Krémový zákusok nie je práve tou pravou bodkou za obedom

Dezertom zvykneme ukončiť bežný i slávnostný obed, aj keď vieme, že tým hrešíme proti zásadám zdravej výživy. Ako si teda vybrať ten pravý?

I keď Slovensko nepatrí k tým najbohatším krajinám sveta, predsa len máme veľa zvykov pri stravovaní, o ktorých si už ani neuvedomujeme, že kedysi patrili skôr medzi vymoženosti bohatých. Napríklad to, že po dobrom obede si dáme ešte nejakú maškrtu – dezert, koláčik, zákusok alebo v lete zmrzlinu.

Ponúkať dezert patrí k dobrým zvykom hostiteľa, býva to súčasťou slávnostného pohostenia, posedenia v reštaurácii i bežného domáceho nedeľného obeda. Ako pôsobí tento zvyk na naše telo z hľadiska zdravia? Ako si vybrať dezert, aby bol čo najmenej škodlivý alebo dokonca i zdravý?

Nával v žalúdku

Väčšinou je dezert súčasťou obeda či večere zostaveného z troch, niekedy i štyroch chodov. Polievka (pri slávnostnejších príležitostiach i predjedlo), hlavný chod a na záver zákusok. Navyše to všetko zapijeme nejakým nápojom.

Ak by boli v žalúdku skladníci a robotníci, ktorí majú všetko pretriediť a spracovať, asi by nemali radosť z toľkého návalu rôznych druhov surovín a výrobkov naraz. Z tohto pohľadu je zákusok ďalší prídavok do už aj tak bohatého a zbytočne pestrého jedla, čím sa zaťažuje trávenie. Niekedy môžeme namiesto dobytia energie pocítiť veľkú únavu a mať chuť spať. Čiastočne nám môže pomôcť striedmosť. Pamätajme, že čím viac chodov, tým je dôležitejšie, aby sme si dali z každého naozaj iba malú porciu.

Ďalším dôvodom prečo sladkosť po jedle nie je príliš dobrý zvyk, je samotné zloženie maškrty. Najčastejšie je to koncentrát tuku (maslo, margarín...) a cukru s trochou bielej múky a rôzne ochucovadlá. Týmto pribudne ďalšia kalorická záťaž k jedlu, ktoré zvyčajne už aj tak obsahuje dosť veľa tuku a energie.

Správne si vybrať

Je však možnosť zvoliť si vhodnejšiu alternatívu: vyberať si zákusky, ktoré obsahujú viac cesta, ovocia, orechov a menej krémov. Nie všetko je vidieť (napr. tuk ukrytý v ceste), ale veľa krát je možné riadiť sa i zrakom: cesto so želé plným ovocia alebo makový či orechový koláč budú väčšinou vhodnejšie ako tenký plátok lístkového cesta a na ňom kopec maslového krému.

Aj orechy alebo mak obsahujú veľa tuku, sú však pre naše cievy rozhodne vhodnejšie ako maslo alebo margarín. Niektoré sladkosti by sa dali s prižmúrením oka označiť i za relatívne zdravé: rôzne cukrovinky s použitím sušeného ovocia (ovocné guľky alebo plnené oplátky), celozrnné keksy, dezerty, ktorých základ tvorí čerstvé ovocie (banán s čokoládou, ovocné poháre...) a asi najzdravšia podoba „zákusku“ je zopár orechov alebo sušené či čerstvé ovocie, napríklad jablko.

Obzvlášť vlašské orechy sú v tomto smere jedinečné. Štúdia, ktorú spracovali v roku 2006 v Španielsku, ukázala, že už štyri hodiny po jedle obsahujúcom vysoký obsah nasýtených tukov (v pokuse to bol napr. tučný syr, saláma) dochádza k zhoršeniu funkcií endothelia (endothelium – vnútorná výstelka ciev). Ak však dali účastníkom štúdie po jedle ešte 25 g olivového oleja s chlebom alebo 40 g vlašských orechov, zaznamenali ochranný účinok na cievy, pričom vlašské orechy mali ešte mierne výraznejší pozitívny vplyv ako olivový olej!

Za hrsť mandlí

Z hľadiska zdravia ciev a krvného obehu sú vhodné aj iné druhy orechov, napríklad mandle či lieskovce. Preto zjedením za hrsť mandlí alebo vlašských orechov po jedle môžete na zdraví získať. A pokiaľ by ste ešte v prospech orechov ubrali niečo z hlavného jedla (menší kus mäsa), získate dvojnásobne.

Existuje tiež minimálne jeden dôvod, prečo je lepšie dať si sladkosť hneď po jedle a nie medzi jedlami. Je to riziko zubného kazu. Častá konzumácia sladkostí počas dňa je škodlivejšia ako konzumácia po jedle s následným vyčistením zubov. Obzvlášť dôležité je to pre deti, lebo maškrtenie medzi jedlami nielenže zvyšuje riziko zubného kazu, ale je i väčšia pravdepodobnosť, že budú odmietať hlavné jedlo. Preto, ak im už chceme nejakú maškrtu dať, je lepšie, ak ju zjedia ako súčasť obeda či večere, teda ihneď potom – ako dezert.

Maškrta po jedle áno alebo nie?

  • Život by mal byť ochutený najmä „sladkosťami“ v podobe naplnených vzťahov, priateľstiev a lásky.

  • Dať si občas niečo dobré po hlavnom jedle môže byť „čerešničkou na torte“.

  • Menej vhodné druhy dezertov, napríklad zákusky s krémami, by sme mali mať na jedálnom lístku iba občas, spojené s nejakým iným hodnotným zážitkom, napr. na výlete s deťmi, pri oslavách alebo po túre v prírode. Nemalo by to byť každodennou rutinnou záležitosťou.

  • Zdravšie varianty dezertu, napríklad jablko, orechy či sušené ovocie môžu byť dokonca zdraviu prospešné, hlavne pokiaľ ich urobíme aj súčasťou jedla.

  • Žiť by sme mali tak, aby sladkosti nemuseli byť tým jediným potešením, ale iba spestrením oveľa zmysluplnejšieho života.

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Nemýľte sa, toto nie je vaše Slovensko, zaznelo Kotlebovi pod oknom

Na to, aby zlo víťazilo, stačí, aby dobrí ľudia nerobili nič, pripomenul prezident Andrej Kiska.

EKONOMIKA

Evku vybral Lajčák priamo, pred mesiacmi hovoril niečo iné

Minister sa bránil prieskumom, teraz priznáva, že žiadny nebol.

TECH

Odhalili tajomstvo starovekej antikoncepcie. Skutočne fungovala

Rastlinné zložky zabránia počatiu.

Neprehliadnite tiež

Chilli Nové Zámky: Široký výber pizze a dobrá Plznička k tomu

Chcete experimentovať s pizzou a spoľahnúť sa na pivo? Toto je to miesto.

Premier Club Nitra: Výborne načapovanú Plzeň hľadajte v centre

Ak idete v piatok, radšej si pýtajte rezerváciu. Býva plno.

Kursalon Trenčianske Teplice: Výborné jedlo, krásne prostredie a chutné pivo

Z historickej reštaurácie je moderný podnik pre gurmánov.

Pilsner Urquell Pub Trnava: V zelenom dome v Trnave si pochutnáte na výbornom pive

Trnavská piváreň je podnik, ktorý sa nedá prehliadnuť.