Nuž treba povedať, že to nebola urážka, ale kompliment. Lebo táto ružová, voňavá saláma s typickými bielymi štvorčekmi tuku v reze, ktorej môže konkurovať v Taliansku vari iba sušená šunka proscciutto, je najpreferovanejšou lahôdkou v tejto krajine. Jej ročná produkcia sa pohybuje okolo dvoch milión ton a je súčasne najpredávanejším talianskym mäsovým výrobkom v zahraničí. V ostatnom čase nechýba ani na pultoch slovenských mäsiarstiev či tanieroch slovenských reštaurácií.
Pochúťka z Bologne
Originálna mortadela, ktorej rodokmeň je vskutku obdivuhodný, pochádza z Bologne. Práve tam bol v minulosti ešte za čias cisára Augustiána veľmi rozšírený chov prasiat. Podľa archeologických nálezov z miestneho historického múzea sa možno dozvedieť, že okrem chovateľstva sa v tých končinách zaoberali so spracovaním bravčového mäsa.
Názory na vznik názvu známej pochúťky sa rôznia: niektoré pramene hovoria o myrte, ktorou kedysi klobásu korenili, iní zasa o koreninách z východu. Vďaka bolonským mäsiarom sa mortadela stala už v 13. storočí miestnou špecialitou, ktorej receptúru i spôsob výroby tajili.
Po jej tajomstve pátrali mnohí, napríklad, dominikánsky mních Jean Babtiste Labat, ktorý o mortadele publikoval v Amsterdame štúdiu už začiatkom osemnásteho storočia. Píše v nej o tom, že mäso pochádza z divokých prasiat, zjemňuje ho však hovädzina a teľacina. Iné teórie však tvrdia, že výnimočnú chuť získava táto ružová saláma z práve narodených oslíkov. Keby to však bola pravda, dnes by v Taliansku už nežil ani jediný somár.
Pre bohatých aj chudobných
Dobové pramene prezrádzajú, že v roku 1666 vyrobili 724 libier tejto salámy. V tom čase bola trikrát drahšia ako šunka a putovala na panské stoly do Francúzska a Nemecka. Jej chuť kedysi bola veľmi silnou kombináciou sladkého a slaného, nesmela v nej chýbať škorica, klinčeky ani muškátový oriešok. Podľa nariadenia Európskeho spoločenstva z roku 1992 pochádza mortadela so značkou kvality iba z mesta Bologna, kde jej výroba sa stáročiami stala dokonale prepracovanou.
Každý svoju
Mortadella di Bologna – teda tú najpravejšiu taliansku salámu vyrábajú výhradne z bravčového pliecka, ktoré je kombinované so šunkou a bravčovým bôčikom. Je bohatá na pigmenty a má znížený obsah vody. V tvare kociek sa do zmesi vkladá tridsať percent tuku, samozrejme nechýba soľ, celé aj mleté korenie. Ak sa však mortadela vyrába v Modene, pridáva sa do nej cesnak, klinčeky, koriander, škorica, víno a pistácie. Každý jej výrobca ju v Taliansku ochucuje podľa svojich predstáv. Inak je to v regiónoch Emília a Ferrara, odlišne v Toskánsku, Benátsku či v Trente a Piemonte. Všade je táto saláma osobitá, má trocha odlišnú chuť – vždy však aromatickú bez stopy dymu. V Ríme dokonca môžete dostať aj špecialitu nazývanú mortazza. Ide o čerstvú pizzu, ktorá je s plnkou z mortadely a chutí aj najväčším labužníkom.
Čím ju zapiť?
Jej chuť sa zvýrazní so šumivým vínom ale dobré je k nej zapíjať Lambrusco, alebo vína značiek Bonarda a Barbera. Ich obsah alkoholu je jemný a slúžia na vyrovnanie korenia a prírodných olejov, ktoré mortadela obsahuje.
Autor: Eva Nová
