K padajúcemu lístiu patria horúce gaštany

Keď začne na jeseň zima vchádzať pod nechty, niet lepšieho spôsobu na zohriatie rúk a polahodenie maškrtného jazýčka, ako dať si horúce pečené gaštany. Aj kuchári to vedia a dokážu z gaštanov robiť hotové zázraky.

Starší radi spomínajú, že vôňa a chuť pečených gaštanov patrili k chladným jesenným či predvianočným dňom. V mnohých mestách je to tak dodnes, ibaže ponúkané gaštany sú už až na ojedinelé prípady z dovozu. Gaštanovníkové stromy na Slovensku na mnohých miestach zničili choroby a veľké problémy majú aj v najväčšej slovenskej gaštanici pri Modrom Kameni. Museli tam vyvinúť veľké úsilie, aby im stromy navždy „neodišli“. Časť z nich zachránili vďaka grantu, ale ešte nie je nič vyhrané.

Turci alebo Rimania?

Jedlé gaštany pochádzajú zo Stredomoria a severnej Afriky. Traduje sa, že do južných oblastí Slovenska ich priviezli v čase stredovekých nájazdov Turci, ale iné zdroje zase hovoria, že to bolo už dávno predtým, pred dvoma tisícročiami vďaka Rimanom.

Zdravý strom gaštana jedlého vie byť štedrý - na jeseň dá 150 až 200 kilogramov plodov. V modrokamenskom regióne ich v dobrých rokoch dopestujú približne 30 ton.

Z hľadiska veľkosti a kvality plodov sa za najlepšiu odrodu považujú tzv. „maróny“. Nielenže sú sladučké, ale aj sa aj ľahko čistia od šupky. Na Slovensku sa ale zatiaľ pestujú len menšie odrody. V supermarketoch nájdete najmä gaštany dovezené z Talianska, Turecka, Španielska ale aj iných krajín.

Chorváti sa radi chvália lovranskými gaštanmi a označujú ich za jedny z najlepších na svete. Táto odroda je v kvarnerskom regióne endemická. Vznikla krížením domácich odrôd s dovezenými z Ďalekého východu lovranskými námorníkmi. Obyvatelia Lovranu sú na svoje gaštany veľmi hrdí a v októbri im venujú tri víkendy, kedy ich môžu prísť ochutnať hostia z celého sveta.

Podobne ako zemiaky

V minulosti patrili gaštany medzi bežné potraviny aj v chudobnejších rodinách, napríklad v spomínanej oblasti Modrého Kameňa. Mali podobné využitie ako zemiaky. Gazdinky z nich robili kaše, používali ako prílohu k mäsu. Aby bolo viac hmoty, neraz primiešali veľkú fazuľu, ktorá má podobnú chuť ako gaštany. Mnohí výrobcovia gaštanového pyré to tak robia aj dnes.

Jemná nasládla chuť robí z gaštanov obľúbenú pochúťku. Pripravujú sa varením vo vode alebo pečením. Gaštanové pyré kuchári radi používajú ako náplň do pečiva, ale v kuchyni majú aj iné pestré uplatnenie. Napríklad moriak plnený gaštanovou plnkou patrí v niektorých krajinách k tradičným vianočným pokrmom. V cukrárskom priemysle sa používa gaštanová múka pri výrobe placiek, kaší, v kombinácii s inými prísadami i na výrobu špeciálnych cestovín. K obľúbeným regionálnym špecialitám patrí aj gaštanové pivo, likéry alebo kandizované gaštany. Vo Francúzsku pripravujú aj gaštanový nugát, čo je zmes gaštanov, karamelu a medu.

Zdroj vitamínov

  • Plody gaštana sú vďaka vysokému obsahu škrobu i sacharidov veľmi výživné.

  • Majú veľa bielkovín (ktoré ľudské telo ľahko spracúva) i tukov (esenciálne mastné kyseliny).

  • Sú zdrojom vitamínov najmä skupiny B, E a C.

  • Plody gaštana obsahujú minerálne látky draslík, fosfor, horčík, vápnik a železo, ale aj ďalšie dôležité látky pre zdravie – karotén, biotín a kyselinu pantoténovú.

Záchrana najväčšej slovenskej gaštanice

Vďaka úspešnému projektu, ktorý spracovala samospráva Modrého Kameňa, sa vlani podarilo v najväčšej slovenskej gaštanici nad mestom zachrániť desiatky stromov. Získaný grant z eurofondov vo výške vyše 86-tisíc eur použili aj na založenie výskumnej stanice. Gaštanové stromy v tejto lokalite začali zachraňovať naozaj v hodine dvanástej. Väčšina stromov trpí chorobou, ktorú spôsobuje rakovinotvorná huba Cryphonectria parasitica. Napriek záchranným opatreniam sa však v modrokamenskej gaštanici šíri aj ďalej, a preto treba pokračovať v likvidácii napadnutých suchých stromov. Huba sa na Slovensku vyskytuje od roku 1976, ale v Európe sa objavila už niekoľko rokov predtým. Podľa odhadov je v okolí Modrého Kameňa nakazených až 80 % z približne 3500 stromov gaštana jedlého. Príčinou je nedostatočná starostlivosť a ošetrovanie. Väčšina stromov sa totiž v rámci reštitúcii vrátila pôvodným majiteľom, ale mnohí sa o ne nestarajú. Podobná situácia je aj v iných približne 200 lokalitách Slovenska, kde sa gaštanové stromy ešte nachádzajú. Spomínaná choroba sa vyskytuje asi na štvrtine z nich.

Hlavné správy zo Sme.sk

Dominik Graňák.
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Pellegrini si vybral hanbu

Ak to povie Fico, premiér urobí hocičo.

Peter Tkačenko
Revír Dunaj
Čínsky chocholatý pes menom Chase.

Neprehliadnite tiež

Je výberová káva vždy zárukou úspechu?

Káva je rituál, láska, závislosť, náboženstvo a zodpovednosť. Tieto hodnoty určite zdieľa každý, kto sa čo i len trochu zaujíma o tento všeliek.

Desať receptov na najlepšie zimné dezerty s medom

Koláče, zákusky aj drobné pečivo.

Čokoládová marlenka
Špagety. Varíte ich správne?

Hostinec U Iváka je záhorská istota

Bez nadsádzky sa dá povedať, že v Hostinci u Iváka sa písali dejiny Záhorskej Bystrice. Veď od roku 1928, kedy ho manželia Štefan a Paula Ivákovci otvorili, nebolo v obci vážnejšej udalosti, ktorá by s týmto miestom nebola nejako spojená. Na to sa usilujú nadviazať aj noví prevádzkovatelia.

Zámocká palacinkáreň – Miesto, kde sa mení obyčajné na neobyčajné

Zámocká palacinkáreň je miesto, kde na Vás čakajú jedninečné palacinky, príjemná obsluha a posedenie s nádychom zámockej histórie.