Rituál konzumovania poležiačky patril v predkresťanskej doby k bežným. Páčilo sa to starým Rimanom i Grékom. Miloval to aj slávny filozof Platón. V posteli nielenže usporadúval študentské semináre, ale tam aj jedával s priateľmi.
Móda konzumácie poležiačky je opäť tu. Napríklad v najväčšom meste thajského ostrova Koh Samui – v Chawengu, otvárajú navečer desiatky takýchto reštaurácii. Nachádzajú sa najmä na piesčitých plážach, kde turisti cez deň naberali bronz. Večer sa tieto miesta menia na reštaurácie. Ležíte si na lehátkach okolo nízkych stolov obklopení množstvom vankúšov a v prípade, že sa vám zachce oddýchnuť si medzi hodovaním, môžete si aj zdriemnuť. Tento spôsob stolovania obľubuje najmä mládež a už podvečer je plno.
Pre každého niečo
Hodovanie poležiačky a polihovanie však nepatrí len k dovolenkových zábavkám. Veľa nasledovníkov si tento štýl získava aj vo všedných dňoch. Je na ňom postavených množstvo nových konceptov v Európe i Amerike, ktoré ukazujú ako uviesť hostí do vodorovnej polohy. Nesmú chýbať veľké matrace, množstvo čo najpestrejších vankúšov, zaujímavé osvetlenie, neobvyklé zvukové pozadie a hlavne exotické kombinácie jedál a nápojov.
O úspech je postarané. Stačí sa prejsť Parížom, Mníchovom, Oslom či trebárs aj susednou Viedňou, zistíte, že takéto bary či reštaurácie sú vždy plné najmä mládeže medzinárodného zloženia. Pre ňu to má skrátka príťažlivosť.
A pretože klientela je predovšetkým mladá, aj ponuka v takýchto reštauráciách musí byť pre ňu lákavá. Jedlá sú zväčša ľahké, efektne naaranžované, pestrofarebné, zdravé, čerstvé. Skrátka pre každého niečo bez ohľadu na národnosť či etnikum.
U susedov vo Viedni
Jedným z takýchto obľúbených podnikov je napríklad Yellow vo Viedni. Koncept dostal názov podľa dominantnej farby v interiéri. Bola otvorená v roku 2004 a mladý dizajnér Aarom Hus dal pomaľovať žltou steny vo všetkých miestnostiach. Do hlavného priestoru sa vojde 20-25 polihujúcich hostí a nechýba ani malý salónik, tentokrát v červenej farbe pre skupinku, ktorá chce osláviť súkromnú party. V nočnom bare sa už neleží, ale skôr postáva či posedáva. Kuchyňa je prevažne ázijská a vôbec sa nebije s modernou rakúskou architektúrou. Hlavné jedlo sa vojde do ceny od sedem do 15 eur.
Podobných konceptov pribúda
Zaujímavý je aj koncept plávajúceho morského jedálneho klubu Supper Club Cruis. Jeho domovským prístavom je holandský Amsterdam, ale každoročne vypláva až do siedmich morí. Jachty majú niekoľko rôznych reštaurácii a barov, ale La Sallle Nige (Snehová sála) je určená pre 80 ležiacich stolovníkov.
Aj Silk in Cocoonclub vo Frankfurte nad Mohanom je posteľovou reštauráciou. Hovorí to aj jej názov Bed restaurant. Tento klub prevádzkuje jeden z najznámejších nemeckých diskdžokejov Sven Väth so svojimi partnermi a má za sebou už sedem rokov existencie. Miesto na tamojších matracoch oddelených polopriesvitnými závesmi nájde osemdesiatka stolujúcich. Konzumujú – ako inak – poležiačky. Koncept je inšpirovaný Áziou, a tak sa napríklad hostia pred príchodom prezujú do pohodlných papučiek. Konzumuje sa len lyžičkou alebo vidličkou, nože tam nenájdete. Jedlá sú totiž miniaturkami, ktoré možno vložiť do úst aj rukami. Desaťchodové menu stojí 69 eur na osobu.
Trend stolovať poležiačky zachytila aj skupina talianskych maliarov a ilustrátorov. Ich plávajúce kluby Supper Club na lodiach už prekročili aj Atlantik. Všetky majú veľkú bielu miestnosť Salle Niege, kde hostia polihúvajú a vychutnávajú exotické výtvory šéfkuchára, ktoré na matrace prinášajú krásne dievčatá v atraktívnych uniformách. Za päťchodové menu zaplatíte 60 eur.
