Do záverečnej súťaže sa prepracovalo 70 jedál a porota z nich do finále vybrala 21. Potom už dala slovo verejnosti. Tá hlasovala a vybrala svojich siedmich favoritov.
Na raňajky klobáska aj syr
Ak teda budete v Portugalsku, celkom iste si nezabudnite dať na raňajky nejakú klobásku. Ich výber je veľmi široký, ale odporúčame Alheira de Mirandelu pôvodom z transmontanského regiónu, ktorá sa tiež dostala medzi sedem portugalských gastronomických divov.
Ide o chránenú značku a vyrábať ju môže len sedem certifikovaných producentov, ale každý má svoj vlastný tajný recept. Základnou surovinou je zvyčajne zmes rôznych druhov mäsa – kuracieho, morčacieho, diviny a bravčového z plemena Bisaro. A nesmie chýbať olivový olej a cesnak.
Dobrou voľbou pre chutné raňajky je aj čerstvý chlieb s maslom a ďalší zo siedmich gastronomických divov – syr Queijo Serra da Estrela. Ponúknu vám ho tak v dobrej reštaurácii, ako aj obyčajnej prístavnej krčmičke či supermarkete. Tento polomäkký zrejúci syr typickej žltej farby a najmä s osobitou prenikavou vôňou sa stal pre Portugalcov akousi „inštitúciou“ a zaradil medzi najväčšie svetové syry. Je to zásluha tamojších syrárov, kvalitného mlieka od oviec prírodného plemena chovaných na horských pasienkoch, ale aj horského bodliačia, ktoré sa používa pri zrážaní mlieka. Queijo serra da estrela je výborný aj k poháru dobrého červeného portugalského vínka, napríklad Periquita z vinárstiev v oblasti Azeitao pri Atlantickom oceáne.
Obed prinieslo more
Raňajky máme za sebou, nuž poďme si vybrať zo siedmich gastronomických divov niečo na obed. Začnime kapustovou polievkou caldo verde, ktorú obľubuje vari každý Portugalčan bez ohľadu na to, či ide o chudobného človeka alebo boháča. Je to hustý vývar zo zemiakov, kapusty, cibule, cesnaku a nesmie chýbať klobása chourico. Čo si budeme hovoriť, dosť sa podobá slovenskej kapustnici, ibaže kapusta je nekvasená. O oboch týchto polievkach sa spieva aj v niektorých pesničkách.. Legendárna fado speváčka Amália Rodrigues, v piesni A Casa Portuguesa o caldo verde nôtila: „Málo je dosť, trochu viac dôvodom na oslavu, jednoducho vždy toľko, čo treba na prežitie.“
Hlavným jedlom by mohlo byť arroz de marisko, teda ryža s plodmi mora. Nuž, kde inde, ako v krajine, ktorú morské vody obmývajú? Ryža a morské potvorky sú suroviny, ktoré k sebe výborne pasujú. Najlepšia verzia tohto jedla vraj pochádza z pláže Vieira de Leiria, kde ho varia v hlinených hrncoch a na stôl vám ho prinesú tak, že z neho ešte stúpa para.
Jedlom, ktoré sa dá konzumovať v ktorúkoľvek časť dňa, sú sardinha assada, teda grilované sardinky. Sú plné vône, obsahujú aj omega 3 kyseliny a toto skromné jedlo nesmie chýbať v Portugalsku na stole pri nijakých oslavách. Najlepšie grilované sardinky vraj robia v okolí Lisabonu a Setúbalu. Mali by byť upečené na rozpálenom uhoľnom grile a podávané s miešaným šalátom z čerstvej zeleniny s čiernym korením a kvapkami olivového oleja navrchu. A ako príloha stačia krajce čerstvého chleba.
Na večeru pečené prasiatko
Ak vám bude ešte málo, ochutnajte určite leitão da Bairrada, teda bairradské prasiatko. Musí však ísť o plemeno Bisaro, Malhado de Alcobaca alebo Bairradinus, ktoré v Portugalsku chovajú špeciálne na tieto účely. Prasiatka pečú v peci vykurovanej drevom a podávajú sa na teplo i na studeno s pečenými zemiakmi alebo čipsami a splátkami pomaranča. Chrumkavá kôrka i šťavnaté mäsko sú veľkou lahôdkou.
Niečo sladké na záver
Keď nastane čas na dezert, v Portugalsku nezaváhajú. V tomto prípade vôbec niet pochýb, čo vám ponúknu. Bude to isto-iste pastel de Belém. Je to najobľúbenejšia portugalská maškrta, medzinárodne chránená značka, čosi ako pre Francúzov creme brullé alebo pre Rakúšanov štrúdľa. Recept na pastel de Belém je údajne najlepšie stráženým štátnym tajomstvom a prechádza celými generáciami.
Príbeh tejto delikatesy sa začal písať v roku 1837. Recept na ne našiel istý mních v jeronimskom kláštore, ale nevedel ich piecť. A tak sa dal dokopy s brazílskym boháčom žijúcim v Lisabone. Spolu si otvorili pekáreň v štvrti Belém. Obchod začal rýchlo prosperovať. A Belém, ktorý bol dovtedy iba nezaujímavým predmestím Lisabonu, začali navštevovať davy.
Tieto koláčiky vyzerajú aj dnes rovnako ako pred vyše 170 rokmi. Sú to vlastne košíčky z jemného lístkového cesta naplnené našľahaným vanilkovým krémom, posypané škoricou a cukrom a na záver zapečené do chrumkava. Mali by sa konzumovať teplé.
Ak budete bývať v dobrom hoteli, pravdepodobne vám donesú zo dva na ochutnanie na izbu a ponúknu aj balíček domov ako suvenír pre blízkych. A ak si ich budete chcieť kúpiť priamo v spomínanej cukrárni v Beléme, pripravte sa na to, že si budete musieť odstáť rad medzi stovkami záujemcov.
