SME

K padajúcemu lístiu patria horúce gaštany

Keď začne na jeseň zima vchádzať pod nechty, niet lepšieho spôsobu na zohriatie rúk a polahodenie maškrtného jazýčka, ako dať si horúce pečené gaštany. Aj kuchári to vedia a dokážu z gaštanov robiť hotové zázraky.

Starší radi spomínajú, že vôňa a chuť pečených gaštanov patrili k chladným jesenným či predvianočným dňom. V mnohých mestách je to tak dodnes, ibaže ponúkané gaštany sú už až na ojedinelé prípady z dovozu. Gaštanovníkové stromy na Slovensku na mnohých miestach zničili choroby a veľké problémy majú aj v najväčšej slovenskej gaštanici pri Modrom Kameni. Museli tam vyvinúť veľké úsilie, aby im stromy navždy „neodišli“. Časť z nich zachránili vďaka grantu, ale ešte nie je nič vyhrané.

Turci alebo Rimania?

SkryťVypnúť reklamu

Jedlé gaštany pochádzajú zo Stredomoria a severnej Afriky. Traduje sa, že do južných oblastí Slovenska ich priviezli v čase stredovekých nájazdov Turci, ale iné zdroje zase hovoria, že to bolo už dávno predtým, pred dvoma tisícročiami vďaka Rimanom.

Zdravý strom gaštana jedlého vie byť štedrý - na jeseň dá 150 až 200 kilogramov plodov. V modrokamenskom regióne ich v dobrých rokoch dopestujú približne 30 ton.

Z hľadiska veľkosti a kvality plodov sa za najlepšiu odrodu považujú tzv. „maróny“. Nielenže sú sladučké, ale aj sa aj ľahko čistia od šupky. Na Slovensku sa ale zatiaľ pestujú len menšie odrody. V supermarketoch nájdete najmä gaštany dovezené z Talianska, Turecka, Španielska ale aj iných krajín.

Chorváti sa radi chvália lovranskými gaštanmi a označujú ich za jedny z najlepších na svete. Táto odroda je v kvarnerskom regióne endemická. Vznikla krížením domácich odrôd s dovezenými z Ďalekého východu lovranskými námorníkmi. Obyvatelia Lovranu sú na svoje gaštany veľmi hrdí a v októbri im venujú tri víkendy, kedy ich môžu prísť ochutnať hostia z celého sveta.

SkryťVypnúť reklamu

Podobne ako zemiaky

V minulosti patrili gaštany medzi bežné potraviny aj v chudobnejších rodinách, napríklad v spomínanej oblasti Modrého Kameňa. Mali podobné využitie ako zemiaky. Gazdinky z nich robili kaše, používali ako prílohu k mäsu. Aby bolo viac hmoty, neraz primiešali veľkú fazuľu, ktorá má podobnú chuť ako gaštany. Mnohí výrobcovia gaštanového pyré to tak robia aj dnes.

Jemná nasládla chuť robí z gaštanov obľúbenú pochúťku. Pripravujú sa varením vo vode alebo pečením. Gaštanové pyré kuchári radi používajú ako náplň do pečiva, ale v kuchyni majú aj iné pestré uplatnenie. Napríklad moriak plnený gaštanovou plnkou patrí v niektorých krajinách k tradičným vianočným pokrmom. V cukrárskom priemysle sa používa gaštanová múka pri výrobe placiek, kaší, v kombinácii s inými prísadami i na výrobu špeciálnych cestovín. K obľúbeným regionálnym špecialitám patrí aj gaštanové pivo, likéry alebo kandizované gaštany. Vo Francúzsku pripravujú aj gaštanový nugát, čo je zmes gaštanov, karamelu a medu.

SkryťVypnúť reklamu

Zdroj vitamínov

  • Plody gaštana sú vďaka vysokému obsahu škrobu i sacharidov veľmi výživné.

