SME
Utorok, 28. január, 2020 | Meniny má Alfonz

Krémový zákusok nie je práve tou pravou bodkou za obedom

Dezertom zvykneme ukončiť bežný i slávnostný obed, aj keď vieme, že tým hrešíme proti zásadám zdravej výživy. Ako si teda vybrať ten pravý?

I keď Slovensko nepatrí k tým najbohatším krajinám sveta, predsa len máme veľa zvykov pri stravovaní, o ktorých si už ani neuvedomujeme, že kedysi patrili skôr medzi vymoženosti bohatých. Napríklad to, že po dobrom obede si dáme ešte nejakú maškrtu – dezert, koláčik, zákusok alebo v lete zmrzlinu.

Ponúkať dezert patrí k dobrým zvykom hostiteľa, býva to súčasťou slávnostného pohostenia, posedenia v reštaurácii i bežného domáceho nedeľného obeda. Ako pôsobí tento zvyk na naše telo z hľadiska zdravia? Ako si vybrať dezert, aby bol čo najmenej škodlivý alebo dokonca i zdravý?

Nával v žalúdku

Väčšinou je dezert súčasťou obeda či večere zostaveného z troch, niekedy i štyroch chodov. Polievka (pri slávnostnejších príležitostiach i predjedlo), hlavný chod a na záver zákusok. Navyše to všetko zapijeme nejakým nápojom.

Ak by boli v žalúdku skladníci a robotníci, ktorí majú všetko pretriediť a spracovať, asi by nemali radosť z toľkého návalu rôznych druhov surovín a výrobkov naraz. Z tohto pohľadu je zákusok ďalší prídavok do už aj tak bohatého a zbytočne pestrého jedla, čím sa zaťažuje trávenie. Niekedy môžeme namiesto dobytia energie pocítiť veľkú únavu a mať chuť spať. Čiastočne nám môže pomôcť striedmosť. Pamätajme, že čím viac chodov, tým je dôležitejšie, aby sme si dali z každého naozaj iba malú porciu.

Ďalším dôvodom prečo sladkosť po jedle nie je príliš dobrý zvyk, je samotné zloženie maškrty. Najčastejšie je to koncentrát tuku (maslo, margarín...) a cukru s trochou bielej múky a rôzne ochucovadlá. Týmto pribudne ďalšia kalorická záťaž k jedlu, ktoré zvyčajne už aj tak obsahuje dosť veľa tuku a energie.

Správne si vybrať

Je však možnosť zvoliť si vhodnejšiu alternatívu: vyberať si zákusky, ktoré obsahujú viac cesta, ovocia, orechov a menej krémov. Nie všetko je vidieť (napr. tuk ukrytý v ceste), ale veľa krát je možné riadiť sa i zrakom: cesto so želé plným ovocia alebo makový či orechový koláč budú väčšinou vhodnejšie ako tenký plátok lístkového cesta a na ňom kopec maslového krému.

Aj orechy alebo mak obsahujú veľa tuku, sú však pre naše cievy rozhodne vhodnejšie ako maslo alebo margarín. Niektoré sladkosti by sa dali s prižmúrením oka označiť i za relatívne zdravé: rôzne cukrovinky s použitím sušeného ovocia (ovocné guľky alebo plnené oplátky), celozrnné keksy, dezerty, ktorých základ tvorí čerstvé ovocie (banán s čokoládou, ovocné poháre...) a asi najzdravšia podoba „zákusku“ je zopár orechov alebo sušené či čerstvé ovocie, napríklad jablko.

Obzvlášť vlašské orechy sú v tomto smere jedinečné. Štúdia, ktorú spracovali v roku 2006 v Španielsku, ukázala, že už štyri hodiny po jedle obsahujúcom vysoký obsah nasýtených tukov (v pokuse to bol napr. tučný syr, saláma) dochádza k zhoršeniu funkcií endothelia (endothelium – vnútorná výstelka ciev). Ak však dali účastníkom štúdie po jedle ešte 25 g olivového oleja s chlebom alebo 40 g vlašských orechov, zaznamenali ochranný účinok na cievy, pričom vlašské orechy mali ešte mierne výraznejší pozitívny vplyv ako olivový olej!

Za hrsť mandlí

Z hľadiska zdravia ciev a krvného obehu sú vhodné aj iné druhy orechov, napríklad mandle či lieskovce. Preto zjedením za hrsť mandlí alebo vlašských orechov po jedle môžete na zdraví získať. A pokiaľ by ste ešte v prospech orechov ubrali niečo z hlavného jedla (menší kus mäsa), získate dvojnásobne.

Existuje tiež minimálne jeden dôvod, prečo je lepšie dať si sladkosť hneď po jedle a nie medzi jedlami. Je to riziko zubného kazu. Častá konzumácia sladkostí počas dňa je škodlivejšia ako konzumácia po jedle s následným vyčistením zubov. Obzvlášť dôležité je to pre deti, lebo maškrtenie medzi jedlami nielenže zvyšuje riziko zubného kazu, ale je i väčšia pravdepodobnosť, že budú odmietať hlavné jedlo. Preto, ak im už chceme nejakú maškrtu dať, je lepšie, ak ju zjedia ako súčasť obeda či večere, teda ihneď potom – ako dezert.

Maškrta po jedle áno alebo nie?

  • Život by mal byť ochutený najmä „sladkosťami“ v podobe naplnených vzťahov, priateľstiev a lásky.

  • Dať si občas niečo dobré po hlavnom jedle môže byť „čerešničkou na torte“.

  • Menej vhodné druhy dezertov, napríklad zákusky s krémami, by sme mali mať na jedálnom lístku iba občas, spojené s nejakým iným hodnotným zážitkom, napr. na výlete s deťmi, pri oslavách alebo po túre v prírode. Nemalo by to byť každodennou rutinnou záležitosťou.

  • Zdravšie varianty dezertu, napríklad jablko, orechy či sušené ovocie môžu byť dokonca zdraviu prospešné, hlavne pokiaľ ich urobíme aj súčasťou jedla.

  • Žiť by sme mali tak, aby sladkosti nemuseli byť tým jediným potešením, ale iba spestrením oveľa zmysluplnejšieho života.