Johann Wolfgang Goethe sa raz ospravedlňoval za svoje neveľmi vydarené verše tým, že sa v ktoromsi hostinci nedobre najedol kyslej kapusty. Nemci sú vo všeobecnosti známi ako veľkí jedáci, a stáročiami vytvorili pestrú a bohatú kuchyňu s množstvom prekvapení.
Dlhý čas bolo Nemecko voľným združením miest, lén a kniežactiev a práve toto žičilo bohatstvu kulinárstva. Miestne kuchynské zvyklosti sa menili vzhľadom na podnebie, ale aj na zámožnosť a ambície obyvateľov. Aj v súčasnosti sa nemecká kuchyňa delí na tri oblasti: iná je ťažká, kaloricky bohatá kuchyňa v chladnejšej severnej časti. Stredné pásmo od Saska po Westfálsko sa zasa vyznačuje pestrými a bohatými jedlami, kým kuchyňa južnej časti je chutná a ľahká a odborníci ju prirovnávajú k moselskému vínu.
Korytnačky a škovránky
Nielen na svetských, ale aj na cirkevných statkoch a u bohatých kupcov sa kedysi v Nemecku podávali originálne jedlá. Patrila medzi ne korytnačia polievka, ktorá mimochodom dodnes predstavuje osobitú lahôdku v slávnom hoteli Berlín v hlavnom meste Nemecka. Bobrie stehienka, škovránčie paštéty a dusené mihule sa rokmi stali už históriou. Raky a ryby varené vo víne možno však okoštovať v niektorej z renomovaných reštaurácii nielen v Berlíne a Bonne, ale aj v Düsseldorfe, Frankfurte a iných mestách. Pravdaže, obyčajní ľudia kedysi jedávali prevažne kapustu s bôčikom, halušky a šošovicu, čo vlastne zostalo ľudovým zvykom dodnes.
O národnom jedle
Na pravidelnom Oktoberfeste v Mníchove, ale aj iných mestách sa každoročne možno presvedčiť, že medzi národné jedlá Nemcov v súčasnosti nepatrí iba pečený bôčik s dusenou kapustou a knedľami, ale aj pečienka a grilované kolená s hrachom či rozmanité klobásky. Mäso je vo všeobecnosti základom nemeckej gastronómie: obľúbené je hovädzie, baranie, teľacie, bravčové i divina. Kuchári pripravujú nekonečné množstvá gulášov, pečienok, rolád, rezňov a karbonátok. Všetko dopĺňajú množstvom korenín, sušeného ovocia, vína a piva. Väčšina z jedál vďačí za svoju obľúbenosť barónovi Fridrichovi von Holstein, ktorý kedysi šetril čas, a preto chcel mať na tanieri všetko naraz aj s prílohami. Vznikol holsteinský rezeň, ktorý sa stal základom pre prípravu ďalších jedál.
Hus je kráľovná
Pre jedného je priveľa, pre dvoch primálo – prízvukujú Nemci o svojej najobľúbenejšej hydine. Hus je kráľovnou nedeľných obedov a príjemných posedení s priateľmi. Za najväčšiu pochúťku nemeckí labužníci považujú prsia mecklenburskej husi a osobitú polievku, ktorú tvorí husacia krv so sušeným ovocím.
V jednom hrnci
O nemeckej šporovlivosti svedčí jedlo z jedného hrnca, ktoré reprezentuje širokú škálu chutí, a preto sa eintopf pokladá za základ nemeckej kuchyne. Nie vždy však ide iba o zvyšky mäsa, zemiakov a zeleniny z predchádzajúceho dňa. Často je to pokrm pripravovaný z najkvalitnejších surovín a korenín. Aj pri slávnostnej príležitosti môžete preto dostať na stôl Wurz fleisch - ktorý tvorí teľacie srdce, pečeň, slezina, jazyk a ďalšie vnútornosti.
Čo nikdy nechýba?
Na nemeckom stole nikdy nechýba chlieb a soľnička. Nemci chlieb zahrýzajú takmer ku všetkému. V tejto veľkej krajine pečú preto aj v súčasnosti okolo 200 druhov chleba a pečiva. Mnohé gazdinky majú vlastné recepty, ktoré patria medzi rodinné striebro a dedia sa z pokolenia na pokolenie. Okrem toho v mnohých mestách fungujú pekárne, do ktorých si každý môže priniesť doma zarobený bochník podľa vlastného dômyselného receptu.
Okrem „božieho daru“ je súčasťou nemeckej gastronómie pivo, ktoré má po stáročia jedinečnú chuť. Už v 16. storočí prijali špeciálny zákon na výrobu piva, ktorý platí s menšími doplnkami dodnes. Prikazuje pivo vyrábať iba z chmeľu, jačmeňa, kvasníc a vody. A pretože Nemci zákony dodržiavajú s takmer vojenskou disciplínou, ich pivo stále nemá na svete konkurenciu.
Autor: Eva Nová
