Na pultoch slovenských mäsiarstiev nájdete minimálne dvadsať druhov párkov od domácich i zahraničných výrobcov: diétne, frankfurtské, viedenské, párky fajn, zipser, spišské aj desiatkové, kokteil párky, párky so syrom, kominárske i diabolské, bratislavské a iné. Čo obsahujú a najmä aký je v nich podiel mäsa, možno zvyčajne zistiť len pozorným čítaním vignety. Neraz sú to veľmi prekvapujúce zistenia, lebo niektoré párky mäso takmer neobsahujú, len kopu sójových a iných náhrad.
A kvalita jednotlivých druhov párkov? Tu funguje systém: pokus-omyl. Najlepšou radou v tomto smere zrejme bude: kupujte ich u alebo od overeného výrobcu.
S horčicou alebo s kečupom?
Párky ale jednoducho patria na jedálne lístky nielen na Slovensku, v Česku, Rakúsku či Nemecku, ale vlastne v celej Európe. Ani v najlepších hoteloch nechýbajú v raňajkovej ponuke jedál. Inde, ako v Európe, by ste však k nim márne čakali horčicu, tatársku omáčku alebo obľúbený chren. V arabských krajinách, ale aj v Ázii, k párkom celkom odlišnej chuti vyrobených zvyčajne z konského mäsa a výrazných korenín, pridávajú kečup. V USA párky s kečupom, alebo horčicou patria k stáliciam vo fast foodoch a pouličných stánkoch s rýchlym občerstvením. Za najlepšie párky na svete sa však považujú frankfurtské párky, ktoré o prioritu dlho bojovali s viedenskými párkami. V čom je rozdiel?
Frankfurtské či viedenské
Spor o pôvod párkov sa vlečie veľmi dlho. Isté je, že vo Frankfurte nad Mohanom poznali skvelé párky už v stredoveku. Ako uvádzajú historické pramene, Johann Georg Lahner, ktorý pochádzal z francúzskej časti Švajčiarska, sa za mäsiara vyučil práve vo Frankfurte. Od roku 1805 však začal vo Viedni vyrábať zo zmesi bravčového a hovädzieho mäsa párky, ktoré mali veľký úspech a po svete sa rozšírili pod názvom viedenské. Do čias jeho vynálezu sa totiž bravčové mäso s hovädzím v párkoch nemiešalo.
Rakúsky Appetit lexikon z roku 1894 nespomína Lahnera, ale píše: Frankfurtské párky z bravčového mäsa, ktorým sú naplnené na hrúbku palca ovčie črevá, patria medzi významné úspechy 19. storočia. Okolo roku 1840 sa do Viedne dostali z južného Nemecka. O hovädzom mäse sa v súvislosti s párkami, ktoré sa konzumovali s chrenom a zapíjali pivom, nehovorí.
Aj Sacher má vlastné
V Rakúsku sa aj v súčasnosti rozlišujú párky prísne podľa receptúry a podielu bravčového a hovädzieho mäsa na základné tri druhy – frankfurtské, viedenské a také, ktoré možno dostať špeciálne iba v hoteli Sacher – sacher párky.
Pravé frankfurtské párky obsahujú 47 percent mäsa prvej triedy, 23 percent tuku druhej triedy a 30 percent vody. Rakúski mäsiari okrem toho vyrábajú pravdaže aj množstvo ďalších druhov párkov, ktoré sú však iba obmenami týchto základných.
O meste klobás a čajovej pochúťke
Pomoranské mesto Rugenwalde bolo koncom 19. storočia označované za mesto klobás a párkov. Vďaka obchodu s týmto gastronomickým sortimentom prekvital aj miestny prístav. Medzi osobnosti, ktoré vo svojej dobe milovali párky a nehanbili sa prejaviť lásku k tomuto jedlu, patril Otto von Bismarck. Železného kancelára, ktorý zjednotil Nemecko, považovali za znalca párkov až do jeho posledných dní života. V roku 1834 založil Karl Mueller mäsiarstvo, ktoré sa špecializovalo na výrobu párkov a klobások. A jeho syn, ktorý pokračoval v otcových stopách, vymyslel špeciálny čajový salám – roztierateľnú paštétu, ktorú veľmi rýchlo distribuovali zabalenú v hodvábnom papieri v drevených škatuliach po celej krajine. Čajové párky, ako ľudovo nazývali túto pochúťku, mal rád aj známy kancelár a vojvodca.
Spišské párky ako viršle
Vlani získali spišské párky, podobne ako lovecká a liptovská saláma, chránené označenie Európskej únie. Európska komisia ich zapísala na zoznam tradičných zaručených špecialít.
Vo svojich pamätiach ich spomína Emo Bohúň, pochutnával si na nich aj prezident T.G. Masaryk , gróf Csáky i veľký jedák maliar Janko Alexy, ktorý ich dokázal na raňajky skonzumovať s manželkou Šárou až kilogram. Neprekážalo mu, že si často pikantnou šťavičkou pofŕkal košeľu, ani že od nich výdatne obaja priberali. Viršle patrili jednoducho k jeho obľúbeným jedlám už od študentských čias strávených v Prahe.
Zipserskí mäsiari Grieger, Blažko, Slafkovský a mnohí ďalší vyrábali párky presne podľa starých receptúr a ponúkali pravidelne ich na mäsiarskom trhu v Spišskom Podhradí. Maliar Janko Alexy v štyridsiatych rokoch minulého storočia podporoval svojho švagra v podnikaní s párkami. Firma Dodo párky však skrachovala aj preto, že príbuzní podnikateľa dokázali s veľkou razanciou skonzumovať zdarma také množstvo párkov, že priviedli firmu na mizinu.
Autor: Eva Nová
