Sovie víno nazývané aj perla rabiátov

Za vinárskou zvláštnosťou – vínom zvaným uhudler, stačí zájsť len pár desiatok kilometrov za slovenské hranice. Do rakúskeho Burgenlandu.

Slamené strechy, obrázky svätcov. Okolo štýlových domcov zväčša z nepálenej tehly sú vysadené jablone. Sme vo vinárskej štvrti v Heiligenbrunne, kde je 120 pivníc zo 17. a 18. storočia chránených pamiatkarmi. Vyše päťdesiat z nich zdobia slamené strechy. Ak ich človek chce navštíviť všetky, musí prejsť rovné dva kilometre.

V južnom Burgenlande sa totiž nedarí iba rôznym druhom rajčiakov a tradičnej oranžovej tekvici. Známe víno uhudler si tam chodia vychutnať aj vinárski znalci. A vtedy špekulujú, či im naozaj chutí, alebo je príliš tvrdé. No v každom prípade je dokázané, že je zdravé – na rozdiel od samorodých „dunihlavov“, ktoré sa dorábajú u susedov na Slovensku či v Maďarsku.

S vôňou jahôd

Čo je základom tohto tradičného rakúskeho vína zvláštnej ružovej ale niekedy aj bielej farby, ktoré ohromuje chuťou po lesných jahodách, ale aj čiernych ríbezliach a pripomína slovenské otelo? Uhudler sa vyrába z hrozna odrôd Concord, Delaware, Elvira a Ripatella. Ide o hybridné druhy odolné voči peronospóre, niektorým hubovitým ochoreniam a agresívnym voškám, takže netreba používať postreky. Ba ani veľa hnojenia nepotrebuje.

„Už roky pestujeme tieto sorty a svoje vína prezentujeme pravidelne na tradičnom júlovom letnom festivale vín“, hovorí Klaudia Wolfová, ktorá rovnako ako Eleonora Heindlová, Christa Pfeiferová či Theresia Kaiserová s rodinami desaťročia uchovávajú vo svojich pivniciach uhudler ako osvedčenú miestnu značku.

Ak má niekto záujem o návštevu starobylých vinárskych priestorov, nie je problém. Stačí sa ohlásiť niekoľko dní vopred a návšteva pre skupinky do desať ľudí sa môže konať. Vtedy sa turisti dozvedia, že väčšina odrôd uhudlera má červenú farbu. Vznikli krížením európskych druhov Vitis vinifera so severoamerickými Vitis labrusca a Vitis riparia. Kým americké mu dávajú jahodovú a ríbezľovú chuť, európske zase viac ovocnej.

Toto víno má vysoký obsah pektínov, je zdravé a nedokázali v ňom obsah metanolu ako vo vínach z iných európskych samorodých sort. Keďže všetky druhy uhudlera bývajú kyslé zvyknú ho v Rakúsku nazývať aj perla rabiátov.

Boj so škodcami

V roku 1860 napadli vinice v srdci Európy vošky. Po tom, čo fyloxéra zničila takmer všetky vinice, usilovali sa vinári straty nahradiť pestovaním ríbezlí a dorábaním ríbezľového vína. Hľadali tiež spôsoby ako sa brániť pred škodcami. Zakrátko začali zo Severnej Ameriky dovážať odrody odolné voči voškám a krížiť ich s európskymi. V tom čase nezostalo Európanom nič iné, ako konzumovať víno, ktoré nezodpovedalo ich tradičným chutiam.

Uhudler sprevádzala dlhé roky povesť, že obsahuje zdraviu škodlivý metanol. V 70. rokoch však získal označenie domáci nápoj, čo značí, že jeho výroba bola povolená pre domácu spotrebu. V polovici 80. rokov ho zakázali vyrábať. Bol to dôsledok škandálu práve vo vinárskej oblasti Burgenlandu, s pridávaním zakázaných látok do vín. Tento stav trval až do začiatku 90. rokov, keď sa situácia zmenila.

Regionálna špecialita

Medzi najznámejších bojovníkov za uhudler patrí legendárny Johann Trinkl z Heiligenbrunnu. Je to svojská postava pijana, ale aj obchodníka, ktorý bojuje za svoj kraj a jeho rozvoj.

