„Do tefalu len cvrkneme zo tri kvapky oleja, vložíme tam nakrájanú zeleninku a krátko pomiešame. Vezmeme za hrsť ryžových rezancov... tie sme namáčali asi hodinu v studenej vode, ale nevarili... a pozor, nedávajte teplú, rezance by sa lepili. Pomiešame, pridáme kúsky kuracieho mäska a môže byť trocha čerstvého koriandru... Nech sa páči, ovoňajte vňaťku, niekomu to bude príjemné, akoby s vôňou citróna... ale komu to skrátka nevonia, nikdy koriandru nepríde na chuť. Na záver dochutíme rybacou omáčkou... nevoňajte, lebo páchne, len si z fľaše kvapnite na prst a oliznite. Dajte kolovať... ”
Vaškovi Šulcovi stačilo desať minút na to, aby nielen pripravil chuťovo i vizuálne dokonalé ľahké jedlo, o ktoré sme sa takmer pobili, ale vyslovil a ukázal priamo „na pľaci“ desiatky kuchárskych postupov, pravidiel, skúseností, rád, informácií. Potvrdilo sa to miliónkrát omieľané, že raz vidieť (no a potom aj vlastnoručne zopakovať) je viac než stokrát počuť.
Vareškový boom
V poslednom desaťročí to ľudí prudko „chytilo“. Chcú o jedle počuť, vzdelávať sa, pozerať, čítať a predovšetkým – po ére podčiarkovania výhod fast foodu a polotovarov – si jedlo sami s láskou a zaujatím pripravovať. A tak sa vytvoril priestor pre takmer presilu kuchárskych show a televíznych relácií, ale aj kurzov.
Využili ho podnikaví kulinárski nadšenci v Budapešti, keď začiatkom tohto storočia otvorili Chefparade – školu varenia pre laikov. Získala taký úspech a ohlas, že o niekoľko rokov neskôr sa toto logo uviedlo do života aj v Prahe. No a opäť ubehlo zopár rôčkov, kým dali kamaráti hlavu dohromady a vznikla aj Chefparade v Bratislave.
Nielen Talian to vie
„Vždy som mal dobrý vzťah ku gastronómii, aj keď sa moje vzdelanie a práca uberali iným smerom, ” hovorí majiteľ bratislavskej Školy varenia Milan Zekucia, ktorý sa z Ostravy presťahoval spolu s manželkou Slovenkou do Bratislavy.
Má čo povedať predovšetkým k príprave samotných lektorov. Pôsobil totiž niekoľko rokov ako školiteľ v manažérskych kurzoch, kde prednášal o komunikačných a predajných technikách, skúsenostiach, pravidlách. Možno sa podujme aj na kurzy indického varenia, nakoľko tam počas vysokej školy rok pôsobil. Tam sa mu vžila zásada používania čerstvých, poctivých surovín, nevšedné a prekvapivo chutné kombinácie zeleniny, korenín, prísad.
Na čerstvosti a krátkej tepelnej úprave je založená aj Škola varenia. Napomáhajú tomu aj police s exotickými potravinami, ktoré si fanúšikovia orientálnej kuchyne (alebo fusion) môžu aj kúpiť. Mimochodom, meno Zekucia vraj podľa istého profesora pramení v talianskej podobe Zekucci. Napriek tomu sa majiteľ Chefparade necíti byť nielen Talianom, ale nevyznáva ani kult talianskej kuchyne: „Aj v iných kútoch zeme využívajú jednoduché postupy a lokálne, čerstvé suroviny. Takže sa vyhýbam nálepkám konkrétnej etnickej kuchyne. Aj keď, samozrejme, talianska, alebo stredozemská kuchyňa sú tiež témami kurzov.“
Kuchári zo zákulisia
„Nejde o kurzy pod vedením kuchárskych celebrít. V gastronomickej brandži pracuje dosť šéfkuchárov, ktorých hostia reštaurácií bežne nemôžu poznať. Ale len približne desatina z nich dokáže byť aj dobrým lektorom, teda má schopnosti vysvetľovania, vystupovania a nie je im to nepríjemné. Predsa len, toto remeslo je viac založené na práci v zákulisí kuchyne, medzi hrncami.“
V začiatkoch Chefparade na Slovensku vypomáhajú aj pražskí kuchári. Spomínaný Vašek Šulc (predtým šéfkuchár reštaurácií Divinis, La scena či Louka Lu) sa špecializuje na mäso, steaky, ryby, taliansku kuchyňu. Michal Nevtípil v súčasnosti pracuje v pražskom hoteli Barceló a zaoberá sa francúzskou, českou kuchyňou i varením s deťmi. Zo slovenských mien sa predovšetkým na sladkých kurzoch objaví Stefan Kiss – dvorný šéfkuchár spoločnosti Nestlé a finalista niekoľkých medzinárodných súťaží gastroprofesionálov. Na lektorskú cestu sa pripravujú ďalší slovenskí šéfkuchári, ktorí však neprestávajú variť vo svojich „domovských“ reštauráciách.
Tisíc tajných grifov
Ako chutia a voňajú klíčky hrášku, že sa do prípravy karamelu hodí viac práškový cukor, ako sa palacinka „nasosá“ pomarančového džúsu a ako sa flambuje, že mäkučký steak sa dá urobiť aj z húževnatejšieho mäska... Je jasné, že na objavenie drobných, no dôležitých fínt by kuchár-amatér potreboval aj tri životy. Ale školy varenia sú dôležité aj pre čosi iné. Ich absolventi posúvajú nahor latku aj profesionálnej gastronómi. Určite sú neskôr náročnejší aj na jedlo v reštaurácií.
