Podľa jedného z najlepších slovenských barmanov Stanislava Vadrnu by mal človek za barpultom poznať dôkladne všetky druhy pitia. „Nápojovú kultúru chápem ako celok a barman musí byť aj vínnym somelierom i odborníkom na pivo.“
Mnohí barmani sa však pivu bránia. Pijú ho, ale robiť s ním v bare? Bratislavčan Adam Lahham z Donovan baru z najstaršieho londýnskeho hotela Brown´s sa však so svojím pivovým miešaným drinkom Over the Rainbow prebojoval medzi Top 10 na svetovej súťaži World Class. „Dnes je na svete toľko druhov piva, že je aj pre naleštený bar česť podávať niekoľko značiek. Aj na Slovensku máme pivné poklady, no kríva marketing a export. Veď tu v Anglicku kúpite napríklad pivá z pivovarnícky nevýznamnej krajiny – Estónska. Chýba mi predaj na bratislavskom letisku. Keď opúšťam Česko alebo Francúzsko, tak sa so mnou rozlúčia iskrivým čapovaným krígľom. Na Slovensku plechovkou.“
Súčasť barovej kultúry
Sto ľudí, sto chutí a sto názorov – tvrdí barman Marián ,Sikky´ Chmel z bratislavského gastrodomu Lemon Tree na adresu spojení piva s pepermintkou, rumom či so sirupmi. Vyznáva klasiku, a to aj v samotnom servise. Hosť nech si vychutná čapovaný nápoj v klasickej pivnej reštaurácii s domácimi jedlami. Aj v bare nech sú viaceré fľašky piva, no, pochopiteľne, barman sa snaží ponúknuť iné produkty.
Majster bartending flairu a ambassador značky Jelinek na Slovensku Tomáš Gyén si zase praje, aby sme k pivu v gastronómii pristupovali s väčšou vážnosťou. „Ako súčasť barovej kultúry si zaslúži kultivovanejšie podávanie a vychutnávanie.“
Pre chef bartendera bratislavského Le club by Medusa a víťaza svetového Finlandia cup ´10 Tonyho Velicha pivo za bar určite patrí, ba dokonca aj do koktailového menu. „Na workshope v Prahe som zažil uznávaného talianskeho bartendra Lucca Cinalliho z londýnskeho Night Jar, ako predstavuje drink z Becherovky cordial, koňaku, vaječného bielka, mrkvy a piva. Chutilo to úžasne.“
Práve pri čapovaní piva začínal svoju kariéru Tomáš Mitrík z bratislavského Sky baru. Z brigády v trenčianskom sídliskovom pohostinstve prešiel postupne za bar aj v Paparazzi či El Gaucho. „Podstata je rovnaká - do krčmárstva i barmanstva treba dať srdce. Aj v tom najposlednejšom podniku v Hornej či Dolnej by mali pivo dobre načapovať, vzdelávať sa o ňom. Do baru prichádza hosť aj pre šou okolo a aj v jednoduchom pohostinstve sa rád pozrie na čapovací obrad. Oboje sa dá pokaziť i dvihnúť do nápojových výšin.“
A rezané pivo má svoje finty
Vrstvovanému nápoju sa vo svete liehovín vraví pousse café, v pivárskom si konzument pýta rezané. Tmavé pivo sa pri rezanom nápoji nalieva spravidla ako prvé. Je to vďaka iracionálnemu pocitu, že bude ťažšie. Vo Vyhniach i Veľkom Šariši na to idú opačne. Prečo?
„Tým, že sme naliali hore aromatickejšie pivo, pohár celkovo lepšie vonia. A vrstvy sa pri pití nemiešajú, až v ústach. Navyše takto získame aj stabilnejšiu a krajšiu penu,“ lobuje za naopak rezané pivo obchodný sládok Pivovarov Topvar Ján Píry.
„Poradie pív závisí od ich hustoty a tá zase od viacerých parametrov. Neplatí, že čím vyššia stupňovitosť, tým vyššia hustota piva,“ dodáva aj ako autor „rezaného rekordu“ z minulého roka. Pohár mal vtedy osem vrstiev vytvorených z piva Pilsner Urquel, Šariš, Veľkopopovický kozel, Šariš Red, Gambrinus, Topvar, Birell a Master.
Nedávno k nim pribudla deviata vrstva – sladový nápoj Redd´s a zároveň Kozla nahradili Smädným mníchom.
Aj dlhoročnému sládkovi dá riadnu námahu poskladať takýto efekt, amatérskemu fajnšmekrovi chýba okrem vedomostí aj výčap a sklad rôznych pív na experimentovanie. Dvoj- až štvorvrstvový nápoj by sme vraj mohli zvládnuť aj doma.
Cez vrstvy piva treba však dovidieť až na dno – sú dôkazom toho, že s tým europivom to nebude také jednoznačné. Aj pivá z veľkovýroby majú rozdielne vlastnosti, inak by sa v pohári hneď zmiešali.