Heiligenbrunn – kedysi maďarský Szentkút, je obec v burgenlandskom okrese Güssing. Uhudler sa stal jej regionálnou špecialitou. Súčasné rakúske vinárske zákonodarstvo ho však povoľuje vyrábať a predávať ôsmim burgenlandským okresom.

Ako vznikla prezývka

A ako vznikla prezývka uhudlera sovie víno? Ak vraj sedíte pod pergolou s rubínovými strapcami nad hlavou, vychutnávate chlebík s oškvarkovou nátierkou a okoštujete trochu viac tohto vína, začnete sa po hodinke ponášať na výra skalného. Sovička je však múdre zviera, a preto z uhudlera zatiaľ nik neohlúpol.

O hybridných sortách

  • Vinohrady s hybridnými odrodami existujú dodnes aj vo Francúzsku. Vo Švajčiarsku ich nazývajú Americano, v Taliansku zasa Fragola. Sú to pozostatky šľachtenia z druhej polovice 19. storočia, keď vznikli odrody odolné voči hubovitým chorobám.

  • Nevedno, aké vína pili naši prapradedovia. Určite boli kyslastejšie, menej kalorické a väčšinou mali ružovú farbu. Keďže cukor sa začal vyrábať až v tridsiatych rokoch 19. storočia, kyslosť vína znižovali jeho miešaním s vodou.

  • Po ataku fyloxéry koncom 19. storočia šľachtitelia aj na území Slovenska vypestovali a vysadili celý rad odolných odrôd, ktoré sa vo viniciach vyskytujú doteraz. Ide o Noah (biely otelák), Othelo, Baco (talian, molnár), Izabelu, Delawaru, Konkordiu, Muškát Ferdinand Lesseps (vrábeľčinu), Marču, Storadovca (sásoroš) a iné druhy hrozna s podradnou kvalitou.


          Hlavné správy zo Sme.sk

          DOMOV

          Šéf polície Gašpar ide do civilu. Saková plánuje väčšie zmeny

          Ministerka Saková predstaví nového šéfa polície v pondelok. Ohlasuje väčšie zmeny.

          DOBRÉ RÁNO

          Dobré ráno: Fico sa už dohaduje s opozíciou. Čo sa deje v koalícii?

          Ako Most povedal, že nepodporí návrh Smeru.

          TECH

          Pozemské deti nemajú na Marse šancu

          Budú kolonizátormi červenej planéty ľudia so zmenenou DNA?

          Neprehliadnite tiež

          Viete, ako chutí dobrá káva?

          Iba 5 - 10 % ľudí, ktorí pijú kávu, sa zaujíma o kávový svet a vidí hodnotu dobrej a kvalitnej kávy. K zvyšovaniu tohto čísla napomáhajú kaviarne s ponukou kvalitných výberových a filtrovaných káv. Dávajú priestor novým pražiarňam a ukazujú ľuďom, ako chutí dobrá káva.

          Na tradičný japonský ramen chodia do Bratislavy aj Japonci z Olomouca

          O tom, čo znamená pravý tradičný japonský ramen, kde si ho môžete dať a či aj Japonec príde na toto typické národné jedlo do bistra v Bratislave, sme sa rozprávali so spolumajiteľom Gonnsuke Ramen Petrom Bohovom.

          Byť šéfkuchárom znamená kvalitne variť, ale aj pracovať so svojím tímom

          Preto sme vyspovedali šéfkuchára NH Bratislava Gate One, Viliama Turčana, ktorý nám porozprával o svojich začiatkoch, ale aj o miestach, ktoré sa stali inšpiráciou jeho kuchyne.

          Chuť Japonska v Žiline? Aj vy máte príležitosť byť jeho súčasťou

          Japonská kuchyňa sa stáva čím ďalej, tým viac obľúbenou kuchyňou po celom svete. Výnimkou nie je ani Slovensko.

          Miesto, kde sa snúbi tradícia, idylická príroda a prvotriedna gastronómia

          Každá dovolenka, ktorú strávime na vysnenom mieste a s ľuďmi, na ktorých nám záleží, je doslovne rozprávková. Zažiť však rozprávku počas dovolenky neponúka každá destinácia.