František Masný (37)
Učňovské roky si odkrútil na Orave – v Námestove. Zatúžil však po medzinárodných skúsenostiach, a tak sa vybral do Nemecka i Rakúska, kde pracoval ako hlavný kuchár či zástupca šéfa. Po návrate domov zakotvil v kuchyni štvorhviezdičkovom hoteli Villa Nečas a neskôr v Hoteli Diplomat v Rajeckých Tepliciach. V súčasnosti zúročuje svoje bohaté gastronomické skúsenosti v reštaurácii Gold Wing v Žiline.
-
Čo je najkrajšie a najťažšie na vašom povolaní?
Najkrajšie je to, keď môžete ľuďom robiť vašou prácou radosť, vidíte, že hostia sú spokojní a radi sa vracajú. Naše povolanie patrí síce k najstresovejším a najťažším vôbec, ale zároveň určite aj najkreatívnejším.
- Ako sa dá spoznať dobrý kuchár?
Stačí, keď sa ráno pozriem do zrkadla (smiech). Ale ak mám odpovedať vážne, myslím si, že každého kuchára chváli jeho práca a hostia. Nestačí mať len skvelo zariadenú kuchyňu a používať prvotriedne suroviny, lebo aj tie sa dajú nesprávnym postupom ľahko pokaziť.
-
Prečo je medzi šéfkuchármi tak málo žien?
To je záhada aj pre mňa. Mám pár tipov, prečo tomu asi tak je, ale nechcem nikoho nahnevať. Raz som túto otázku položil istej kolegyni a tá mi odpovedala asi takto: Chlapi berú varenie ako hobby, ale ženy musia variť aj doma a koho by to stále bavilo? To sa mi zdá naozaj logická odpoveď.
-
Vo varení akých jedál sa mame (či inej kuchárke v rodine) nikdy nevyrovnáte?
Kuchyňa mojej mamy je naozaj skvelá a je toho veľa, čo by stálo za pochvalu. Sú to hlavne starodávne jedlá, ale segedínsky guláš robí naozaj unikátny.
-
Vaše najobľúbenejšie jedlo?
To sa ma pýta kdekto, ale nemám na to odpoveď. Nie som prieberčivý a zjem naozaj každé dobre pripravené a dochutené jedlo.
-
Akú zvláštnosť by ste chceli raz navariť?
Zvláštnosť asi nie je dosť dobrý termín v gastronómii, lebo keď niekto povie „bolo to také zvláštne“, tak to asi nebolo nič moc.
-
Čo ste ešte nikdy neochutnali; čo túžite okúsiť a čo odmietate?
Nikdy som neochutnal, neochutnám a ani sa nechystám ochutnať hmyz, ktorý s veľkou obľubou konzumujú v ázijských štátoch. Možno by som vyskúšal ako chutí hadie mäso, ale naozaj len vyskúšal. Do väčších experimentov by som už asi nešiel.
-
Aký je váš najoriginálnejší recept?
Ja podľa receptov veľmi nevarím, radšej sa sústreďujem na sezónnosť a čerstvosť použitých surovín.
-
Čo by ste slovenským kuchárom zakázali?
No tak by sa tu dalo rozprávať! Budem asi tvrdý, ale polovici by som určite zakázal variť. Aj keď chyba možno ani nie je tak v samotných kuchároch, ako niekde inde. Napríklad už v školách, alebo v takzvaných manažéroch podnikov, ktorí často ani nie sú od fachu a nerozumejú vareniu. A v neposlednom rade aj v samotných majiteľoch reštaurácií, ktorí sa za každú cenu snažia predať všetko všetkým.
-
Čo je podľa vás kľúčovejšie - suroviny alebo príprava?
Kvalitné suroviny sú dôležité pre výsledný efekt, ale nesprávnou prípravou sa dajú ľahko pokaziť. Načo je kuchárovi napríklad drahá čerstvá ryba, keď ju nevie pripraviť a len ju pečie a pečie, až ju nakoniec nikto nerozozná od takej, čo bola pol roka zmrazená. Všetko je to viac menej len o tom: vedieť a nevedieť, poznať a nepoznať.
- Váš najväčší kuchársky trapas a najväčší úspech?
Snažím sa, aby tých trapasov bolo čo najmenej, ale spomínam si, keď som ešte pracoval v zahraničí, ako sme robili catering na nejakú svadbu. Keď sme s kolegom niesli krásnu svadobnú tortu, tak nám spadla z podnosu priamo pred očami novomanželov. A úspech? V marci som priniesol diplom za štvrté miesto v živom varení z medzinárodnej súťaže v Dubaji.
-
Čím si uctíte milovanú ženu?
Určite dobrou večerou skvelým vínom a kvetmi.
-
Pustíte doma k vareniu aj manželku alebo iných členov domácnosti?
Samozrejme, doma varí aj manželka a varí veľmi dobre. Väčšinou pre návštevy varím ja, alebo to zvládame spoločne. Zo začiatku, keď sme sa zobrali, mala aj trocha strach: čo ja na to. S odstupom času sa už nad tým len pousmejeme.
