V istej televíznej relácii položili nedávno súťažnú otázku pre divákov: Kto vchádza do miestnosti prvý? Tak bola naformulovaná aj v písomnej podobe na obrazovke. Moderátorka však na záver iniciatívne dodala: napríklad pri vstupe do reštaurácie.
Ktovie, ako napokon vyhodnotili odpovede divákov. Oboje je totiž správne. Vo všeobecnosti platí, že do miestnosti by mala vchádzať ako prvá žena. Slušne vychovaný muž jej podrží dvere, dovolí jej voľne vojsť, dá jej teda prednosť. Ba to isté urobí aj pri nastupovaní či vystupovaní z auta.
Môže letieť stolička
Prečo práve vstup do reštaurácie je výnimkou a platí to naopak: muž teda vstupuje ako prvý? Knihy o etikete na to nedávajú jasné vysvetlenie, ale údajne je to isté bezpečnostné opatrenie. Za dverami niektorých pohostinských podnikov sa môže najmä v neskorších večerných hodinách diať kadečo. Najmä pod vplyvom alkoholu.
A tak, ak vstúpi prvý pán, ušetrí dámu od nemilých prekvapení, napríklad bezprostredného stretnutia s tackajúcim sa hosťom hľadajúcim sociálne zariadenie či východ, ktorý by jej inak možno padol rovno do náručia.
Ale môžu byť aj ošemetnejšie prípady. Čo ak sa spoločnosť v podniku tak rozvášnila, že letí práve vzduchom stolička smerom k dverám? Takže pán, ktorý vstúpi do podniku prvý, má možnosť zhodnotiť aktuálnu situáciu a rozhodnúť sa, či nie je lepšie otočiť sa na podpätku rovno pri dverách a neurobiť si hanbu pred dámou, že kam ju to vôbec chcel pozvať. Hoci on sám za danú situáciu nemôže.
Isteže, dôvodom nemusí byť prebiehajúca bitka, to v dobrej reštaurácii – verme – nehrozí. Ale na okamžitý odchod môže primať napríklad aj nafajčené prostredie, hlučná hudba, všade svietiace veľkoplošné obrazovky, ktoré vhodnou kulisou pre intímnu večeru vo dvojici nie sú tou najvhodnejšou kulisou, či až k vchodu sa nesúce kuchynské pachy, napríklad prepáleného oleja, nevšímavá obsluha, nelákavý interiér, ale aj nie práve príjemná hlučná spoločnosť, ktorá sa už natoľko rozjarila, že zabudla, že nie je v danom podniku sama.
V poslednom čase manažérskych obedov môže opäť existovať výnimka. Ak to bola dáma, ktorá navrhla miesto stretnutia a objednala stôl, tak by do podniku mala vchádzať prvá. Ale ani dodržanie už predchádzajúceho postupu, nie je nijakým prehreškom voči bontónu. Veď hneď za dvermi sa dáma-hostiteľka môže okamžite ujať svojej roly.
Nehrňte sa k stolu
Vždy je ale lepšie, ak to zváži partner. Keď rozhodne, že daný podnik je ten pravý na posedenie pri pohári kávičke, pohári vína, či dobrom jedle, potom by už zo svojej iniciatívy mal trochu ubrať.
Za dverami prichádza čas na zamestnancov. V USA ale aj iných krajinách vás na to rovno upozorní nápis: Wait to be seated, teda: Počkajte než vás usadíme.
Aj na Slovensku je už bežné, že hostia pri dverách počkajú a dajú sa personálom uviesť k stolu, ktorý si vybrali. Je to určite elegantnejšie, ako sa ešte v kabáte začať predierať pomedzi stoličky a hľadať miesto.
Čašník by mal hostí nielen uviesť k stolu, ale aj odobrať im kabáty či plášte. Vychovaný pán ale nečaká a dáme z kabáta pomôže, prípadne ho spolu so svojim odnesie do šatne. Na záver večera je naopak. Pán sa najskôr oblečie a potom pomôže do kabáta dáme.
Etiketa má prísne pravidlá aj pri usádzaní sa k stolu. Pán by mal dáme stoličku odtiahnuť a pomôcť jej, aby zaujala pohodlnú polohu. Teda nie takú, že bude ďaleko od stola, alebo ju rovno naň spolu so stoličkou prilepí. Rolu pána pri usádzaní však môže prebrať aj obsluhujúci.
Sú ale chvíľky, kedy sa človeku žiada od stola počas obeda či večere odísť. Dôvod netreba nikomu vysvetľovať. Stačí povedať jednoduché: Prepáčte a na chvíľu sa vzdialiť sa.
Pozor: pri odchode z reštaurácie odchádza žena prvá. A pán jej prirodzene podrží dvere.
A ešte si pripomeňme: Dodržiavanie etikety nie je strojenosť. Je to slušnosť.
