skúsenostiam.
Od konca mája má reštauračný trh v rakúskom hlavnom meste zaujímavý prírastok. Neďaleko známej „butikovej“ ulice Kärtnerstrasse otvorila spoločnosť Medusa Group Petra Štecku trojpodlažný gastronomický koncept Medusa – s dvoma poschodiami reštaurácie, podzemným barom a veľkorysou terasou. Investícia v objeme 1,7 mil. eur nebola vraj v prvom rade prepočítavaná na mieru efektívnosti či návratnosť, ale chápaná ako prestížna a srdcová záležitosť.
Hostia precíznosť a starostlivú prípravu už za krátky čas fungovania aj ocenili. Takže sa tu nezastavujú len náhodní turisti, ale zvykajú si aj nároční Viedenčania. Treba im udrieť na správnu rakúsku strunu, aj preto by tu našinec márne hľadal bryndzu, strapačky či dokonca akékoľvek dobré slovenské víno (jedinou výnimkou budú pálenky z Jelšoviec). Ale takisto ani žiaden tafelspitz alebo kaiserschmarn. Bolo by trápne, aby sa Slováci snažili o rakúsku kuchyňu. A tak volia radšej medzinárodnú reč – dokonca sa nekoná ani žiadne typické „kleiner schwarzer“, ale v celom svete známe espresso. K tomu cestoviny, ryby, jahňacina, kačacina, tiramisu, creme brullee...
Hostia sa cítia príjemne v prostredí, kde nenájdu žiadne obrusy, aj keď interiér zdobí niekoľko skutočne drahých solitérov. Aj v gastronómii tradicionalistickej Viedne má dnes väčší úspech neformálnejší štýl. No a ceny? Za desať eur tam servírujú biznis obed s predjedlom a hlavným jedlom. Hosť bratislavských prevádzok Medusa Group by sa tam najedol takmer za tie isté peniaze.
Polovica personálu Slováci
V kuchyni od začiatku varí šéfkuchár bývalej Camouflage Peter Duranský, ktorý si vzal so sebou aj niekoľko kolegov. Hostia sa môžu pozerať na ich prácu, pretože aj keď nejde doslova ako front cooking, kuchyňa nie je oddelená od reštaurácie stenou, ani oknami.
Istý šok však zažije slovenský hosť pri poznámke generálneho riaditeľa Roberta Renčoka, že polovicu 60-členného personálu tvoria Slováci. Nielen presťahovaní z iných prevádzok v Bratislave, ale aj žijúci niekoľko rokov vo Viedni. Ako náhle sa rozletel chýr o reštaurácii slovenského majiteľa, začali sa hlásiť záujemcovia. Mentalita nepustí, pre rakúskych podnikateľov sa im totiž vraj pracovalo veľmi ťažko.
Ďalšie prekvapenie čakalo prevádzkovateľov Medusy v bare. „Vzali sme niekoľkých barmanov zo Slovenska, ale kvôli nedostatočnej znalosti nemčiny sme im pridelili len pozíciu barbackov, teda ľudí, čo vzadu pripravujú poháre, suroviny a podobne,“ hovorí R. Renčok. No a „na pľaci“ mali koktaily pripravovať a celkovo sa o hostí starať rakúski barmani. Nezvládli to. Medusania sa išli pozrieť do vychytených konkurenčných podnikov Albertina pasage a Sky bar. Tam sa ich skúsenosť potvrdila. Slovenskí barmani sú o niekoľko tried lepší, vyznajú sa v koktailoch, dokážu miešať vlastné, vedia veľa o značkách alkoholu. Napokon sa ukázalo, že v bare je najdôležitejší celkový „cvrkot“, takže stačí, keď tam jeden dokonale ovláda nemčinu, ostatní si vystačia s dobrou „koktailovčinou“.
Po Meduse aj Primi
„Na Slovensku spomíname neusmievavých čašníkov. Ale aj tu v Rakúsku sa často stane, že čašník odvrkne a keď si dáte iba kávu a nie aspoň pohár šampanského, tak prevráti očami,“ hovorí majiteľ Peter Štecko. K tomu ešte pridáva fakt, že v jeho Primi Eurovea sa denne naje 1500 ľudí. Ak tri percentá odchádzajú nespokojné, vytvára to spolu kus nedobrého chýru „Ale ani v banke, na pošte, v obchode či IT firme by nebola štatistika lepšia,“ pripomína a dodáva, že slovenský personál je nielen pracovitejší, ale sa celkovo vie lepšie stotožniť s podnikom a jeho duchom.
V tomto čase už pracuje na tom, aby sa vo Viedni udomácnila práve jeho sieť Primi - ešte neformálnejšia než samotná vlajková loď Medusa.
