V Taliansku patria cestoviny s pestom k jedným z najobľúbenejších jedál. Pesto má aj iné použitie, napríklad na dochutenie či dekoráciu jedál, ozvláštni aj omáčky.
V mažiari najlepšie
Slovo pesto vzniklo z talianskeho pestare, teda drviť. Kedysi sa na drvenie surovín používali drevené alebo porcelánové mažiare. V súčasnosti ich nahradili mixéry, ale niektorí kuchári tvrdia, že stykom s kovom strácajú bylinky na svojej typickej vôni, a tak by mal mať mažiar stále prednosť.
O väčšine typických národných jedál či pochutín platí: čo gazdinka či kuchár, to iný recept. Pesto nie je výnimkou. Najznámejším a najpopulárnejším druhom tejto pasty je však nesporne pesto genovese zo severnej časti Talianska – Ligúrie, z mesta Janova. Nesmie v ňom chýbať bazalka, olivový olej, cesnak, oriešky by mali byť píniové a súčasťou je syr. V tomto prípade parmezán reggiano a ovčí syr pochádzajúci z ostrova Sardínia – pecorino sardo, známy aj pod názvom fiore sardo.
• V starom Ríme nazývali pesto morterum, čo bol drvený syr s cesnakom a bylinkami.
• Bazalka prišla do Talianska zo severnej Afriky, ale domestikovali ju v Indii.
• Prvý recept na pesto sa objavil v kuchárke La Cuciniera Genovese, ktorú napísal v roku 1863 Giovanni Battista Ratto.
• V Európe sa k bazalke ako k „svojej“ plodine hlásia aj Francúzi. Pestujú ju najmä v Provensálsku.
Čo región, to iná chuť
Pesto sa najčastejšie podáva ako omáčka na cestovinách uvarených al dente. V Janove vám ho najskôr dajú na mandilli de sæa, špirálovitých makarónoch cavatappi či širokých rezancoch ferttuccini. Často sa do tohto jedla pridávajú aj varené zemiaky a zelené fazuľky. Obľúbené je aj pesto s tenučko nakrájanými rajčinami či zemiakmi. Výborné ochutí aj omáčky, ktoré sa hodia najmä k hydine. Moderní kuchári radi používajú pesto aj ako farebnú dekoráciu jedál na veľkých tanieroch.
Inou verziou je pesto alla Siciliana, známe aj ako pesto rosso, teda červené pesto. Jeho základom sú rajčiny, pričom píniové oriešky nahrádzajú mandle. Bazalky sa podľa tohto receptu pridáva pomenej. Pesto alla Calabrese, teda po kalábrijsky, je zase ostrejšie – nechýba v ňom biele a čierne korenie. V niektorých oblastiach Talianska k bazalke pridávajú aj mätové lístky.
Provensálske pesto, nazývané pistou, obsahuje bazalku, zelený petržlen a cesnak, ale chýbajú píniové oriešky. Podľa moderných receptov tam pridavajú parmezán, alebo iný druh syra. Pesto doniesli Taliani aj do Argentíny, kde žije početná talianska komunita. V Peru nájdete na jedálnych lístkoch tallarines verdes, teda zelené rezance.
Vo svete sa medzitým zrodili všelijaké iné recepty na výrobu pesta – napríklad z čiernych olív, koriandru, špenátu, ba dokonca aj z húb. Píniové oriešky môžu nahádzať okrem mandlí aj kešu oriešky a chutné je aj s vlašskými či búrskymi orechmi.
A pesto z medvedieho cesnaku by sa celkom pokojne mohlo nazývať pesto alla Slovakia. Veď tejto byline sa v tunajších horách ohromne darí a výborne chuťovo nahradí bazalku.
Limbora, limbora
Poznáte pesničku Limbora, limbora, kde sa spieva o tom, že padajú oriešky milej do dvora? Nuž ide borovicový strom – limbu, ktorý rastie najmä vo vysokých oblastiach, na Slovensku konkrétne v Tatrách. A limbové oriešky sú jedlé, chuťou podobné píniovým. Obľubujú ich najmä v Rusku.
