Slamené strechy, obrázky svätcov. Okolo štýlových domcov zväčša z nepálenej tehly sú vysadené jablone. Sme vo vinárskej štvrti v Heiligenbrunne, kde je 120 pivníc zo 17. a 18. storočia chránených pamiatkarmi. Vyše päťdesiat z nich zdobia slamené strechy. Ak ich človek chce navštíviť všetky, musí prejsť rovné dva kilometre.
V južnom Burgenlande sa totiž nedarí iba rôznym druhom rajčiakov a tradičnej oranžovej tekvici. Známe víno uhudler si tam chodia vychutnať aj vinárski znalci. A vtedy špekulujú, či im naozaj chutí, alebo je príliš tvrdé. No v každom prípade je dokázané, že je zdravé – na rozdiel od samorodých „dunihlavov“, ktoré sa dorábajú u susedov na Slovensku či v Maďarsku.
S vôňou jahôd
Čo je základom tohto tradičného rakúskeho vína zvláštnej ružovej ale niekedy aj bielej farby, ktoré ohromuje chuťou po lesných jahodách, ale aj čiernych ríbezliach a pripomína slovenské otelo? Uhudler sa vyrába z hrozna odrôd Concord, Delaware, Elvira a Ripatella. Ide o hybridné druhy odolné voči peronospóre, niektorým hubovitým ochoreniam a agresívnym voškám, takže netreba používať postreky. Ba ani veľa hnojenia nepotrebuje.
„Už roky pestujeme tieto sorty a svoje vína prezentujeme pravidelne na tradičnom júlovom letnom festivale vín“, hovorí Klaudia Wolfová, ktorá rovnako ako Eleonora Heindlová, Christa Pfeiferová či Theresia Kaiserová s rodinami desaťročia uchovávajú vo svojich pivniciach uhudler ako osvedčenú miestnu značku.
Ak má niekto záujem o návštevu starobylých vinárskych priestorov, nie je problém. Stačí sa ohlásiť niekoľko dní vopred a návšteva pre skupinky do desať ľudí sa môže konať. Vtedy sa turisti dozvedia, že väčšina odrôd uhudlera má červenú farbu. Vznikli krížením európskych druhov Vitis vinifera so severoamerickými Vitis labrusca a Vitis riparia. Kým americké mu dávajú jahodovú a ríbezľovú chuť, európske zase viac ovocnej.
Toto víno má vysoký obsah pektínov, je zdravé a nedokázali v ňom obsah metanolu ako vo vínach z iných európskych samorodých sort. Keďže všetky druhy uhudlera bývajú kyslé zvyknú ho v Rakúsku nazývať aj perla rabiátov.
Boj so škodcami
V roku 1860 napadli vinice v srdci Európy vošky. Po tom, čo fyloxéra zničila takmer všetky vinice, usilovali sa vinári straty nahradiť pestovaním ríbezlí a dorábaním ríbezľového vína. Hľadali tiež spôsoby ako sa brániť pred škodcami. Zakrátko začali zo Severnej Ameriky dovážať odrody odolné voči voškám a krížiť ich s európskymi. V tom čase nezostalo Európanom nič iné, ako konzumovať víno, ktoré nezodpovedalo ich tradičným chutiam.
Uhudler sprevádzala dlhé roky povesť, že obsahuje zdraviu škodlivý metanol. V 70. rokoch však získal označenie domáci nápoj, čo značí, že jeho výroba bola povolená pre domácu spotrebu. V polovici 80. rokov ho zakázali vyrábať. Bol to dôsledok škandálu práve vo vinárskej oblasti Burgenlandu, s pridávaním zakázaných látok do vín. Tento stav trval až do začiatku 90. rokov, keď sa situácia zmenila.
Regionálna špecialita
Medzi najznámejších bojovníkov za uhudler patrí legendárny Johann Trinkl z Heiligenbrunnu. Je to svojská postava pijana, ale aj obchodníka, ktorý bojuje za svoj kraj a jeho rozvoj.
Heiligenbrunn – kedysi maďarský Szentkút, je obec v burgenlandskom okrese Güssing. Uhudler sa stal jej regionálnou špecialitou. Súčasné rakúske vinárske zákonodarstvo ho však povoľuje vyrábať a predávať ôsmim burgenlandským okresom.
Ako vznikla prezývka
A ako vznikla prezývka uhudlera sovie víno? Ak vraj sedíte pod pergolou s rubínovými strapcami nad hlavou, vychutnávate chlebík s oškvarkovou nátierkou a okoštujete trochu viac tohto vína, začnete sa po hodinke ponášať na výra skalného. Sovička je však múdre zviera, a preto z uhudlera zatiaľ nik neohlúpol.
O hybridných sortách
-
Vinohrady s hybridnými odrodami existujú dodnes aj vo Francúzsku. Vo Švajčiarsku ich nazývajú Americano, v Taliansku zasa Fragola. Sú to pozostatky šľachtenia z druhej polovice 19. storočia, keď vznikli odrody odolné voči hubovitým chorobám.
-
Nevedno, aké vína pili naši prapradedovia. Určite boli kyslastejšie, menej kalorické a väčšinou mali ružovú farbu. Keďže cukor sa začal vyrábať až v tridsiatych rokoch 19. storočia, kyslosť vína znižovali jeho miešaním s vodou.
-
Po ataku fyloxéry koncom 19. storočia šľachtitelia aj na území Slovenska vypestovali a vysadili celý rad odolných odrôd, ktoré sa vo viniciach vyskytujú doteraz. Ide o Noah (biely otelák), Othelo, Baco (talian, molnár), Izabelu, Delawaru, Konkordiu, Muškát Ferdinand Lesseps (vrábeľčinu), Marču, Storadovca (sásoroš) a iné druhy hrozna s podradnou kvalitou.
Autor: Eva Nová