  • Majú veľa bielkovín (ktoré ľudské telo ľahko spracúva) i tukov (esenciálne mastné kyseliny).

  • Sú zdrojom vitamínov najmä skupiny B, E a C.

  • Plody gaštana obsahujú minerálne látky draslík, fosfor, horčík, vápnik a železo, ale aj ďalšie dôležité látky pre zdravie – karotén, biotín a kyselinu pantoténovú.

Záchrana najväčšej slovenskej gaštanice

Vďaka úspešnému projektu, ktorý spracovala samospráva Modrého Kameňa, sa vlani podarilo v najväčšej slovenskej gaštanici nad mestom zachrániť desiatky stromov. Získaný grant z eurofondov vo výške vyše 86-tisíc eur použili aj na založenie výskumnej stanice. Gaštanové stromy v tejto lokalite začali zachraňovať naozaj v hodine dvanástej. Väčšina stromov trpí chorobou, ktorú spôsobuje rakovinotvorná huba Cryphonectria parasitica. Napriek záchranným opatreniam sa však v modrokamenskej gaštanici šíri aj ďalej, a preto treba pokračovať v likvidácii napadnutých suchých stromov. Huba sa na Slovensku vyskytuje od roku 1976, ale v Európe sa objavila už niekoľko rokov predtým. Podľa odhadov je v okolí Modrého Kameňa nakazených až 80 % z približne 3500 stromov gaštana jedlého. Príčinou je nedostatočná starostlivosť a ošetrovanie. Väčšina stromov sa totiž v rámci reštitúcii vrátila pôvodným majiteľom, ale mnohí sa o ne nestarajú. Podobná situácia je aj v iných približne 200 lokalitách Slovenska, kde sa gaštanové stromy ešte nachádzajú. Spomínaná choroba sa vyskytuje asi na štvrtine z nich.

Komerčné články

  1. Takto má vyzerať dostupný biznis notebook
  2. Tajomstvo najšťastnejších krajín sveta
  3. Za dovolenkové škody vyplatila Allianz o 41 percent viac
  4. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  5. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta
  6. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete?
  7. Letný literárny výber vložený v denníkoch SME a Korzár
  8. Sviatočný Devín otvárame pre všetkých
  1. Za dovolenkové škody vyplatila Allianz o 41 percent viac
  2. Takto má vyzerať dostupný biznis notebook
  3. Tajomstvo najšťastnejších krajín sveta
  4. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  5. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta
  6. Kaufland pozýva na letnú oslavu plnú farieb: príde Tina aj Kali
  7. Letný literárny výber vložený v denníkoch SME a Korzár
  8. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete?
  1. Hotely Falkensteiner: Letný raj na chorvátskom pobreží 6 846
  2. Črevné problémy, pohlavné choroby či poškodenie kože 6 796
  3. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete? 5 599
  4. Nízke úspory a dôchodky? Tieto 3 faktory ovplyvnia Slovensko 4 422
  5. Ako často treba čistiť fasádu? Niektoré si vystačia samy 3 104
  6. Sviatočný Devín otvárame pre všetkých 3 100
  7. McDonald’s otvoril svoju prvú reštauráciu v Spišskej Novej Vsi 2 150
  8. Nový symbol Bratislavy je hotový. Pozreli sme sa, ako vyzerá 1 957
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Eva a Peter Janíčkovci

Keď Eva a Peter Janíčkovci začali budovať Château Gbeľany, mali jasnú víziu - vytvoriť miesto, kde reštaurácia nebude len súčasťou hotela, ale samostatným dôvodom na návrat.


Cenu za TOP inováciu si odniesol autor projektu Štefánik - odkaz pre 21. storočie Matúš Tomáška.


TASR
Najviac bodov v kraji získala reštaurácia hotela Château Gbeľany.

Gault&Millau dal odporúčania.


Top reštaurácie do 10 eur.

Reštaurácie z bedekra Gault&Millau.


7
SkryťZatvoriť reklamu