Na radu domácich som si v New Yorku dala čerstvo upečený bagel (čítaj bejgl, ale v starom Prešporku či Poľsku sa vravelo bágel – s dlhým „á“) a k tomu krémový Philadelphia cheese. Mňam! Boli to výborné raňajky. Bagel vám v bistre rozkroja, potrú maslom, zvyčajne na tanier pridajú praženicu a marmeládu. Labužníci si však pýtajú bagel obložený plátkami solenej hovädziny a nakladaných uhoriek, s horčicou a majonézou. Inou obmenou je šunka a plátok syra čedar. Štíhle dámy by dali dušu za bagel so špenátom. A keď chce niekto niečo sladké, je tu bagel s čučoriedkami, s jablkom alebo s pomarančovým želé.
Kde sa vzali?
V starých kronikách sa píše, že toto obľúbené americké pečivo chlebového typu v tvare kolieska s otvorom uprostred pochádza z Európy. V roku 1610 v Krakove dostala žena, keď otehotnela, pekný bagel. Navliekla si ho na zápästie a pýšila sa ním ako náramkom. Keď poľský kráľ Jan Sobieski v roku 1683 pri Viedni porazil Turkov, viedenský pekár mu z vďaky priniesol plný košík čerstvo upečených baglov.
V New Yorku sa objavili bagle niekedy pred rokom 1880 a podľa nich susedia v okolí spoznávali židovských prisťahovalcov z východnej Európy. Všetko sa to údajne začalo tým, že poľský emigrant v malej pekárničke z jednoduchého cesta z múky, vody, kvasníc a soli sformoval valčeky, stočil ich do prstenca tak, aby v strede zostala vždy rovnaká dierka. Prstence (v nemčine beigel znamená prsteň, resp. bugel – náramok) vhodil na pár sekúnd do vriacej vody a potom ich piekol v peci. Do zlatista upečené bagle ešte horúce ponavliekal na palice a jeho synovia ich ráno roznášali v okolí od domu k domu.
Roztierateľný syr
Ozajstná éra baglov nastala v USA, keď sa v roku 1880 objavil roztierateľný syr Philadelphia cheese. Dopyt po bagloch vzrástol aj v nežidovských komunitách. V roku 1905 v New Yorku založili Medzinárodný zväz výrobcov baglov (International Bagel Union), a tak vznikol monopol chrániaci tajomstvo výrobcov baglov. Združoval okolo 300 pekárov. Hovorí sa, že v New Yorku bolo ľahšie dostať sa na lekársku fakultu, ako za učňa do pekárne na bagle.
Zmrazovanie posunulo vývoj
Hoci sa nevie presne, kto bagle do USA priniesol, vie sa však, kto má zásluhu na ich terajšej popularite. Ten človek sa volá Harry Lender. Bol to poľský emigrant, ktorý prišiel do USA v roku 1927. Vo vlastnej garáži si založil malú pekárničku na bagle a jeho syn Murray mu ich už ako 11-ročný počítal. A jeho bol aj nápad z 50. rokov bagle zmrazovať, čo umožnilo rozšíriť ich výrobu i distribúciu aj do vzdialených miest. Spolu so svojimi súrodencami potom postavili niekoľko fabrík a rozšírili výrobu. Hoci firmu neskôr predali, dodnes je lídrom ich výroby.
Murray Lender bol aj tvárou reklamnej kampane, kde osobne presviedčal Američanov, aby vymenili raňajkové tousty za bagle. Podarilo sa mu to. Dnes sa predávajú v každých potravinách a fast foodoch a sú súčasťou raňajok takmer v každej bežnej americkej rodine.
Bagel si ako pečivo získal veľa priaznivcov vďaka dlhej trvanlivosti. Vnútri je hutný, nevysychá, má krehkú kôrku, ale na rozdiel od bežného pečiva sa nedrobí. Ak si dáte bagel bez masla a sladkých topingov, je celkom diétny. Obsahuje minimum tuku a vďaka tomu má len 200 kalórií. Zasýti viac ako croissant, mufina alebo donut, s ktorými v USA súperí v obľúbenosti.
Ktoré sú najlepšie?
New York City sa hrdí tým, že vyrába najlepšie bagle na svete. Montreal oponuje: Nie! Naše bagle sú najlepšie! U nás sa pečú v peciach na drevo a do vriacej vody dávame skaramelizovať med. Preto sú naše bagle chutnejšie. Globalizácia biznisu zaplavila baglami nielen celé USA a Kanadu, Veľkú Britániu a Austráliu. Vrátila ich aj tam, odkiaľ prišli – do Európy. Bagle kúpite dnes aj v Bratislave v jednej zo sietí fast foodov.
Autor: Darina Gyurkovicsová
