Rick’s Café – alebo ako sa dá premeniť filmová legenda na obľúbenú reštauráciu

Spomínate si na zamilované pohľady hlavných predstaviteľov v kultovom oskarovom americkom filme Casablanca? Dej sa odohrával v kaviarni Rick’s Café v najväčšom marockom meste, podľa ktorého bol film nazvaný.

V skutočnosti sa všetko dialo iba v hollywoodskych štúdiách. Nijaké Rick’s Café cez II. svetovú vojnu v Casablance, kedy sa odohráva rovnomenný film, neexistovalo a talentovaný režisér Michael Curtiz maďarského pôvodu, herci, ani filmovací štáb tam neboli. Boli to len dokonalé ilúzie vytvorené podľa predstavy scenáristu.

Ako plynie čas...

Po takmer 80 rokoch od natočenia tohto slávneho filmu je však všetko inak. Dnes si môžete do luxusnej kaviarne a reštaurácie tohto mena, ležiacej na brehu Atlantiku neďaleko casablanského prístavu a slávnej mešity Hasana II., na bulvári lemovanom palmami, kúsok od tradičného trhoviska v starej Medine zájsť na kávu, alebo pozvať známych na večeru. A vypočuť si aj filmovú skladbu As time goes by (v preklade Ako ten čas uteká...) v podaní tamojšieho klaviristu.

Privítajú vás muži v širokých nohaviciach a fezmi na hlave a usadia podľa želania. My sme prišli tesne po večernom otvorení, a tak sme si mohli vyberať. Najlepšie sa nám pozdávali pohodlné kožené klubovky v miestnosti pri krbe. Keďže na obrazovke neustále bežal spomínaný film, mohli sme si opäť pripomenúť dramatické chvíle jeho deja.

V tejto fiktívnej kaviarni v roku 1942 Rick v podaní Humphreya Bogarta posledný raz pobozkal Ilsu Lundovú, ktorú hrala Ingrid Bergmanová. Kedysi dávno bola jeho nórskou milenkou. Počas II. svetovej vojny sa nečakane ocitla v Casablance so svojím manželom, ktorý pracoval v hnutí odporu. Utekali pred nacistami. Majiteľ kaviarne Rick s reputáciou cynického amerického expatrianta ich tajne prepašoval do lietadla, ktoré odletelo do Ameriky a zachránil im život. O pár minút ho v kaviarni zatkli nacisti. Klavirista hral vtedy As time goes by...

Splnený sen diplomatky

O to, že slávna filmová legenda ožila tam, kde ju filmový scenárista umiestnil, sa v roku 2004 postarala Američanka Kathy Kriger. Spomína, že k rozhodnutiu dospela presne 11. septembra 1998. Vtedy sa rozhodla navždy skončiť s kariérou diplomatky a usadiť sa v tomto marockom veľkomeste, ktoré si zamilovala. Chcela si zároveň splniť sen a priniesť do neho kus amerického sveta. Rozposlala e-maily priateľom po celom svete a vysvetlila im svoje plány a predstavy. Neboli len o kaviarni a reštaurácii, ale išlo o kompletný turistický projekt. Ohlas bol neočakávaný. Do Maroka začali prúdiť peniaze z celého sveta.

Ako hovorí Kathy, nasledovali dva roky plné smiechu, ale ešte viac sĺz. Najskôr bolo treba nájsť starú budovu, ktorá by sa podobala na filmovému Rick’s Café. Mala mať arabeskové oblúky, balustrády i galérie. Našla ju na brehu Atlantiku. Išlo o schátraný meštiacky dom s patiom, v arabskom svete nazývaný ryad. Do jeho kúpy investovala 180 000 dolárov. Rekonštrukcia, výstavba štyroch kozubov i zariadenie dobovým nábytkom a lampami stáli však oveľa viac, ako predpokladala. Pomohli kamaráti.

Marocká kuchyňa

Otvárala 1. marca 2004 . Hneď po otvorení sa z Rick’s Café stala „inštitúcia“. Hoci v hollywoodskom filme to bolo miesto hazardných hier, čierneho obchodu a príležitostných prestreliek, teraz je to skôr oáza, kam sa chodí na dobré drinky, jedlo či typickú arabskú kávu.

Z budovy je krásny výhľad na more, park a promenádu. Nečudo, že na hornom poschodí si vybudovala Kathy svoj apartmán,. Diaľky ho spoznáte ho podľa toho, že jeho terasa je plná zelených paliem.

Ak budete mať šťastie, majiteľka, šarmantná štíhla dáma s krátkym chlapčenským účesom vás pozdraví osobne. Celkom určite ju tam však stretnete pri vítaní Nového roka a medzi hosťami ju stretnete aj počas rôznych večierkov. A verte, plno tam je vždy. Návšteva tejto kaviarne-reštaurácie totiž nechýba v nijakom, najmä americkom turistickom bedekri. Jedálny lístok je síce medzinárodný, ale vzhľadom na susedstvo mora sú v ponuke vždy jedlá z čerstvých rýb i marockej zeleniny a ovocia. Atmosféra je intímna, v duchu výnimočnosti, luxusu.

A ešte kvôli niečomu sa chodí do Rick’s Café. Kvôli hudbe. Terajší pianisti, ktorí sa tam striedajú, sa volajú Issam Chabba a Lenny Bluett. Hrajú tie isté jemné swingové a džezové melódie ako v 40-tych rokoch minulého storočia. A niekoľko krát za večer zaznie aj As time goes by...

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Veľkolepý nástup, výslnie a pád. Prečo veľké strany neprežijú svojich lídrov

Výmena lídra nie je kľúčom k dlhšej životnosti strany. Funguje len pri menších stranách, v Smere by mohla znamenať rýchly zánik.

KOMENTÁRE

Smer bez Fica nemá logiku

Životnosť strán ako Smer sa odvíja od popularity zakladateľa.

Neprehliadnite tiež

Odovzdávanie kuchárskej varechy v reštaurácii HU:MAN

S príchodom jesene odovzdal Ľubomír Herko pomyselnú štafetu jedinečného konceptu reštaurácie HU:MAN v podobe kuchárskej varechy. Jej držiteľom sa stal v gastronomickom svete uznávaný priekopník Peter Ďurčo.

Ako sa stravovať počas užívania antibiotík a kto vypestoval najkrajšie jablko na Slovensku?

Prinášame vám pestrý prehľad článkov o jedle, zdravom stravovaní a tipmi na víkendové varenie.

Svadba ako z rozprávky? Ak ste zo stredného Slovenska, máme skvelý tip

Milí páni, neberte si to osobne, no tento článok venujeme najmä vašim polovičkám. Žienky, čo by ste povedali na svadbu v krásnej záhrade? V Zlatom dukáte vám to s radosťou splnia.

Prvý ležiak na svete vznikol v Plzni. Fenomén menom Pilsner Urquell

Stačila kombinácia meštianskej nespokojnosti a talentu bavorského sládka.

Grobský dvor – miesto, ktoré ponúka domácu atmosféru

Obdobie jesene je tu. Vychutnajte si domácu husacinu v Slovenskom Grobe. My sme navštívili Grobský dvor, kde nás privítali v príjemnej atmosfére v ich jesenne naladenej záhrade.