Príprava slovenských šéfkuchárov a ich zahraničných kolegov sa nedajú ani porovnať. Veď v zahraničí pôsobia aj kuchárske tímy, ktoré sa zaoberajú výlučne prípravou na medzinárodné kulinárske majstrovstvá. Ich materiálna podpora, sponzoring od dodávateľov a celkové možnosti sú pre našu malú krajinu v nedohľadne. O to viac teší, že Slovensko sa prebojovalo medzi krajiny, ktoré si z Dubaja predsa len nejakú tú medailu odniesli.
Kulinárske mravenisko
Vyše 1300 súťažiacich v 22 kategóriách znamená absolútnu raritu svojho druhu – čo do kvantity i kvality. Svojich fanúšikov si tam totiž nájdu aj naozaj zvláštne kategórie, napríklad, nové trendy arabskej kuchyne, tímové vyrezávanie z ľadu či menu pre vegetariánov. „Obdivujem organizátorov, ako to vôbec dokážu zvládnuť, pritom nič nemešká, nič sa nezasekne.“ doteraz sa čuduje aj jeden z účastníkov Jaroslav Cabúk: „Naraz bežali tri cukrárske kategórie: svadobná torta, tanierový dezert a dozdobovanie torty v stanovenom časovom limite. Do toho borci vysekávali ľadové sochy, mäsiari vykosťovali jahňatá a ryby. My, kuchári, sme naživo pred zrakmi divákov varili lososa a jahňacie stehno, iní vystavovali 5-chodové menu, ďalší arabskú hostinu.“
Účasť nad medailu
Za trištvrte hodiny musel mať kuchár navarené i ozdobené – J. Cabúk chcel tzv. marshallov z Medzinárodnej asociácie kuchárov a cukrárov WACS ohúriť napríklad, lososom s mätou a limetkou, pečeným v parmskej šunke a servírovaným na restovanej zelenej špargli spolu s penou zo zemiakov a wasabi koreňa. V jahňacej kategórii si zase vymyslel tortičku z jahňacieho mäsa so šampiňónmi, doplnenú štuchanými sladkými zemiakmi s cesnakom a mladým špenátom. Ocitol sa síce len v pásme štvrtých miest (čo znamená diplom bez medaily), samotnú účasť však hodnotí ako k nezaplateniu.
Traja medailisti
V rybacej kategórii sa lepšie darilo Jurajovi Hruškovi, ktorý získala bronz tak, ako aj pred dvomi rokmi. Jeho terajší lososový filet grilovaný na vulkanickej soli, doplnený roládkou zo zubáča a špenátu, podávaný s cviklovým rizotom s parmezánom, riasou nori a hráškovým pyré s mätou obsahoval až 19 surovín. Ďalšie bronzové medaily sa ušli Mirovi Milučkému a Tiborovi Samaranskému, obom za jahňacie jedlá.
Súťaž nie je reštaurácia
Dva diplomy si cenia aj cukrári – otec a syn – Anton a Michal Baniarovci: „Súťažné dezerty nemajú veľa spoločného s dezertmi v reštauráciách. Nielenže sú omnoho menšie, ale sa skladajú aj z veľa častí, najmenej z piatich. Každý dezert musí mať svoju pevnú časť - korpus, náplň, omáčku, ovocie alebo jadrovinu a dekoráciu. Môže obsahovať aj zmrzlinu, sorbet, želé... Čím viac vecí a chutí je na tanieri spolu zladených, tým lepšie.“
Dezerty na tanieroch sa však nesmú podobať v tvaroch, farbách, rozložení či omáčke. Hodnotenie záleží aj od konkrétneho komisára. Niektorí dávajú veľký dôraz na to, aby sa dal dezert servírovať aj v prevádzke, iným ide len o prezentáciu na súťaži.
Špeciálne oko poroty na detaily a technické parametre varenia spomína aj Juraj Hruška: „Jeden z porotcov má dokonca na starosti iba dodržiavanie HACCP.“ Zaujalo ho stále napredovanie gastronómie a techniky varenia, ktorými sa prezentoval tím z Azerbajdžanu či Arménska, ale aj Ruska a Poľska. „Čo ma osobne veľmi mrzí, akosi neviem presvedčiť porotcov o potrebe jesť obilniny, pohánku či jačmenné krúpy.“
Lepšie ako minulý rok?
V roku 2011 získali slovenskí kuchári na dubajskej kulinárskej súťaži jedno striebro a jeden bronz, v tomto roku tri bronzové. Kapitán a šéfkuchár Juraj Hruška, momentálne pripravujúci vlastné gastroaktivity, patrí k dubajským harcovníkom. Už druhý raz do Dubaja cestoval aj Anton Baniar a Michal Baniar z rodinnej spoločnosti Gerardin v Púchove. Slovenskú gastronómiu reprezentovali aj:Jaroslav Cabúk, šéfkuchár hotela Thermia Palace v Piešťanoch, Karol Sklenár, šéfkuchár penziónu Energetik v Demänovskej doline, Miro Milučký, šéfkuchár hotela Gálik vo Veľkých Pavloviciach, Tibor Samaranský, šéfkuchár Vinum Galeria Bouzen v Pezinku a Michal Milec z penziónu Vŕšky v Terchovej.
