Škola varenia Chefparade nestojí na šéfkuchárskych celebritách

Polotovary plné prídavných látok, slimačia obsluha, nudné a všade sa opakujúce menu, bagety za astronomické ceny... Je dosť dôvodov, prečo sa naučiť narábať s nožom a vareškou.

„Do tefalu len cvrkneme zo tri kvapky oleja, vložíme tam nakrájanú zeleninku a krátko pomiešame. Vezmeme za hrsť ryžových rezancov... tie sme namáčali asi hodinu v studenej vode, ale nevarili... a pozor, nedávajte teplú, rezance by sa lepili. Pomiešame, pridáme kúsky kuracieho mäska a môže byť trocha čerstvého koriandru... Nech sa páči, ovoňajte vňaťku, niekomu to bude príjemné, akoby s vôňou citróna... ale komu to skrátka nevonia, nikdy koriandru nepríde na chuť. Na záver dochutíme rybacou omáčkou... nevoňajte, lebo páchne, len si z fľaše kvapnite na prst a oliznite. Dajte kolovať... ”

Vaškovi Šulcovi stačilo desať minút na to, aby nielen pripravil chuťovo i vizuálne dokonalé ľahké jedlo, o ktoré sme sa takmer pobili, ale vyslovil a ukázal priamo „na pľaci“ desiatky kuchárskych postupov, pravidiel, skúseností, rád, informácií. Potvrdilo sa to miliónkrát omieľané, že raz vidieť (no a potom aj vlastnoručne zopakovať) je viac než stokrát počuť.

Vareškový boom

V poslednom desaťročí to ľudí prudko „chytilo“. Chcú o jedle počuť, vzdelávať sa, pozerať, čítať a predovšetkým – po ére podčiarkovania výhod fast foodu a polotovarov – si jedlo sami s láskou a zaujatím pripravovať. A tak sa vytvoril priestor pre takmer presilu kuchárskych show a televíznych relácií, ale aj kurzov.

Využili ho podnikaví kulinárski nadšenci v Budapešti, keď začiatkom tohto storočia otvorili Chefparade – školu varenia pre laikov. Získala taký úspech a ohlas, že o niekoľko rokov neskôr sa toto logo uviedlo do života aj v Prahe. No a opäť ubehlo zopár rôčkov, kým dali kamaráti hlavu dohromady a vznikla aj Chefparade v Bratislave.

Nielen Talian to vie

„Vždy som mal dobrý vzťah ku gastronómii, aj keď sa moje vzdelanie a práca uberali iným smerom, ” hovorí majiteľ bratislavskej Školy varenia Milan Zekucia, ktorý sa z Ostravy presťahoval spolu s manželkou Slovenkou do Bratislavy.

Má čo povedať predovšetkým k príprave samotných lektorov. Pôsobil totiž niekoľko rokov ako školiteľ v manažérskych kurzoch, kde prednášal o komunikačných a predajných technikách, skúsenostiach, pravidlách. Možno sa podujme aj na kurzy indického varenia, nakoľko tam počas vysokej školy rok pôsobil. Tam sa mu vžila zásada používania čerstvých, poctivých surovín, nevšedné a prekvapivo chutné kombinácie zeleniny, korenín, prísad.

Na čerstvosti a krátkej tepelnej úprave je založená aj Škola varenia. Napomáhajú tomu aj police s exotickými potravinami, ktoré si fanúšikovia orientálnej kuchyne (alebo fusion) môžu aj kúpiť. Mimochodom, meno Zekucia vraj podľa istého profesora pramení v talianskej podobe Zekucci. Napriek tomu sa majiteľ Chefparade necíti byť nielen Talianom, ale nevyznáva ani kult talianskej kuchyne: „Aj v iných kútoch zeme využívajú jednoduché postupy a lokálne, čerstvé suroviny. Takže sa vyhýbam nálepkám konkrétnej etnickej kuchyne. Aj keď, samozrejme, talianska, alebo stredozemská kuchyňa sú tiež témami kurzov.“

Kuchári zo zákulisia

„Nejde o kurzy pod vedením kuchárskych celebrít. V gastronomickej brandži pracuje dosť šéfkuchárov, ktorých hostia reštaurácií bežne nemôžu poznať. Ale len približne desatina z nich dokáže byť aj dobrým lektorom, teda má schopnosti vysvetľovania, vystupovania a nie je im to nepríjemné. Predsa len, toto remeslo je viac založené na práci v zákulisí kuchyne, medzi hrncami.“

V začiatkoch Chefparade na Slovensku vypomáhajú aj pražskí kuchári. Spomínaný Vašek Šulc (predtým šéfkuchár reštaurácií Divinis, La scena či Louka Lu) sa špecializuje na mäso, steaky, ryby, taliansku kuchyňu. Michal Nevtípil v súčasnosti pracuje v pražskom hoteli Barceló a zaoberá sa francúzskou, českou kuchyňou i varením s deťmi. Zo slovenských mien sa predovšetkým na sladkých kurzoch objaví Stefan Kiss – dvorný šéfkuchár spoločnosti Nestlé a finalista niekoľkých medzinárodných súťaží gastroprofesionálov. Na lektorskú cestu sa pripravujú ďalší slovenskí šéfkuchári, ktorí však neprestávajú variť vo svojich „domovských“ reštauráciách.

Tisíc tajných grifov

Ako chutia a voňajú klíčky hrášku, že sa do prípravy karamelu hodí viac práškový cukor, ako sa palacinka „nasosá“ pomarančového džúsu a ako sa flambuje, že mäkučký steak sa dá urobiť aj z húževnatejšieho mäska... Je jasné, že na objavenie drobných, no dôležitých fínt by kuchár-amatér potreboval aj tri životy. Ale školy varenia sú dôležité aj pre čosi iné. Ich absolventi posúvajú nahor latku aj profesionálnej gastronómi. Určite sú neskôr náročnejší aj na jedlo v reštaurácií.


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Zomrel bývalý šéf BMG Invest Vladimír Fruni

Vladimírovi Frunimu operovali vo Veľkej Británii žlčník, zomrel doma po návrate z nemocnice.

EKONOMIKA

Môžu vám zvýšiť cenu uprostred viazanosti, ako to urobilo UPC?

Aj keď človek podpíše viazanosť, nemá istotu, že ju aj dokončí.

KOMENTÁRE

Náhorný Karabach chce byť veľmocou. Vďaka jeseterom

Zásah z frontovej línie prežili len statočné ryby.

Neprehliadnite tiež

Boli ste sa už niekedy najesť v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to

Aj v priemyselnej zóne sa dá nájsť výborné miesto na večeru.

Staré Dobré Mexiko v Prešove: Už rozumieme prečo východniari chvália Šariš

Myslím, že naša premiéra v Prešove dopadla úspešne.

Piano Club v Prievidzi: Plzeň s kuracími dinosaurami

Aj v Prievidzi dostanete nefiltrovanú Plzeň z tanku. Stojí za to.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop