo je údajne aj v súčasnosti najobľúbenejšou zmrzlinou vanilková. Na Slovensku roky nesporne nasledovali v poradí čokoládová, karamelová, oriešková a citrónová. V súčasnosti je však všetko inak. Sortiment zmrzlín, mrazených krémov, sorbetov i ľadových treští je čoraz väčší a majú chute a príchute, o ktorých sme donedávna ani netušili. V zmrzlinových pultoch nájdete aj také druhy, ako je napríklad mochitová, cokies, rochero či marshmallow. Na dovolenke v Thajsku vám ponúknu zmrzlinu zo sladkej kukurice, v Japonsku je zase z tam tak obľúbeného zeleného čaju. Skrátka, čo krajina, to iné chute. Často používajú miestne bylinky, ako je bazalka a mäta, ba i jedlé kvety.
Po sladkých aj slané
A prichádzajú stále nové chute. Po sladkých aj slané. Kto by sme pred pár rokmi vedel predstaviť napríklad zmrzlinu zo zelenej japonskej chrenovej pasty wasabi, talianskeho balzamika skombinovaného s rôznymi druhmi tropického ovocia. Ba sú zmrzlinárne či reštaurácie, kde vám ponúknu aj tento ľadový výrobok s chuťou rockfortu či rostbeefu. Vo Veľkej Británii zase prišli výrobcovia s mrazeným krémom s príchuťou obľúbených fish fingers, teda rybích prstov, ale aj zemiakov či kelu.
Nuž a neboli by to Česi, aby nevymysleli mrazenú pochúťku z piva. Pre svetlú pivovú zmrzlinu je typická horká chuť, tmavá je sladšia a vonia karamelom. A vodiči pozor: ak je vyrobená z klasických ležiakov, môže byť naozaj alkoholická.
Lahodný, osviežujúci
Neexistuje vraj iný dezert, ktorý by pri svoje ľahkosti pôsobil tak osviežujúco a lahodne ako sorbet, po taliansky sorbetto, po turecky šerbet, v arabštine zase šarbah.
Konzistenciou sa sorbet podobá kašovitou konzistenciou aj frappé. V USA ale aj iných krajinách jasne odlišujú ice cream – teda zmrzlinu s vyšším obsahom mliečnych surovín, od sorbetu – ovocného krému s minimálnym obsahom mlieka. Jeho druhov je tiež nespočetné množstvo - citrónový, mangový, malinový, jahodový, pomarančový, limetkový, ananásový, broskyňový, marhuľový, ale môže byť šípok či ružových lístkov. A pribúdajú aj sorbety zeleninové, ako napríklad zelerový, feniklový, mrkvový, či z červenej repy
A navštívite Azerbajdžán, spoznáte, že tam pod slovom šerbet rozumujú chladený ovocný nápoj. V Tadžikistane zase takto nazývajú ovocnú zaváraninu z granátových jabĺk, marhúľ , hrozna, jahôd, citrónu či višní.
Výborný na pretrávenie
Ak kuchári zaraďujú sortet/šerbet na jedálne lístky, je to aj z iného dôvodu. Autorka tohto článku si tiež spomína na prvé nevšedné stretnutie s ním. Je to už pár rôčkov dozadu a udialo sa to vo švédskej metropole Štokholm na slávnostnej večeri v istom luxusnom hoteli. Keďže išlo o významné podujatie, na stole nechýbalo ani parádne stvárnené menu. Žiaľ, mnohé výrazy sme my, hostia spoza čerstvo zbúranej železnej opony, neovládali, a tak sme zvedavo čakali, čo nám prinesú. Keď po bohatom predjedle a polievke prišiel na rad sorbet, zdalo sa nám, že organizátori sa po vrecku nebuchli. Už je záver večere a podávajú dezert? pýtali sme sa jeden druhého. Pravdaže, po chvíli nasledoval hlavný chod s obrovským kusiskom bifteku a potom sme sa ešte dočkali aj skvelého dezertu v podobe torty. Sorbet sa totiž podával (a podáva) uprostred menu na pretrávenie, na oddýchnutie si žalúdkov pred ďalším kalorickým hodovaním.
