Pesto doputovalo z Talianska, na Slovensku dostalo medvediu podobu

V týchto dňoch letí vo viacerých slovenských reštauráciách pesto s medvedieho cesnaku, byliny z našich lúk a hájov. Originálne pesto však docestovalo z Talianska. Zvyčajne býva z bazalky, ale vo výbere byliniek sa fantázii medze nekladú.

V Taliansku patria cestoviny s pestom k jedným z najobľúbenejších jedál. Pesto má aj iné použitie, napríklad na dochutenie či dekoráciu jedál, ozvláštni aj omáčky.

V mažiari najlepšie

Slovo pesto vzniklo z talianskeho pestare, teda drviť. Kedysi sa na drvenie surovín používali drevené alebo porcelánové mažiare. V súčasnosti ich nahradili mixéry, ale niektorí kuchári tvrdia, že stykom s kovom strácajú bylinky na svojej typickej vôni, a tak by mal mať mažiar stále prednosť.

O väčšine typických národných jedál či pochutín platí: čo gazdinka či kuchár, to iný recept. Pesto nie je výnimkou. Najznámejším a najpopulárnejším druhom tejto pasty je však nesporne pesto genovese zo severnej časti Talianska – Ligúrie, z mesta Janova. Nesmie v ňom chýbať bazalka, olivový olej, cesnak, oriešky by mali byť píniové a súčasťou je syr. V tomto prípade parmezán reggiano a ovčí syr pochádzajúci z ostrova Sardínia – pecorino sardo, známy aj pod názvom fiore sardo.

• V starom Ríme nazývali pesto morterum, čo bol drvený syr s cesnakom a bylinkami.

• Bazalka prišla do Talianska zo severnej Afriky, ale domestikovali ju v Indii.

• Prvý recept na pesto sa objavil v kuchárke La Cuciniera Genovese, ktorú napísal v roku 1863 Giovanni Battista Ratto.

• V Európe sa k bazalke ako k „svojej“ plodine hlásia aj Francúzi. Pestujú ju najmä v Provensálsku.

Čo región, to iná chuť

Pesto sa najčastejšie podáva ako omáčka na cestovinách uvarených al dente. V Janove vám ho najskôr dajú na mandilli de sæa, špirálovitých makarónoch cavatappi či širokých rezancoch ferttuccini. Často sa do tohto jedla pridávajú aj varené zemiaky a zelené fazuľky. Obľúbené je aj pesto s tenučko nakrájanými rajčinami či zemiakmi. Výborné ochutí aj omáčky, ktoré sa hodia najmä k hydine. Moderní kuchári radi používajú pesto aj ako farebnú dekoráciu jedál na veľkých tanieroch.

Inou verziou je pesto alla Siciliana, známe aj ako pesto rosso, teda červené pesto. Jeho základom sú rajčiny, pričom píniové oriešky nahrádzajú mandle. Bazalky sa podľa tohto receptu pridáva pomenej. Pesto alla Calabrese, teda po kalábrijsky, je zase ostrejšie – nechýba v ňom biele a čierne korenie. V niektorých oblastiach Talianska k bazalke pridávajú aj mätové lístky.

Provensálske pesto, nazývané pistou, obsahuje bazalku, zelený petržlen a cesnak, ale chýbajú píniové oriešky. Podľa moderných receptov tam pridavajú parmezán, alebo iný druh syra. Pesto doniesli Taliani aj do Argentíny, kde žije početná talianska komunita. V Peru nájdete na jedálnych lístkoch tallarines verdes, teda zelené rezance.

Vo svete sa medzitým zrodili všelijaké iné recepty na výrobu pesta – napríklad z čiernych olív, koriandru, špenátu, ba dokonca aj z húb. Píniové oriešky môžu nahádzať okrem mandlí aj kešu oriešky a chutné je aj s vlašskými či búrskymi orechmi.

A pesto z medvedieho cesnaku by sa celkom pokojne mohlo nazývať pesto alla Slovakia. Veď tejto byline sa v tunajších horách ohromne darí a výborne chuťovo nahradí bazalku.

Limbora, limbora

Poznáte pesničku Limbora, limbora, kde sa spieva o tom, že padajú oriešky milej do dvora? Nuž ide borovicový strom – limbu, ktorý rastie najmä vo vysokých oblastiach, na Slovensku konkrétne v Tatrách. A limbové oriešky sú jedlé, chuťou podobné píniovým. Obľubujú ich najmä v Rusku.

Hlavné správy zo Sme.sk

Dominik Graňák.
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Pellegrini si vybral hanbu

Ak to povie Fico, premiér urobí hocičo.

Peter Tkačenko
Revír Dunaj
Čínsky chocholatý pes menom Chase.

Neprehliadnite tiež

Je výberová káva vždy zárukou úspechu?

Káva je rituál, láska, závislosť, náboženstvo a zodpovednosť. Tieto hodnoty určite zdieľa každý, kto sa čo i len trochu zaujíma o tento všeliek.

Desať receptov na najlepšie zimné dezerty s medom

Koláče, zákusky aj drobné pečivo.

Čokoládová marlenka
Špagety. Varíte ich správne?

Hostinec U Iváka je záhorská istota

Bez nadsádzky sa dá povedať, že v Hostinci u Iváka sa písali dejiny Záhorskej Bystrice. Veď od roku 1928, kedy ho manželia Štefan a Paula Ivákovci otvorili, nebolo v obci vážnejšej udalosti, ktorá by s týmto miestom nebola nejako spojená. Na to sa usilujú nadviazať aj noví prevádzkovatelia.

Zámocká palacinkáreň – Miesto, kde sa mení obyčajné na neobyčajné

Zámocká palacinkáreň je miesto, kde na Vás čakajú jedninečné palacinky, príjemná obsluha a posedenie s nádychom zámockej histórie.