Obraz, ktorý sa nám naskytol v blízkosti prímorského historického mestečka Assaouira, pripomínal surealistický film. V korune stromu pri ceste sa prechádzalo vo výške vari tri-štyri metre nad zemou stádo kôz. Nevšímali si nás, ani naše cvakanie fotoaparátov. Spokojne sa popásali na listoch i plodoch. Veru, marocká koza kvôli obľúbenej maškrte aj strom – konkrétne arganový – vyskočí. Vie, čo je dobré.
Berberi, pôvodní obyvatelia Maroka, ich však z arganovníkov často neodháňali, hoci im niekedy výrazne ubrali z úrody. Vedia totiž, že semeno tejto užitočnej dreviny má najlepšiu šancu ujať sa v pôde, ak plod prejde tráviacim ústrojenstvom tohto miestneho druhu kôz.
Podoba s olivovníkmi
Arganovníky (Argania spinosa) sú pomerne zriedkavými drevinami. Stretnúť sa s nimi možno najmä v juhozápadnom Maroku vo vápencovej polopúšti v Suuskom údolia. V menšej miere sa vyskytujú aj mediteránskom regióne Tindouf v západnom Alžírsku a tiež na niektorých miestach Izraelu.
Vzhľadom pripomínajú olivovníky. Vyrastajú do výšky osem až desať metrov a majú sukovité pokrútené kmene. Na rozdiel od olivovníkov sa však ich plodom dostanete ťažšie. Majú totiž pichliače, ktoré vedia pri zbere riadne rozdriapať ruky.
Aj samotné plody, ktoré dozrievajú v júni a júli, sa tvarom podobajú na väčšie olivy. Ibaže po dozretí sú žlté. Aj keď ich kozy milujú a strážcovia lesov ich musia zo stromov v čase dozrievania odháňať, nám príliš nechutili. Šupka je kyslá a hoci dužina pod ňou vonia nasládlo, chutná príliš nie je. Ak sa dostanete k jadru a rozbijete jeho škrupinu, nájdete v ňom malé, na olej bohaté semienko. Občas dve a zriedkavo aj tri.
Nič nezostane nazmar
Pre pôvodné marocké obyvateľstvo – Berberov, býval argan náhradou za olivy. Pravdaže, tie si už dnes môžu obyvatelia kúpiť v supermarketoch, pretože na iných miestach Maroka sa im dobre darí a v ponuke sú aj rôzne importované druhy.
Argan je však argan. Pre Berberov je arganovníkový strom takmer posvätným. V minulosti i dnes. Keďže tento národ patrí a sčasti aj dodnes patrí ku kočovných, vedel, že keď sa usadí v blízkosti alebo priamo v arganovom lese, bude mať postarané o veľa k životu potrebných vecí. Arganovník má totiž široké a prakticky bezodpadové využitie. Okrem toho, že z jeho semien sa vyrába skvelý olej, zoschnutá dužina a výlisky zo semien sú zasa chutným a výživným krmivom pre dobytok. Z arganovníkového dreva sú kvalitné dosky a ani škrupiny zo semien nezostanú nevyužité. V chladných dňoch slúžia na kúrenie a vyhrievanie príbytkov.
Pod ochranou UNESCO
Arganovníkové lesy zaberajú v Maroku 8 280 km² a UNESCO ich vyhlásilo za biosférickú rezerváciu. Ich výmera sa totiž rapídne scvrkla. Za posledných sto rokov asi na polovicu. Dôvodov je viacero – drevo slúži na výrobu dreveného uhlia a výrub pokračuje aj kvôli získaniu pôdy na pestovanie iných plodín. Nádejou pre záchranu lesov je prosperujúci export arganového oleja ako vysoko ceneného produktu.
Hoci sa zdá, že arganovníky rastú v Maroku vo voľnej prírode a zberať ich môže hocikto, nie je to pravda. Zber má prísne pravidlá. Je rozdelený podľa dedín a tradičného práva.
O výrobu ceneného arganového oleja sa poslednom čase stará najmä niekoľko ženských družstiev. Nie je to ľahká práca. Ženy sedia zhrbené na zemi a medzi dvomi kameňmi roztĺkajú škrupiny tvrdých semien, aby odtiaľ vydolovali malé jadierka. Olej, ktorý sa z nich po rozomletí lisuje, vyhľadávajú všetky významné farmaceutické firmy. Inšpiráciu našli u Berberiek. Tie po celé generácie vedeli, že ak si potrú tváre arganovým olejom, výborne ochráni ich pokožku pred horúcim a suchým vetrom vanúcim zo Sahary. Novodobé rozbory ukázali, že to spôsobuje najmä vysoký obsah vitamínu E, ktorý zabraňuje odparovaniu vlhkosti a bunkovému starnutiu.
Obľúbený v kuchyni
A potom je tu kuchynské využitie. Pred tým však treba arganové jadierka najskôr jemne opiecť a až potom lisovať. Olej z nich má potom spomínanú typickú krásnu intenzívnu orieškovú vôňu. Maročanom stačí naliať si trochu takéhoto oleja na misku a namáčať si do neho kúsky chleba, tak ako zvyknú Taliani do olivového oleja.
Radi prilejú pár kvapiek aj na obľúbené marocké jedlo kuskus či do zeleninových šalátov alebo nátierok. A ak chcú sladkú maškrtu – zmiešajú rozomletú jadierkovú pastu nazývanú amla, s trochou mandlí alebo iných orieškov, medom alebo cukrom a natrú si ho na chlieb, podobne ako Američania sójové maslo.
Pre barberské rodiny býval a dosiaľ je argan významnou súčasťou ich stravovania. Veď olej i pasta vyrobené tradičnou metódou – lisovaním za studena - vydrží neskazený aj pol roka a jadierka sa dajú spracúvať aj po niekoľkých rokoch. Neúrody sa preto nemusia obávať, stačí mať dobré zásoby.
Výborný suvenír
Arganový olej sa v posledných rokoch zaradil do zoznamu surovín a jedál modernej zdravej výživy.. Nájdete ho v predajniach s bio výrobkami v Európe i USA, ale radi po ňom siahajú aj špičkoví šéfkuchári, ktorí chcú svojich hostí prekvapiť výnimočnými chuťami či vôňami.
Ak si ho budete chcieť doniesť priamo z Maroka, treba rátať, že štvrťlitrová fľaštička vyjde v prepočte z marockých dirhamov na približne 15 euro. Ľutovať však nebudete. Pár kvapiek urobí aj z obyčajného zeleného šalátu výnimočnú lahôdku.
To, že cena arganového oleja niekoľkonásobne prevyšuje cenu najkvalitnejšieho panenského olivového oleja, nie je náhodná. Na získanie litra oleja treba až 30 kilogramov jadierok.
Prečo je agranový olej taký vzácny?
-
Obsahuje až 80 % nenasýtených mastných kyselín
-
Je odolnejší v oxidácii ako olivový olej
-
Má pozitívny vplyv na obehové funkcie, vyrovnáva úroveň cholesterolu v krvi, znižuje tlak
-
Pomáha predchádzať srdcovým ochoreniam
-
zvyšuje odolnosť organizmu
