Prísť neskoro do práce je Japonsku neodpustiteľný hriech. Radového zamestnanca to môže stáť aj miesto. A tak si Japonci radšej privstanú. Ale nielen kvôli tomu, aby nezmeškali do práce. K rannému obradu patrí aj zastaviť sa niekde misoširu.
Túto chutnú hustú polievku, v ktorej plávajú kúsky mäsa od rýb až po bravčové a hovädzie mäso, rôzne druhy zeleniny, morských rias i húb a hlavne nechýba kopa rezancov, podávajú nielen v reštauráciách a bistrách, ale aj hocikde v stánkoch na ulici. Často vidíte úradníkov v tmavých oblekoch a bieloskvúcich košeliach i dámy v elegantných kostýmčekoch, ako si „na stojáka“ dávajú na ulici pri stánkoch na zohriatie a samozrejme zahnanie hladu práve misoširu. Zvlášť vraj chutí po preflámovanej noci v bare či na diskotéke, čo je v súčasnom Japonsku celkom bežný spôsob trávenia voľného času. Japonci však túto polievku jedávajú v ktorúkoľvek dennú i nočnú hodinu.
Slováci ale za misoširu nemusia cestovať do Japonska. Na jedálnom lístku ju dochutenú domácou nakladanou cukinou a opraženou kockou z morského vlka majú napríklad v bratislavskej reštaurácii Fou Zoo.
Jedlo chudobných
Celú japonskú kuchyňu mimoriadne ovplyvňuje pridávanie rôznych druhov omáčok, nazývaných šóju, do jedál. Miso je originálne hustá sójová pasta s vysokým obsahom enzýmov. V súčasnosti sa ale často predáva v sušenej, teda práškovej podobe.
História oboch týchto produktov má korene v Číne. Japonská šóju i miso sú však na rozdiel od čínskych vďaka pridávaniu jačmeňa a iných obilnén výrazne jemnejšie. Základom výrobného procesu je fermentácia a súčasťou aj ryža, soľ a hlavne huba koji (kojikin), ktorá sa používa v iných japonských potravinách či nápojoch, napríklad saké.
Miso môže byť rôznej farby – biele, hnedé, červené, čierne... Záleží od surovín a času fermentácie. Najaromatickejšie a chuťovo najsilnejšie je čierne.
Stovky receptov
Pasta – dochucovadlo miso má široké použitie. Pridáva sa do omáčok, nátierok, pri nakladaní mäsa... a pravdaže je jednou zo surovín pri varení spomínanej polievky misoširu. Tá už vo feudálnom Japonsku patrila vďaka vysokému obsahu vitamínov, proteínov a minerálov k základným jedlám najmä chudobných vrstiev. A národným japonským jedlom zostala dodnes.
Miso nie je však iba súčasťou tradičnej japonskej (i ázijskej), ale aj modernej kuchyne. Japonský kuchár sa skrátka bez neho nezaobíde. Je len na ňom, ktorý z veľkého množstva druhov si vyberie. Základnou chuťou je slanosť, ale iné druhy sú zase sladkasté, kyslé, ovocné... Niektoré sú zase dochutené rybami. Čo kraj, to iný recept, iná chuť.
Samotná výroba miso je pomerne jednoduchá a ešte donedávna si ho každá gazdinka či kuchár vyrábali sami podľa rodinných a iných receptov. V dnešných časoch je to však už rarita, pretože ho už hotové kúpite v každom supermarkete a môžete si vybrať z obrovského množstva druhov. A výrobcovia prichádzajú s novými druhmi orientovanými na zdravú výživu, napríklad s prídavkom kalcia či redukciou soli.
Vedeli ste že:
-
Miso obsahuje živé enzýmy, ktoré napomáhajú tráveniu, ale aj esenciálne vitamíny, minerály a proteíny.
-
Nechýba v ňom kyselina ethyl-esterová, ktorá sa považuje za prevenciu rakoviny.
-
Je prevenciou aj vysokého krvného tlaku, vyživuje pokožku, podporuje správnu črevnú mikroflóru.
-
Znižuje obsah cholesterolu, takže je vhodným prostriedkom na predchádzaniu srdcovo-cievnych ochorení.
-
Obrovská obľuba sóje aj v podobe miso spôsobuje, prečo sa Japonci tak tvrdošijne bránia geneticky modifikovaným odrodám. Verejnosť na to vraj nie je ešte pripravená.
